Kto je kto?

Keď sa vyberiem k vode zvyknem premýšľať kto sa to vlastne brodí v tej vode a švihá prútom ako Pacho hybský zbojník bičom. Opodiaľ sedí v tichosti niekto v tieni stromu a sleduje svoje nahodené udice a trocha nižšie stojí skupinka, ktorá ako sa zdá preberá niečo veľmi dôležité.


Pomyslím si určite patria do skupiny ľudí, o ktorých sa hovorí v rôznych prezývkach, čiže v mojom ponímaní jednoducho vyznávači rybárčenia. Či už športového, ľudového alebo kto ako to nazýva, cíti vo svojej duši. No ale kto sú v skutočnosti ? Lekár, kurič, politik ? Poviete si nie je to jedno. Možno áno a možno nie. Táto skupina ľudí, čiže rybári pochádzajú z tak širokého spektra našej spoločnosti, čo sa v našich končinách až tak často nevyskytuje. Je úžasné ako túto rôznorodú spoločnosť spája lov rýb, ktorý kedysi slúžil na obživu a dnes už skôr slúži ako relax a únik s každodenného zhonu. Čo vlastne v nás vzbudí tú túžbu stať sa vyznávačom tohto najstaršieho a dá povedať aj najpopulárnejšieho trávenia času. Čo nás vedie k tomu, že každoročne padnú nemalé peniaze na oltár obety a niekedy aj tie nemilé slova od našej polovičky mlčky pretrpíme ? Určite to nie je vidina zisku, aspoň u drvivej väčšiny nás. Raz pri družnej debate popri čakaní na záber som zažil niečo, čo by ako odpoveď aj mohla slúžiť. Po dlhšej dobe prišiel záber a kolega vyskočil ako keby si sadol do osieho hniezda. Práve v tom okamihu mal aj hovor do tej chvíle veľmi dôležitý. Čiže priskočil k prútu, nasledoval zásek a policajt mi preletel okolo uší. Zdolávačka sa podarila, aj keď to nebol rekord kolegu to tak potešilo, že žila na jeho krku prezradila každý jeden tlkot jeho srdca. Ešte tak za čerstva mi povedal slová, ktoré mi dodnes znejú v ušiach. Pre tento okamih som schopný znova a znova sa vrátiť k vode a venovať sa rybárčeniu. Prežiť to vzrušenie od nahodenia, keď už vtedy premýšľam či som použil správnu nástrahu, dobre vnadil a či je montáž správne zvolená. O chvíľu ma napadnú pochybnosti, či som previazal háčik aby som rybu nestratil pri zdolávaní. No a potom tie manželkine oči, keď ma uvidí vo dverách bez úlovku a použijúc moje slová opäť si nechal rybu plávať aby si urobil iným radosť. Niekedy mám dojem, že v tichosti moje hobby schvaľuje a teší sa mu aj keď navonok ma kára a doberá si ma. Tak sa rozhovoril tento „maniak“ dnes už kamarát, že som sa nedostal ani k slovu a pravdupovediac som ani nechcel tak dobre sa to počúvalo a on bol tak oduševnený, že zabudol aj na ten policajt. Apropo policajt. To mala byť tá vecička, ktorá pri tom zábere presvišťala okolo mojej hlavy a skončila ako inde vo vode. Ale len mal. Prišli sme v skutočnosti na to až keď sme sa lúčili a chceli vymeniť telefónne čísla, že to čo letelo do vody bol mobil, ktorý práve vtedy držal v ruke.


Do dnešného dňa rád spomínam na tie okamihy a som strašne rád, že patrím do tejto partie čo aj v tom nepríjemnom nájde vždy to dobré. V dnešnej dobe je vždy dobré si nájsť čas a stráviť pekné zážitky aj keď sme márne čakali na záber ale stretne človeka, ktorý rovnako rád má a pozná radosti rybárstva. Teda nezáleží kto je kto ale to, že patríme do veľkej rodiny rybárov čo sa tvrdošijne držia tohto krásneho koníčka.