- Otázky a diskuse
- Seznam
- Diskuse
Ochrana ryb pomocí olověné šňůry
Když jsem začínal s kaprařinou,tak jsem chytal se šokovou šňůrou (cca8m) o průměru někde okolo 0,18mm.Stávalo se mi,že po vytažení ryby jsem na podložce zjistil,že má ryba řezné rány po mé šokovce.
Samozřejmě se tomu nechá předcházet buď díky vynechání šokové šňůry,ale jsou situace,kdy se bez šokovky nemá ani cenu u vody ukazovat.Další možností je buď použití olovené šňůry (cca 1m) a nebo silného monofilu,který zabrání zařezávání tenké šňůry do těla ryby.
Proto se Vás ptám,chytáte tak,aby se rybě nic nestalo?
Samozřejmě se tomu nechá předcházet buď díky vynechání šokové šňůry,ale jsou situace,kdy se bez šokovky nemá ani cenu u vody ukazovat.Další možností je buď použití olovené šňůry (cca 1m) a nebo silného monofilu,který zabrání zařezávání tenké šňůry do těla ryby.
Proto se Vás ptám,chytáte tak,aby se rybě nic nestalo?
Autor diskuse: Smetana - Profil , 31.8.2010 kaprařina - techniky lovu
Jak chytáte?
A) Olověnka + šoková šňůra25%
B) Olověnka + silný monofil10%
C) pouze šokovka ze šňůry2%
D) pouze šokovka ze silného monofilu14%
E) poze olověnka5%
F) nechytám na olověnky ani na nějaký přiblblý šokovky40%
G) jinak :-)5%
Od 31.8.2010 hlasovalo 192 čtenářů.
- Zobrazit vybrané uživatele.
načítám...
7x v oblíbených a 8x v ignorovaných.
Smetana - Profil | St 1.9.2010 16:23:36
GRUPA >> Chytal jsem a řezal jsem.....100% důveru bych nedávál,žádnému kmenovému vlasci :-)
GRUPA - Profil | St 1.9.2010 16:08:45
Poušťák >> já tam kde chytám vím o každé větvi, a nechytám rok ani dva, ani pět ani deset... :-)
Smetana - Profil | St 1.9.2010 16:06:14
Tal alespoň,že nejhorší variantu (dle mě) C) používá nejméně lidí :-)))
Poušťák - Profil | St 1.9.2010 16:00:43
GRUPA >> to už bude pozdě.Co když se ti kapr pověsí za větev ve větší hloubce
GRUPA - Profil | St 1.9.2010 15:54:41
Portos >> až nějakou rybu někdy zkurwí.m, tak ho tam dávat nebudu, ale zatím se mi ryby jen vyřízly, nebo vyhákly. Když je po ruce loď tak není žadné riziko, samozřejmě za předpokladu úplné znalosti revíru.
ať ti to hrčíí
ať ti to hrčíí
Portos - Profil | St 1.9.2010 15:45:49
Poušťák >> Zdravíčko pane Pohn. Bohužel, tohle jsem nevzal v potaz:-) Krize zasahuje do mnoha odvětví lidské činnosti a rybařina není vyjimkou.
Pali - Profil | St 1.9.2010 15:41:54
Olovené šnúry
Kde začať? Poďme nadviazať na ostrý spor medzi dvomi tábormi rybárov – zástancov a odporcov olovených šnúr (v Anglicku prebehla nedávno veľmi ostrá diskusia na túto tému – pozn. red.). Dúfam, že dokážem poskytnúť rozumné fakty a dať niektoré rady, ktoré privedú ľudí k uvažovaniu, kým uviažu potenciálne nebezpečné montáže. Riziko pre rybu zvyšujú často montáže s nadbytočnými prvkami, o tom si povieme neskôr. Úplne rozumiem a súhlasím, že istá miera rizika existuje zakaždým, keď nahodíme akúkoľvek montáž pri pokuse uloviť kapra. Zároveň však verím, že existuje stále viac a viac dôvodov, aby sme sa za každých okolností snažili znížiť toto riziko na minimum. Takéto témy budú aj naďalej vychádzať na svetlo, pretože sa neustále učíme odlišovať „dobré od zlého“ pri vývoji kapráriny. Všetci sme už prešli rôznymi „akceptovanými“ spôsobmi lovu, aby sme nakoniec objavili, že sme tým ohrozovali ryby a potom sme vyvinuli lepšie metódy. V skorých dobách bolo bežné, že sme sakovali ryby, ale teraz to stále častejšie vyvoláva odmietavé pohľady. Podobne sme už prestali používať montáže s fixovaným olovom a toto je ďalšia oblasť, ktorá si vyžaduje skúmanie, aby sme dosiahli zlepšenie. Saky, podberáky, dezinfekcia a mnoho ďalších vecí prešlo dôslednou revíziou a to ukazuje, že sa snažíme vylepšiť náš lov a tieto pozitívne zmeny musia pokračovať. Týmto článkom si nechcem v žiadnom prípade brať na mušku výrobcov akejkoľvek olovenej šnúry, naopak chcem povedať nahlas, že napr. ESP mi umožnilo u nich zverejniť svoje závery. Keďže som ich konzultant, mohli by sa na to pozerať tak, že pracujem proti niektorým z ich produktov a ľahko by sa mohlo stať, že by boli proti napísaniu takéhoto článku a ja by som to chápal. Avšak povedali, že vyvážený pohľad v debate bude prospešný pre kaprárinu a to vo mne vyvolalo skutočný rešpekt.
Nechcem aby si ktokoľvek myslel, že sa snažím byť „pápežskejší ako pápež“, preto trochu poodhalím niečo o pozadí môjho rybárčenia a objasním ako som sa dopracoval k dnešným názorom. V roku 1967 som začal používať úplne základné montáže a ako som sa zlepšoval, tak som s nadšením skúšal nové postupy, aby som oklamal trofejných obyvateľov jazier, na ktorých som lovil. Séria noviniek ma priviedla k tomu, aby som vyskúšal šnúru s oloveným jadrom začiatkom deväťdesiatych rokov. Vtedy to nebolo veľmi dostupné a prvá vzorka bola velikánska cievka materiálu z USA, ktorý sa volal Kerplunk. Pôvodne sa to používalo na trolling v hlbokej vode a každých 10 metrov to malo inú farbu, aby rybár videl, ako hlboko vláči svoje nástrahy. Dokonca som musel šnúru farbiť, aby mala olovenka prijateľnejší odtieň a používal som to dlhé roky. Olovenú šnúru som si cenil do takej miery, že som vtedy vyvinul aj vlastný bezpečnejší uzol (uverejnený bol v májovom čísle RRR, pozn. red.) a dodnes ak zadáte do Google názov „Keith Moors Knot“, tak vám vyhodí niekoľko nákresov. Olovenú šnúru som pôvodne prestal používať ani nie tak z dôvodu ochrany rýb, ale preto, že nefungovala podľa predpokladov. Začal som loviť vo veľmi priezračnej vode a na kontrolu som položil montáž do asi polmetrovej vody pri brehu. Ešte aj z mojej výšky vyše 180 cm som si všimol, že montáž je veľmi viditeľná. Ešte jasnejšie to bolo, keď som si kľakol a zistil som, že olovenka nekopírovala dno, ale trčala ako päsť na oko pekne vystretá medzi vyvýšeninami.
Okamžite som sa vrátil k základným montážam a moje výsledky lovu sa zlepšili, tak už som sa nevrátil k olovenej šnúre. Zostala však v mojom kufríku s výbavou pre možné budúce využitie a vtedy som ešte nebol jej vysloveným odporcom.
Koncom roka 2001 som predal majetok a kúpil dom s jazerom vo Francúzsku, ktoré som v roku 2002 otvoril pre anglických rybárov. Od tej chvíle som začal objavovať, že montáže nefungujú vždy tak, ako očakávame. Bolo mi stále jasnejšie, že nie všetci rybári dokážu interpretovať detaily uverejnených montáží správnym spôsobom a bol som svedkom neuveriteľných konštrukcií. Videl som olovenky s obratlíkmi na oboch koncoch, lebo rybári nechápali, že to je vražedná montáž. Videl som helikoptéry, kde na olovenke urobili uzlík , ktorý mal zabrániť skĺznutiu obratlíka s náväzcom od olova počas nahadzovania. Neskôr som začal nachádzať kapry, ktoré za sebou vláčili olovenky a zakaždým sa jednalo o nesprávne zostavenú montáž. Jednoducho som pochopil, že ďalšie vzdelávanie rybárov je nevyhnutné. Myslím si, že hlavný rozdiel je v tom, že som začal žiť pri jazere a hociktorý deň môžem pozorovať chyby, či nepríjemné situácie. V protiklade s tým ste vy ako bežní rybári obmedzení malým úsekom loviska, a aj to na krátky čas. Nevidíte tie veci, ktoré sa odohrajú po vašom odchode, no ja ich už teraz uvedomujem.
Môj prvý skutočne otrasný objav bol vyše 20 librový lysec (1 libra je cca. 0,45 kg, pozn. red.), ktorý za sebou ťahal vetvičky a rastliny, okolo ktorých bola omotaná celá olovená šnúra. Nebolo tam už nijaké olovo, lebo to sa po odtrhnutí skĺzlo tak, ako sa to pri nadväzovaní montáže predpokladá, ale aj tak sa samotná olovenka omotala okolo konárov a neskôr sa k tomu ešte pridal chumáč rastlín, takže kapor toho musel za sebou vláčiť stále viac. Kapor našťastie nebol vážnejšie poškodený, ale pravdepodobne sa nevedel zbaviť háčika aj vďaka odporu olovenky s konármi. Kapra som oslobodil a viac som sa s tým nezaoberal, lebo som si myslel, že pravdepodobnosť opakovania takejto situácie je jedna k miliónu. Avšak počas niekoľkých rokov som našiel šesť ďalších príkladov tej istej situácie a bolo to stále horšie. Všetkých sedem kaprov za sebou ťahalo olovenú šnúru (objavil som aj iné poškodenia, ale tam kapry s háčikmi v papuli boli zranené skôr chybným zdolávaním a tak to nezapadá do tejto debaty) a všetky dokázali omotať olovenku okolo konárov, koreňov alebo rastlín a iba 4 z nich bolo možné oslobodiť bez poškodenia. Jeden z nich (cca. 35 librový šupináč) si tak škaredo roztrhol bočnú časť papule, že teraz má prezývku „Fajkár“. Iný takmer 40 librový lysec si po boji v prekážke tak zdeformoval tlamu, že musel byť umiestnený do prostredia, kde dokáže prežiť napriek tomu, že už nedokáže prijímať väčšie kusy potravy. Posledný (tiež trofejný) kapor za sebou ťahal veľkú „loptu“ rastlín a zápas spôsobil, že mu úplne vytrhlo spodnú čeľusť až tak, že spodná pera sa hompáľala takmer pri bruchu, tak mi pripadla smutná povinnosť ho utratiť a pochovať. Je jasné, že som urobil to, čo by v takomto prípade urobil každý majiteľ revíru a okamžite som zakázal používanie olovenej šnúry na mojom jazere. Tiež som chcel vedieť, prečo sa tie ryby zachytili.
Vykonal som viacero testov a objavil som znepokojujúce súvislosti. Ukázalo sa, že olovená šnúra je úplne odlišná od ostatných používaných materiálov. Ak sa na nej raz urobí záhyb, tak už sa sama od seba ľahko nevyrovná a stáva sa, že cez plášť vylezie drôtik von. Skúšal som nahadzovať a tu sú moje objavy: Pri silovom nahadzovaní sa natiahne, no po dopade sa plášť zmenší viacej ako jadro. Po niekoľkých nahodeniach do diaľky sa môže stať, že olovené jadro tak prepichne plášť a trčí von, čím sa v niektorých prípadoch stane prekážkou pre gumený korálik, ktorý potom zabráni, aby sa olovo, klip, či náväzec zošmykli po odtrhnutí montáže. Ešte horšie je, že na takom mieste býva jadro prerušené a olovenka sa tam ľahšie ohne, čo uľahčí omotanie okolo prekážky. Ak ryba za sebou ťahá celú olovenku, tak sa táto prehne okolo konárov práve na mieste, kde je prerušené olovené jadro, pričom sa môže stať, že vznikne pevná slučka, ktorá sa zaťahuje stále pevnejšie.
Verím tomu, že najnebezpečnejšie sú práve prípady, kedy sa objaví trhlina v jadre. Keď po nahodení pritiahnete montáž, olovenka sa vyrovná a zlom jadra si nevšimnete. Keď som však išiel pozrieť na miesto dopadu montáže a preskúmal som ju, často som zistil, že je poohýbaná, sú na nej slučky a ostré zlomy. Keď kapor vezme takúto montáž, ľahko sa dostane do ťažkostí. Som si dosť istý, že kapor po záseku zamieri k prekážkam a rastlinám a pokúsi sa v nich zbaviť háčika (toto obtieranie papule pravdepodobne vedie k tomu, že kapor je tak úspešný v prenose háčika na potopené konáre). Predstavte si však ako bude olovenka pri svojej váhe visieť nadol a ako sa pri svojej drsnosti povrchu ľahko zachytí o konáre a rastliny, ku ktorým sa kapor ponáhľa (zachytí sa omnoho ľahšie ako monofil). Pridajte si k tomu ešte problém s ostrými ohybmi, slučkami a prerušeným jadrom. Kapor bude cítiť odpor a pri pokuse sa zbaviť háčika sa bude krútiť v prekážkach a všetko bude ešte horšie.
Ak si uvedomíme, čo bolo vyššie napísané, máme dostatočný dôvod prestať používať olovenú šnúru, ale treba povedať, že existuje nebezpečenstvo aj u ďalších materiálov, ktoré by mali plniť podobnú úlohu, ako olovená šnúra (v slovenskom jazyku sa zatiaľ neujal jednotný ekvivalent slova „leader“, autor článku tu má na mysli hrubšie materiály, ktoré sa používajú proti zamotaniu koncovej montáže a pod. – pozn. red.) Nedávno zverejnil Simon Crow v časopise Carp Talk obrázky kapra, ktorý mal tú smolu, že zabral na podobnú montáž – helikoptéra na silikónovej hadičke, z ktorého sa nezošmykol neodborne navlečený korálik. Tu máme jasný odkaz na fakt, že aj malá „úprava“ na niektorých typoch montáží vedie k mŕtvym kaprom. Išlo v podstate o to, že gumený korálik bol navlečený na hadičku nie cez štandardný otvor, ale rybár si ihlou urobil vlastnú dierku a násilím ho navliekol, po zábere sa montáž odtrhla a olovo z helikoptéry sa nezošmyklo. Problém je, že takáto úprava bola dokonca odporúčaná v niektorých magazínoch ako riešenie toho, že pri nahodení sa náväzec posúval príliš voľný korálik a šmýkal sa príliš dozadu a nezostal pri olove. Korálik mal zafixovať náväzec, no kapra vlastne zabil, lebo na hadičke bol ohyb, kde sa tuho nasadený korálik zasekol.
Osobne si myslím, že by sme mali pri tejto príležitosti zmeniť svoje návyky a veľmi sa snažiť začať používať také montáže, ktoré sú najbezpečnejšie pre danú situáciu na lovisku. Sám za seba musím pripustiť, že šokové šnúry používam na rieke Saone, kde je dno tak surové, že by som čelil prerezaniu bežného vlasca napr. na mušliach. Používam to však tak, že najslabšie miesto montáže vytvorím pri háčiku. Ako hlavný vlasec používam 25 kg spletanú šnúru, 50 kg šokovku, aby som mohol nahadzovať 140 až 250 gramové olová. Pred ňu dávam ešte 15 kg fluorokarbón o dĺžke asi 1,5 m na ktorom je na obratlíku s veľkým očkom pripevnené na závese olovo ako priebežná montáž. Celé je to zakončené 7,5 kg náväzcom. Snažím sa dosiahnuť, aby sa v prípade odtrhnutia roztrhla montáž v náväzci pri obratlíku, takže kaprovi zostane iba veľmi málo toho, čoho sa má ešte zbaviť.
Keď chytám na mojom jazere, používam ľahšie olovo na priebežnej montáži bez akýchkoľvek hadičiek, oloveniek či šokoviek a používam rovnaké princípy ako opisujem vyššie. Ak sa to má niekde roztrhnúť, nech je to blízko háčika. Niektorí rybári mi hovorili, že ešte ani moje montáže nie sú úplne bezpečné, lebo by sa mohlo stať, že by sa mohol hlavný vlasec pretrhnúť blízko palice a potom by kapor musel vláčiť za sebou dlhé metre vlasca. Súhlasím, ale to sa môže stať aj vtedy, keď je na konci olovenka či šokovka a ak je, potom musí chudák kapor vláčiť vlasec a olovenku. Opäť by som musel zopakovať, že by sme sa občas mali zastaviť a položiť si pred nahodením otázku: „Skutočne potrebujem naviazať šokovku ? Ak nie, tak načo ju tam dávať?“ Možno zistíte tak ako ja a moji priatelia, že bez týchto vecí sa počet vašich úlovkov ešte zvýši. Koniec koncov, prečo sa tak často snažíme zvoliť si čo najmenej viditeľný hlavný vlasec, keď potom na koniec priviažeme materiál, ktorý je niekoľkonásobne hrubší a ktorý kapor ľahko zbadá?
Ak tento článok privedie aspoň niekoľkých rybárov k tomu, aby sa zamysleli nad blahom pre kapra, tak sa to celé oplatilo.
Veľa šťastia,
Keith Moors
Kde začať? Poďme nadviazať na ostrý spor medzi dvomi tábormi rybárov – zástancov a odporcov olovených šnúr (v Anglicku prebehla nedávno veľmi ostrá diskusia na túto tému – pozn. red.). Dúfam, že dokážem poskytnúť rozumné fakty a dať niektoré rady, ktoré privedú ľudí k uvažovaniu, kým uviažu potenciálne nebezpečné montáže. Riziko pre rybu zvyšujú často montáže s nadbytočnými prvkami, o tom si povieme neskôr. Úplne rozumiem a súhlasím, že istá miera rizika existuje zakaždým, keď nahodíme akúkoľvek montáž pri pokuse uloviť kapra. Zároveň však verím, že existuje stále viac a viac dôvodov, aby sme sa za každých okolností snažili znížiť toto riziko na minimum. Takéto témy budú aj naďalej vychádzať na svetlo, pretože sa neustále učíme odlišovať „dobré od zlého“ pri vývoji kapráriny. Všetci sme už prešli rôznymi „akceptovanými“ spôsobmi lovu, aby sme nakoniec objavili, že sme tým ohrozovali ryby a potom sme vyvinuli lepšie metódy. V skorých dobách bolo bežné, že sme sakovali ryby, ale teraz to stále častejšie vyvoláva odmietavé pohľady. Podobne sme už prestali používať montáže s fixovaným olovom a toto je ďalšia oblasť, ktorá si vyžaduje skúmanie, aby sme dosiahli zlepšenie. Saky, podberáky, dezinfekcia a mnoho ďalších vecí prešlo dôslednou revíziou a to ukazuje, že sa snažíme vylepšiť náš lov a tieto pozitívne zmeny musia pokračovať. Týmto článkom si nechcem v žiadnom prípade brať na mušku výrobcov akejkoľvek olovenej šnúry, naopak chcem povedať nahlas, že napr. ESP mi umožnilo u nich zverejniť svoje závery. Keďže som ich konzultant, mohli by sa na to pozerať tak, že pracujem proti niektorým z ich produktov a ľahko by sa mohlo stať, že by boli proti napísaniu takéhoto článku a ja by som to chápal. Avšak povedali, že vyvážený pohľad v debate bude prospešný pre kaprárinu a to vo mne vyvolalo skutočný rešpekt.
Nechcem aby si ktokoľvek myslel, že sa snažím byť „pápežskejší ako pápež“, preto trochu poodhalím niečo o pozadí môjho rybárčenia a objasním ako som sa dopracoval k dnešným názorom. V roku 1967 som začal používať úplne základné montáže a ako som sa zlepšoval, tak som s nadšením skúšal nové postupy, aby som oklamal trofejných obyvateľov jazier, na ktorých som lovil. Séria noviniek ma priviedla k tomu, aby som vyskúšal šnúru s oloveným jadrom začiatkom deväťdesiatych rokov. Vtedy to nebolo veľmi dostupné a prvá vzorka bola velikánska cievka materiálu z USA, ktorý sa volal Kerplunk. Pôvodne sa to používalo na trolling v hlbokej vode a každých 10 metrov to malo inú farbu, aby rybár videl, ako hlboko vláči svoje nástrahy. Dokonca som musel šnúru farbiť, aby mala olovenka prijateľnejší odtieň a používal som to dlhé roky. Olovenú šnúru som si cenil do takej miery, že som vtedy vyvinul aj vlastný bezpečnejší uzol (uverejnený bol v májovom čísle RRR, pozn. red.) a dodnes ak zadáte do Google názov „Keith Moors Knot“, tak vám vyhodí niekoľko nákresov. Olovenú šnúru som pôvodne prestal používať ani nie tak z dôvodu ochrany rýb, ale preto, že nefungovala podľa predpokladov. Začal som loviť vo veľmi priezračnej vode a na kontrolu som položil montáž do asi polmetrovej vody pri brehu. Ešte aj z mojej výšky vyše 180 cm som si všimol, že montáž je veľmi viditeľná. Ešte jasnejšie to bolo, keď som si kľakol a zistil som, že olovenka nekopírovala dno, ale trčala ako päsť na oko pekne vystretá medzi vyvýšeninami.
Okamžite som sa vrátil k základným montážam a moje výsledky lovu sa zlepšili, tak už som sa nevrátil k olovenej šnúre. Zostala však v mojom kufríku s výbavou pre možné budúce využitie a vtedy som ešte nebol jej vysloveným odporcom.
Koncom roka 2001 som predal majetok a kúpil dom s jazerom vo Francúzsku, ktoré som v roku 2002 otvoril pre anglických rybárov. Od tej chvíle som začal objavovať, že montáže nefungujú vždy tak, ako očakávame. Bolo mi stále jasnejšie, že nie všetci rybári dokážu interpretovať detaily uverejnených montáží správnym spôsobom a bol som svedkom neuveriteľných konštrukcií. Videl som olovenky s obratlíkmi na oboch koncoch, lebo rybári nechápali, že to je vražedná montáž. Videl som helikoptéry, kde na olovenke urobili uzlík , ktorý mal zabrániť skĺznutiu obratlíka s náväzcom od olova počas nahadzovania. Neskôr som začal nachádzať kapry, ktoré za sebou vláčili olovenky a zakaždým sa jednalo o nesprávne zostavenú montáž. Jednoducho som pochopil, že ďalšie vzdelávanie rybárov je nevyhnutné. Myslím si, že hlavný rozdiel je v tom, že som začal žiť pri jazere a hociktorý deň môžem pozorovať chyby, či nepríjemné situácie. V protiklade s tým ste vy ako bežní rybári obmedzení malým úsekom loviska, a aj to na krátky čas. Nevidíte tie veci, ktoré sa odohrajú po vašom odchode, no ja ich už teraz uvedomujem.
Môj prvý skutočne otrasný objav bol vyše 20 librový lysec (1 libra je cca. 0,45 kg, pozn. red.), ktorý za sebou ťahal vetvičky a rastliny, okolo ktorých bola omotaná celá olovená šnúra. Nebolo tam už nijaké olovo, lebo to sa po odtrhnutí skĺzlo tak, ako sa to pri nadväzovaní montáže predpokladá, ale aj tak sa samotná olovenka omotala okolo konárov a neskôr sa k tomu ešte pridal chumáč rastlín, takže kapor toho musel za sebou vláčiť stále viac. Kapor našťastie nebol vážnejšie poškodený, ale pravdepodobne sa nevedel zbaviť háčika aj vďaka odporu olovenky s konármi. Kapra som oslobodil a viac som sa s tým nezaoberal, lebo som si myslel, že pravdepodobnosť opakovania takejto situácie je jedna k miliónu. Avšak počas niekoľkých rokov som našiel šesť ďalších príkladov tej istej situácie a bolo to stále horšie. Všetkých sedem kaprov za sebou ťahalo olovenú šnúru (objavil som aj iné poškodenia, ale tam kapry s háčikmi v papuli boli zranené skôr chybným zdolávaním a tak to nezapadá do tejto debaty) a všetky dokázali omotať olovenku okolo konárov, koreňov alebo rastlín a iba 4 z nich bolo možné oslobodiť bez poškodenia. Jeden z nich (cca. 35 librový šupináč) si tak škaredo roztrhol bočnú časť papule, že teraz má prezývku „Fajkár“. Iný takmer 40 librový lysec si po boji v prekážke tak zdeformoval tlamu, že musel byť umiestnený do prostredia, kde dokáže prežiť napriek tomu, že už nedokáže prijímať väčšie kusy potravy. Posledný (tiež trofejný) kapor za sebou ťahal veľkú „loptu“ rastlín a zápas spôsobil, že mu úplne vytrhlo spodnú čeľusť až tak, že spodná pera sa hompáľala takmer pri bruchu, tak mi pripadla smutná povinnosť ho utratiť a pochovať. Je jasné, že som urobil to, čo by v takomto prípade urobil každý majiteľ revíru a okamžite som zakázal používanie olovenej šnúry na mojom jazere. Tiež som chcel vedieť, prečo sa tie ryby zachytili.
Vykonal som viacero testov a objavil som znepokojujúce súvislosti. Ukázalo sa, že olovená šnúra je úplne odlišná od ostatných používaných materiálov. Ak sa na nej raz urobí záhyb, tak už sa sama od seba ľahko nevyrovná a stáva sa, že cez plášť vylezie drôtik von. Skúšal som nahadzovať a tu sú moje objavy: Pri silovom nahadzovaní sa natiahne, no po dopade sa plášť zmenší viacej ako jadro. Po niekoľkých nahodeniach do diaľky sa môže stať, že olovené jadro tak prepichne plášť a trčí von, čím sa v niektorých prípadoch stane prekážkou pre gumený korálik, ktorý potom zabráni, aby sa olovo, klip, či náväzec zošmykli po odtrhnutí montáže. Ešte horšie je, že na takom mieste býva jadro prerušené a olovenka sa tam ľahšie ohne, čo uľahčí omotanie okolo prekážky. Ak ryba za sebou ťahá celú olovenku, tak sa táto prehne okolo konárov práve na mieste, kde je prerušené olovené jadro, pričom sa môže stať, že vznikne pevná slučka, ktorá sa zaťahuje stále pevnejšie.
Verím tomu, že najnebezpečnejšie sú práve prípady, kedy sa objaví trhlina v jadre. Keď po nahodení pritiahnete montáž, olovenka sa vyrovná a zlom jadra si nevšimnete. Keď som však išiel pozrieť na miesto dopadu montáže a preskúmal som ju, často som zistil, že je poohýbaná, sú na nej slučky a ostré zlomy. Keď kapor vezme takúto montáž, ľahko sa dostane do ťažkostí. Som si dosť istý, že kapor po záseku zamieri k prekážkam a rastlinám a pokúsi sa v nich zbaviť háčika (toto obtieranie papule pravdepodobne vedie k tomu, že kapor je tak úspešný v prenose háčika na potopené konáre). Predstavte si však ako bude olovenka pri svojej váhe visieť nadol a ako sa pri svojej drsnosti povrchu ľahko zachytí o konáre a rastliny, ku ktorým sa kapor ponáhľa (zachytí sa omnoho ľahšie ako monofil). Pridajte si k tomu ešte problém s ostrými ohybmi, slučkami a prerušeným jadrom. Kapor bude cítiť odpor a pri pokuse sa zbaviť háčika sa bude krútiť v prekážkach a všetko bude ešte horšie.
Ak si uvedomíme, čo bolo vyššie napísané, máme dostatočný dôvod prestať používať olovenú šnúru, ale treba povedať, že existuje nebezpečenstvo aj u ďalších materiálov, ktoré by mali plniť podobnú úlohu, ako olovená šnúra (v slovenskom jazyku sa zatiaľ neujal jednotný ekvivalent slova „leader“, autor článku tu má na mysli hrubšie materiály, ktoré sa používajú proti zamotaniu koncovej montáže a pod. – pozn. red.) Nedávno zverejnil Simon Crow v časopise Carp Talk obrázky kapra, ktorý mal tú smolu, že zabral na podobnú montáž – helikoptéra na silikónovej hadičke, z ktorého sa nezošmykol neodborne navlečený korálik. Tu máme jasný odkaz na fakt, že aj malá „úprava“ na niektorých typoch montáží vedie k mŕtvym kaprom. Išlo v podstate o to, že gumený korálik bol navlečený na hadičku nie cez štandardný otvor, ale rybár si ihlou urobil vlastnú dierku a násilím ho navliekol, po zábere sa montáž odtrhla a olovo z helikoptéry sa nezošmyklo. Problém je, že takáto úprava bola dokonca odporúčaná v niektorých magazínoch ako riešenie toho, že pri nahodení sa náväzec posúval príliš voľný korálik a šmýkal sa príliš dozadu a nezostal pri olove. Korálik mal zafixovať náväzec, no kapra vlastne zabil, lebo na hadičke bol ohyb, kde sa tuho nasadený korálik zasekol.
Osobne si myslím, že by sme mali pri tejto príležitosti zmeniť svoje návyky a veľmi sa snažiť začať používať také montáže, ktoré sú najbezpečnejšie pre danú situáciu na lovisku. Sám za seba musím pripustiť, že šokové šnúry používam na rieke Saone, kde je dno tak surové, že by som čelil prerezaniu bežného vlasca napr. na mušliach. Používam to však tak, že najslabšie miesto montáže vytvorím pri háčiku. Ako hlavný vlasec používam 25 kg spletanú šnúru, 50 kg šokovku, aby som mohol nahadzovať 140 až 250 gramové olová. Pred ňu dávam ešte 15 kg fluorokarbón o dĺžke asi 1,5 m na ktorom je na obratlíku s veľkým očkom pripevnené na závese olovo ako priebežná montáž. Celé je to zakončené 7,5 kg náväzcom. Snažím sa dosiahnuť, aby sa v prípade odtrhnutia roztrhla montáž v náväzci pri obratlíku, takže kaprovi zostane iba veľmi málo toho, čoho sa má ešte zbaviť.
Keď chytám na mojom jazere, používam ľahšie olovo na priebežnej montáži bez akýchkoľvek hadičiek, oloveniek či šokoviek a používam rovnaké princípy ako opisujem vyššie. Ak sa to má niekde roztrhnúť, nech je to blízko háčika. Niektorí rybári mi hovorili, že ešte ani moje montáže nie sú úplne bezpečné, lebo by sa mohlo stať, že by sa mohol hlavný vlasec pretrhnúť blízko palice a potom by kapor musel vláčiť za sebou dlhé metre vlasca. Súhlasím, ale to sa môže stať aj vtedy, keď je na konci olovenka či šokovka a ak je, potom musí chudák kapor vláčiť vlasec a olovenku. Opäť by som musel zopakovať, že by sme sa občas mali zastaviť a položiť si pred nahodením otázku: „Skutočne potrebujem naviazať šokovku ? Ak nie, tak načo ju tam dávať?“ Možno zistíte tak ako ja a moji priatelia, že bez týchto vecí sa počet vašich úlovkov ešte zvýši. Koniec koncov, prečo sa tak často snažíme zvoliť si čo najmenej viditeľný hlavný vlasec, keď potom na koniec priviažeme materiál, ktorý je niekoľkonásobne hrubší a ktorý kapor ľahko zbadá?
Ak tento článok privedie aspoň niekoľkých rybárov k tomu, aby sa zamysleli nad blahom pre kapra, tak sa to celé oplatilo.
Veľa šťastia,
Keith Moors
Pali - Profil | St 1.9.2010 15:41:07
Dávam sem 2 časti toho článku, možno by to mohol dať majiteľ MRKu medzi normálne články.
Pre blaho kapra
Keith Moors
Je mi cťou, že som dostal možnosť napísať pre váš časopis článok o mojich postojoch ohľadom starostlivosti o uloveného kapra. S radosťou som ho napísal, ale uvedomil som si, že mnohí z vás nikdy nepočuli o človeku s menom Keith Moors, tak bude asi rozumné dať vám krátku informáciu o mojej kaprárskej histórii.
Narodil som sa v roku 1948 v malom meste Deal na JV Anglicka. Našťastie som mal otca, ktorý miloval rybačku a nasmeroval ma k nej už keď som mal 5 rokov. Keď som mal 7, tak som mohol v akváriu londýnskej ZOO vidieť Clarissu – v tom čase rekordného anglického kapra. Plávala predo mnou so svojimi 44 librami (19,96 kg) a zapálila vo mne túžbu loviť kapry. Po tom, čo som dlhé roky lovil rôzne druhy rýb, som v r. 1960 zdolal svojho prvého kapra a moja skutočná kaprárska kariéra začala otvorením sezóny 1967.
Som rád, že som mohol sedemdesiate roky stráviť v Mekke vtedajšej kapráriny – na jazerách Darenth v Kente. Musím pripustiť, že až v tom čase som si začal uvedomovať, že lovíme ryby, ktoré už občas niekto chytil aj predtým. Dovtedy ako keby sme žili vo viere, že existuje nekonečný prísun kaprov do každého jazera. Odvtedy sme si začali uvedomovať, že ak chceme pokračovať v lovení týchto rýb, musíme ich začať chrániť pred zbytočným poškodením a zraneniami. Pomaly (ach, skutočne pomaly) sa začali vyvíjať produkty pre starostlivosť o úlovok ako lieky na dezinfekciu rán, odháčkovacie podložky pre ochranu rýb počas fotografovania a šetrné sieťky v podberákoch.
Rovnako sme urobili veľký pokrok pri vyvíjaní „bezpečných montáží“, ale stále sme sa ešte učili a opakovane sme robili aj nejaké chyby, ktoré mohli kapra ohroziť.
Môj lov kapra napredoval a nakoniec sa mi pošťastilo prvého novembra 1996 uloviť svoju prvú „štyridsiatku“ (v Anglicku je 40 libier = 18,14 kg považované za magickú hranicu – pozn. red.), čo bol prvý taký kapor v Oxfordshire a tak ma začali pozývať písať články pre kaprárske magazíny. V tom čase som bol veľkým vyznávačom olovenej šnúry a používal som ju takmer na každú montáž. Ale moje názory sa zmenili. Teraz som vlastníkom „Moorlands fisheries“ vo Francúzsku a tam som uvidel z prvej ruky, akú škodu môže olovenka napáchať na našich vzácnych rybách, kde som v tejto súvislosti pozoroval vážne poškodenia tlamy, v jednom prípade dokonca aj smrť kapra. Neustále sa pokúšame učiť sa pre blaho kapra, preto zasielam aj kópiu článku, ktorý som nedávno napísal pre jeden z anglických magazínov. Som si istý, že pochopíte, že nikdy nesmieme prestať uvažovať o možných nebezpečenstvách a poškodeniach, ktoré môžu spôsobiť naše montáže.
Verím, že ten článok bude poučný a uvítam možnosť napísať na túto tému aj viacej článkov (ak ma vyzvete) a možno vám môžem ukázať v detailoch montáže, ktorým dávam prednosť. Dúfam, že vám pomôžu dostať nielen viacej kaprov na breh, ale čo je ešte dôležitejšie – vrátiť ich bezpečne späť, aby mohli byť bezpečne zdolané aj v budúcnosti a splniť tak niekomu jeho sen.
Veľa šťastia,
Keith Moors
Pre blaho kapra
Keith Moors
Je mi cťou, že som dostal možnosť napísať pre váš časopis článok o mojich postojoch ohľadom starostlivosti o uloveného kapra. S radosťou som ho napísal, ale uvedomil som si, že mnohí z vás nikdy nepočuli o človeku s menom Keith Moors, tak bude asi rozumné dať vám krátku informáciu o mojej kaprárskej histórii.
Narodil som sa v roku 1948 v malom meste Deal na JV Anglicka. Našťastie som mal otca, ktorý miloval rybačku a nasmeroval ma k nej už keď som mal 5 rokov. Keď som mal 7, tak som mohol v akváriu londýnskej ZOO vidieť Clarissu – v tom čase rekordného anglického kapra. Plávala predo mnou so svojimi 44 librami (19,96 kg) a zapálila vo mne túžbu loviť kapry. Po tom, čo som dlhé roky lovil rôzne druhy rýb, som v r. 1960 zdolal svojho prvého kapra a moja skutočná kaprárska kariéra začala otvorením sezóny 1967.
Som rád, že som mohol sedemdesiate roky stráviť v Mekke vtedajšej kapráriny – na jazerách Darenth v Kente. Musím pripustiť, že až v tom čase som si začal uvedomovať, že lovíme ryby, ktoré už občas niekto chytil aj predtým. Dovtedy ako keby sme žili vo viere, že existuje nekonečný prísun kaprov do každého jazera. Odvtedy sme si začali uvedomovať, že ak chceme pokračovať v lovení týchto rýb, musíme ich začať chrániť pred zbytočným poškodením a zraneniami. Pomaly (ach, skutočne pomaly) sa začali vyvíjať produkty pre starostlivosť o úlovok ako lieky na dezinfekciu rán, odháčkovacie podložky pre ochranu rýb počas fotografovania a šetrné sieťky v podberákoch.
Rovnako sme urobili veľký pokrok pri vyvíjaní „bezpečných montáží“, ale stále sme sa ešte učili a opakovane sme robili aj nejaké chyby, ktoré mohli kapra ohroziť.
Môj lov kapra napredoval a nakoniec sa mi pošťastilo prvého novembra 1996 uloviť svoju prvú „štyridsiatku“ (v Anglicku je 40 libier = 18,14 kg považované za magickú hranicu – pozn. red.), čo bol prvý taký kapor v Oxfordshire a tak ma začali pozývať písať články pre kaprárske magazíny. V tom čase som bol veľkým vyznávačom olovenej šnúry a používal som ju takmer na každú montáž. Ale moje názory sa zmenili. Teraz som vlastníkom „Moorlands fisheries“ vo Francúzsku a tam som uvidel z prvej ruky, akú škodu môže olovenka napáchať na našich vzácnych rybách, kde som v tejto súvislosti pozoroval vážne poškodenia tlamy, v jednom prípade dokonca aj smrť kapra. Neustále sa pokúšame učiť sa pre blaho kapra, preto zasielam aj kópiu článku, ktorý som nedávno napísal pre jeden z anglických magazínov. Som si istý, že pochopíte, že nikdy nesmieme prestať uvažovať o možných nebezpečenstvách a poškodeniach, ktoré môžu spôsobiť naše montáže.
Verím, že ten článok bude poučný a uvítam možnosť napísať na túto tému aj viacej článkov (ak ma vyzvete) a možno vám môžem ukázať v detailoch montáže, ktorým dávam prednosť. Dúfam, že vám pomôžu dostať nielen viacej kaprov na breh, ale čo je ešte dôležitejšie – vrátiť ich bezpečne späť, aby mohli byť bezpečne zdolané aj v budúcnosti a splniť tak niekomu jeho sen.
Veľa šťastia,
Keith Moors
Poušťák - Profil | St 1.9.2010 15:41:00
Portos >> on je asi ten obratlík levnější,než ten drahej silon.Počítat přece musíš,vždyt je krize.
Smetana - Profil | St 1.9.2010 15:37:28
GRUPA >> já ji vážu jako vlas a drží to :-) Dříve jsem používal na vázaní speciální jehlu na olověnku,ale když jsem dvě zlomil (jedna stojí asi 110kč) tak jsem myslel jednodužší záležitost...
GRUPA - Profil | St 1.9.2010 15:34:21
Portos >> když se tam není druhej obratlík a máš tam ten zavěs od foxe s klínkem (já jiné nepoužícvám) tak se ti kroutí silon jako svině, bez druhýho obratlíku to prostě nejde.
Portos - Profil | St 1.9.2010 15:29:29
zewlbába >> oba konce jsou zakončeny obratlíkem. Sorry, ale může tam být závěska jaká chce, ale prostě neprojde, přes ten obratlík. Na odkazu je Foxácká závěska, do které se můžou dávat zajišťovací kolíčky. Právě podobnou sestavu jsem vytáhl na Dešné i s olovem cca 90g. Za olovo prostě obratlík nepatří.
zewlbába - Profil | St 1.9.2010 15:23:06
Portos >> no viděl, jestli si četl, co jsem na to psal. já na těch montážích nic špatně nevidim, pokud ty ano, rád se nechám poučit.
GRUPA - Profil | St 1.9.2010 15:15:16
Smetana - >> Začal jsem používat olověnku, ale ne kvuli kapřím jizvám, ale protože se mi strašně motal silon. Používám olova na tvrdo a tam ten obratlík chybí..... S olověnkou už mám klid. Ze začátku jsem měl obavy jestli jí zvládnu navazovat a měl trochu nedůvěru v ty uzly bez uzlů, ale drží to jako prasse.... i bez lepidla..
Portos - Profil | St 1.9.2010 15:08:10
zewlbába >> jestli jsi viděl Paliho odkaz, tak Ti to musí docvaknout:-)
Portos - Profil | St 1.9.2010 14:57:12
Jak zde Pali hodil odkaz na Death Rig, tak něco podobného jsem vylovil minulý rok na podzim při Carp lize na Dešné i s kaprem. Kapr byl naštěstí jestě v pořádku tak po osvobození v klidu odplaval. Tady se ukazuje problém, jak rybáři vše rádi odkoukají a obšlehnou, aniž by se zamysleli jak je to pro kapra nebezpečné, když se sestava utrhne. http://www.sportcarp.cz/clanky/nezdar-a-novy-plan.aspx Zde na fotkách je právě ukázaná "udice smrti".
Živě na MRK.cz
Kde to žije - kaprařina
14:48Legenda s názvem Daiwa Tournament S5000-T, S5500-T či S6000-T 4556
13:12Lithiové baterie - srovnání 1118
12:35Splávek proti vázkám / lov z lodi / kaprařina 55
11:52Korda Developments a vše co k této značce patří 927
ČtKrátkodobá kaprařina x 6799
ČtAdrenalinový lov z hladiny na těžké vodě (Video) 1
ČtÚN Žermanice 2009, (471 043, Lučina 2A)... 7220
ČtFanclub značky Shimano 10451
ČtRada na pořádný vozík 316
ČtJaké 12ft 2,75-3,25lb kaprové pruty byste zvolili a proč? Vložím anketu. 40
ČtKyjský rybník, Džbán 49288
StCo dělat když mě máma nenechá na ryby 2
StFilmy o kaprech na dlouhé zimní večery 1417
StSolar titanium swinger 684
ÚtDodávkou na ryby? Dodávka jako sklad rybařiny? 58
Co je nového - kaprařina + obecné
ČtBleskovka: V letech 2021 až 2023 poskytlo MZe a MŽP na ochranu životů a majetku před povodněmi 4,8 miliardy korun
ČtBleskovka: Pokuty za krmení přemnožených nutrií ze Zlíně
ÚtBleskovka: Vědci varují: Plánovaná vodní elektrárna na Vltavě ohrožuje biodiverzitu
. . . Článek: Rybář Jarmil Koloušek a MRK.cz - ukázka z knihy Netipy + soutěž
. . . Článek: Polední ryby nejsou náhoda
. . . Miničlánek: Závěr sezóny s osobákem
. . . Recenze: Nabíjecí čelovka Fenix HM65R
. . . Miničlánek: Karas obecný - pomozte najít lokality
. . . Video: Měření hloubky ze břehu
Akční nabídky
Trička FOX a AVIDZa 469 Kč
FOX Long sleeve BLACK/CAMO T-SHIRT: tričko s dlouhým rukávem. DISTORTION CAMO T-SHIRT AVID z měkké a pohodlné bavlny. Více na www.chytil.cz
CHYTIL pletené šňůry na přívlač a feederZa 330 Kč
Náviny 100 a 150 m, 4 pramenné nebo 8 pramenné, různé barvy a průměry. Vysoká pevnost a odolnost proti oděru. Více na www.chytil.cz
Oznámení - kaprařina
Na toto místo můžete sami vložit své oznámení ostatním čtenářům MRKu.
Kalendář akcí - kaprařina
10.5.Poslední místo !!! CARPSONBAITS...
10.5.CT RETRO 40HOD OBSAZENO rybářské...
10.5.PROPAST CUP 2024
10.5.Big Carp.cz Cup kamenice 2024 ...
11.5.hadina cup 2024 - 1 místo volné
11.5.IV. ročník 24hodinový...
11.5.RYBÁŘSKÉ ZÁVODY v areálu Laša v...
11.5.bmc fishing game orient rods...
12.5.7 Days Carp Cup
12.5.Eliminace do Stairs2Hell 2024...
Doporučujeme e-shop
www.chytil.cz
Firma Chytil byla založena v roce 2000 a od té doby vyrábí nejrůznější návnady a nástrahy pro lov nejen kaprovitých ryb....
