Veľakrát sa samého seba pýtam, prečo vôbec chytám ryby, ak ich v konečnom dôsledku pustím naspäť ? Čo z toho mám ak ublížim rybe a potom ju opatrne vrátim do svojho živlu ? Nemal by som svoje náčinie zavesiť na klinec ? A prečo sa vlastne vyznávači „ chyť a pusť “ pokladajú za športových rybárov? Je vôbec niečo športové na takomto spôsobe chytania?
Nejaké to nahlodanie môjho bezvýhradného vzťahu k „ chyť a pusť “ rybačke alebo inak povedané k športovému rybolovu nastalo v posledných rokoch. Začal som narážať na nepochopenie u ľudí pre mňa blízkych, ktorí len nechápavo krútili hlavou pri odpovedi „ pustil som ju “na otázku čo som s ulovenou rybou spravil. „ A prečo si ju pustil ? To ťa baví najprv prepichnúť rybe ústa a potom ju pustiť ? “ Kedysi by som bez rozmyslu odpovedal „ Áno baví ma to “. Dnes by som však na takúto otázku odpovedal inak. To že ublížim rybám mnou uloveným ma na samotnej rybačke baví najmenej. Pustiť rybu je jeden fakt, ale dnešná pretechnizovaná doba so sebou prináša aj ďalšie zlozvyky (ne)športových rybárov, ktorých by som sa chcel dotknúť v nasledujúcich riadkoch.
Čo je to ten (ne)športový rybolov?
Ak je cieľom športového rybolovu, lov rýb a ich následné vypustenie, potom pre mňa toto slovné spojenie stráca význam. Nie je nič športové na tom úmyselne prepichnúť rybe ústa a potom ju pustiť. A ak má byť tou športovou stránkou zapotiť sa pri zdolávaní, tak radšej by si mali isť tzv. športoví rybári zacvičiť. Akokoľvek premýšľam neviem nájsť v tomto športe ani jedno jediné pozitívum, ktoré z neho ulovená ryba môže mať. Ja by som sa na tento „ športový “ rybolov pozeral, ako na ukojenie vášne človeka, rybára, lovca, ktorú mu táto činnosť prináša.
Najväčším paradoxom celého tzv. športového rybárstva, je pre mňa moment, kedy sa ryba ocitne na háčiku. Na jednej strane je to euforický moment pre rybára na strane druhej je to pre rybu šok, ktorý sa mení v boj o život. Adrenalínové okamžiky, ako sú rany do prívlačového prútu od dravca razantne atakujúceho wobler alebo jačiace signalizátory po nasatí vlasovej montáže kaprom, ktoré robia rybačku tak atraktívnou sú stále len jednostrannou záležitosťou. Keď sa nad tým hlbšie človek zamyslí, tak realita je niekde inde. Ryba v dojme, že si doplní svoje energetické zásoby alebo zásoby pred dlhou zimou, skončí na háčiku...
Poddimenzované náradie
Z môjho pohľadu je ďalším negatívnym aspektom nielen tzv. športového rybolovu, ale aj rybolovu z celkového hľadiska, používanie zbytočne jemného náradia. Poznáte to, videli ste to razantný záber, zásek, prút ohnutý, ako luk a bezmocnosť, pretože kmeňový vlasec má hrúbku 0,16 mm a nadväzec 0,12 mm, na pravo od ryby je spadnutý strom alebo podvodná prekážka a je „vymaľované“. Narážam na viaceré videá alebo aj na vlastnú skúsenosť, kedy kvôli tenkým nadväzcom, ktoré boli a ešte aj sú v móde musela väčšia ryba plávať s odtrhnutým háčikom alebo dokonca s celou montážou v papuľke.
Ospravedlňujem sa, každému kto rád chytá jemne, ale podľa mňa to stráca svoje opodstatnenie. Ryby sa podľa mňa dajú chytať aj inak, ako napríklad nadväzce typu 0,12 mm na feeder a podobne. Jedna vec je sústrediť sa na určitý druh ryby, ale na druhú stranu sa slepo tváriť, že mi nemôže zabrať iná väčšia ryba, ktorá daný vlasec odtrhne, ako niť je nezodpovedné. Veď v dnešnej dobe už takmer, každý kaprár chytá pomocou šokového vlasca, ktorý máva hrúbku aj okolo 0,60 mm a koncová šnúra či vlasec má tiež priemery okolo tých 0,25-0,30 a chytajú sa na takéto priemery tie najväčšie a najopatrnejšie ryby. Preto je pre mňa jednoducho nepochopiteľné ak niekto používa namiesto vlasca doslova niť. Ďalším takým prípadom je ultraľahká prívlač, predsa sa týmto spôsobom chytajú dravce a podľa mňa medzi dravce patrí tiež štuka, zubáč alebo sumec, ale slepo sa tváriť že lovím ostrieže či jalce a potom musí dravec v tom lepšom prípade „veselo“ plávať s nástrahou zapichnutou v papuli alebo v tom horšom prípade ostať zamotaný v nejakej prekážke. Určite sa niekto práve teraz búri, že na hrubom vlasci sa ryba niekde zavesí na strom a uhynie, ale práve preto sa ten hrubší vlasec používa ak sa loví v prekážkach, aby sa ryba neodtrhla hned pri prvom prejazde cez konár či kameň. Jasné určite sa stane aj ten prípad, že ryba ostane niekde zamotaná, nič nie je predsa 100%. Myslím si však, že rýb, ktoré plávajú s „ niťovými “ montážami v ústach je nespočetne viac, ako tých, ktoré sú niekde zamotané v konároch na hrubom vlasci.
Neduhom, ktorý priamo vyplýva z poddimenzovaného náradia v prípade, že ryba neodtrhne takúto jemnú zostavu je nekonečný súboj. Ryba si vlastne robí s rybárom a jeho náradím, tak povediac čo chce a trvá to niekedy aj hodinu ak nie viac pokiaľ sa podarí rybu zdolať na takto jemné náradie. A opäť je tu ten paradox, kedy rybár prežil nezabudnuteľný súboj, no ryba na druhej strane už tento nezabudnuteľný súboj nemusí rozdýchať. Páni rybári, predsa nechytáte v akváriu, kde sú rybičky len jedného druhu a jednej veľkosti...
Prístup (ne)športových rybárov k ulovenej rybe
Občas mi až zostáva rozum stáť, keď čítam nejaký článok zväčša ide o nejaký kaprársky príbeh, kde dotyčný opisuje svoj lov a pred mojimi očami sa zjaví tvrdenie typu „ nachytal som len malé ryby do 9 kg “ alebo dokonca „ len pár menších kaprov okolo 12 kg“. Takýmto rybárom podľa mňa uniká podstata rybačky. Ďalším, takým faktom, ktorý mi v takýchto článkoch priam bije do očí je ten ak niekto napríklad napíše, že zdolával „menšieho kapra okolo 9 kg“ a pretože patril k tým menším, tak ho ani nevyberal z vody a rovno v podberáku rybe vybral zapichnutý háčik a pustil ju bez toho, aby ju mordoval na brehu fotkami v 10 rôznych pozíciách a v 10 ďalších polohách vo vode plus ešte odvážil na 4 rôznych váhach. Korunku nasadzujú autori týchto článkov v momente, kedy sa na konci takéhoto článku objavia prosby resp. dohováranie ostatným rybárov, aby sa ku kapitálnym úlovkom chovali šetrne a púšťali ich späť do svojho živlu. Paradoxne sa však k rybe menšej veľkosti zachovajú lepšie, ako k rybe už naozaj kapitálnej, pretože tú treba poriadne potrápiť na brehu kvôli perfektným fotografiám, perfektnému odmeraniu dĺžky tela, zváženiu presne na gram a pre istotu aj na ďalšej váhe, aby náhodou nedošlo k omylu, keby kapor vážil na jednej váhe 19,9 kg a na druhej 20,1 kg. Preto by som Vás všetkých, ktorí trápite veľké ryby kvôli fotkám a veciam okolo toho, prosím zamyslite sa nad tým ak vám naozaj ide o rybí život.
Čo znamená rybačka pre mňa?
Určite je to na jednej strane ukojenie vlastnej loveckej vášne, prekabátenie nejakej peknej ryby, takým spôsobom, kedy utrpí čo najmenšiu ujmu. Ale to čo robí pre mňa rybačku rybačkou sú tie veci okolo toho, ako napríklad pripraviť si kŕmenie niekoľko dní vopred, naskladať všetky veci do auta na niekoľko pokusov potom sa dopraviť cez všakovaké poľné cesty a možno aj zapadnúť v blate, len preto aby som sedel na takom mieste, kde bude moja rybárska duša spokojná. Najlepšie čo najďalej od civilizácie. Neskôr po výbere toho správneho miesta, postaviť bivak alebo prístrešok, nafúkať čln, naviazať tu top montáž na 4. pokus, pretože sa vám nepozdáva, ako sa stáča nadväzec alebo sa vám zdá príliš dlhý či krátky, následne vybrať tú správnu nástrahu pre daný moment a zaviesť či nahodiť ju na vybraný flek. A po celom tomto procese, kedy už sú špičky ohnuté alebo prúty uložené vo vidličkách na signalizátoroch, nastane moment ktorý si ja osobne najviac vychutnávam. Je to okamih, kedy viem, že som všetko spravil, tak ako som chcel, tak ako si myslím, že by to mohlo fungovať, a tak ako si myslím, že prírode ublížim čo najmenej a zároveň ukojil svoju vášeň.
Na záver by som len chcel povedať, že táto úvaha je čisto subjektívna, veľa ľudí so mnou určite nebude súhlasiť, hlavne tie skupiny, ktoré som spomenul v článku. Na druhej strane si však myslím že tento boom tzv. športového rybolovu je enormný, no bohužiaľ je zameraný len na ulovenie ryby, čo najväčšej alebo cielenej ryby a potom ju pustiť a na ten moment začínajúci zapichnutím háčiku v rybej papuľke až po jej vypustenie sa akosi zabúda. Alebo sa mýlim?!
AVID CARP nová pouzdra, batohy a tašky RVS
Starbaits dip G&G Global 500ml
Rybářské centrum Olomouc
