Počas dlhých zimných mesiacov a následného dlhotrvajúceho zákazu lovu v stojatých vodách sme s priateľmi špekulovali, "čo s načatou sezónou"? Začali sme premýšlať o návšteve nejakého kaprieho revíru u našich južných susedov. Revíry, ako Háromfa, Merenye,... o "náročnosti ktorých sa v každom rybárskom čaopise dočítate minimálne v 2-3 článkoch", nás vôbec nelákali, tak sme pátrali po niečom ešte tak nesprofanom. Hoci som "prešporák", a moje znalosti maďarčiny sú viac, ako úbohé, podarilo a mi na jednej maďarskej stránke vystopovať "akciu", ktorá presne zapadala do našich predstáv...Išlo o Medzinárodnú súťaž v love kaprov "Adács 2009", mimochodom organizovanú niekoľkými zapálenými kaprárskymi fanatikmi zo Slovenska - konkrétne z Košíc. Pôvodne me mali prísť ako 2 tímy po 2 lovcoch, no situácia sa zmenila, keď jeden z juhomoravskej dvojice nemohol ísť. Tak sme sa rozhodli, že pôjdeme, ako trojica. Jeden team mohol chytať na 6 palíc, tak budeme chytať traja na 2, namiesto dvaja na 3. Po prvých kontaktoch s organizátormi, zaplatení štartovného a získaní registrácie pod číslom 8, sme sa začali chystať na "Akciu jari 2009". Pár dní pred odchodom som dostal mail od tretieho kolegu, že z vážných dôvodov nemôže ísť. Napokon sme išli iba dvaja. Martin a ja.
Zraz účastníkov mal byť na mieste - v Adácsi v sobotu naobed, potom - o 14,00 hod. malo byť losovanie štartovných čísiel a lovných miest. Na miesto sme dorazili o 12,10 hod. , keďže sme hodinu blúdili v Gyongyosi - kde maďarskí dopravní inžinieri, nepovažovali za potrebné umiestniť označenie odbočky na Adács !
Vydýchnutie - konečne sme na mieste !
Martin vzal na seba zodpovednosť pri losovaní lovných miest. Na štarovnej listine sme boli zapísaní pod číslom 8. Pri losovaní poradia Martin vytiahol číslo 9, no a pri losovaní lovných sektorov č. 1. Bolo to miesto ležiace asi v strede južnej hrádze, Po našej pravej strane bol asi 300 m úsek vyhradený na chytanie pre miestnych kŕmitkárov. Tých tam každodenne prišlo aj niekoľko desiatok a spríjemňovali nám lov stálym plieskaním kŕmitkom k pravej hranici nášho lovného sektoru.
Z druhej strany, od nás naľavo si sektor č.2 vylosovali maďarskí rybári, G+G CT. Najviac sme si rozumeli s ich vlčiakom, ktorý nás permanentne navštevoval.
Platné sú čísla lovných miest napísané zelenou fixkou.
Ešte jedna spoločná fotografia a nasledoval presun do vylosovaných sektorov.
Naše miesto, sektor č.1, bol asi 50 m široký kus hrádzneho telesa na brehu ohraničený oranžovými páskami a cca 120 m dlhé, na vode ohraničené tyčovými bójkami. Prekročiť hranice vyhradeného priestoru, ako na vode, tak na brehu bolo zakázané.
Vyjsť na vodu so sonarom, kŕmením, či vyvážať udice bolo dovolené až po odštartovaní súťaže - v nedeľu o 8,00 hod. ráno.
Po preskúmaní sektoru sonarom sme si osadili 3 tyčové bójky s tým, že budeme používať aj bóje ohraničujúce sektor. Zakŕmili sme partiklom, peletami a nakrájanými boilami a udice sme rozprestreli po takmer celej vyhradenej ploche, od vzdialenosti cca 30 m (3 m hĺbka) až do 120 m ( 6 m). Nedeľu som prečkal v očakávaní záberu sediac strnulo pri udiciach.
Vietor fúkal od juhovýchodu, čo nám moc nehralo do karát, pretože sme ho mali v chrbte. Lovcom chytajúcim na západnom brehu privial teplý JV vetrík prvé zábery.
Martin mal zdravotné problémy, bol na liekoch a väčšinu času si spokojne odfukoval na lehátku.
Niektoré z maškŕt navarených pre miestnych velikánov svojou prenikavou vôňou zaplnili priestor bivaku, tak sme ich nechali prevetrať pod posiedkou, ktorú každé lovné miesto obsahovalo.
Halibut pelety, CSL-ky, repka, konope, kukurica ... všetko, čo by mohlo zachutiť miestnym kapríkom, zatiaľ nezaberalo.
Tento pohľad som už hádam mal vypálený do sietnice po takmer 30 hodinách bez záberu.
Náhla zmena smeru vetra signalizovala, že by sme mohli tiež byť úspešní. Zmenil som nástrahu, namiesto rybích a mäsových gulí som naviazal korenené a sladké. Ku každej montáži som pridal hrsť nasekaných boilí do PVA pančušky. Martin ignoroval moju výzvu, aby urobil nejaké zmeny aj on s tým, že má tam supergule od LKB a záber na ne musí prísť.
27. 4. 2009 o 10,40 hod. som sa dočkal. Iba jedno tiché pípnutie a mierne poskakujúci swinger ma vyburcovali k "tigriemu skoku" k udiciam a jemnému záseku. Išiel som systémom HOP - alebo TROP. Tušill som, že nejakej "jazdy" sa asi nedočkám, tak som to riskol pri prvom náznaku aktivity. Keďže som mal na cievkach navinuté po 200m šnúry - nevediac, čo tu môže byť ukryté pod hladinou, zásek sadol ! Hneď pri prvom výpade ryby som cítil, že to nie je žiadna "gupka". Vediac (z výsledkov sonarovania) , že pár metrov od bojky je potopený strom, nepovolil som rybe ani meter. Po necelých 5 minútach som musel krikom zobudiť Martina, aby našu prvú rybu podobral. Keď som videl jej rozmery, veľmi som sa potešil. Hneď, bez predbežného váženia, sme volali rozhodcom, pretože bolo jasné, že má nad 10kg.
V pravidlách stálo, že rybu nad 10 kg rozhodcovia vážia okamžite a ryby od 5 kg (minimálna bodovaná váha) do 10 kg, sa vážia 3 x denne (8,00 hod., 14,00. hod., a 20,00 hod.).
Rozhodca spolu s majiteľom revíru (v červených montérkach), vážením prišli k číslu 12,54kg a dĺžke 92cm. Celkom pekný úvod súťaže, pomyslel som si vtedy ! Netušil som, že to aj bude najväčší, resp. najťažší, kapor súťaže !
Keďže Martin je abstinent, musel som si na nášho prvého kapra pripiť (mojim Veltlínkom zeleným), ako sa hovorí "o zrkadlo"! Keďže samému mi akosi nechutí, oslava skončila po 2 pohárikoch, Martin sa vrátil k svojej obvyklej činnosti - driemaniu na lôžku, a ja, k oblbujucému čumeniu na swingre a špekulovaniu, ako sa zase stať úspešným...
Verím pravidlu, že víťazný tím sa nemá meniť, tak som zase chytal na korenenú sladkú guľu, ktorá bola jediná úspešná. Niečo po 15 hod. ma z driemot prebral doslova "rev hlásiča".Po priseknutí som na druhom konci zacítil silnú rybu. Dokonca som nemusel ani Martina budiť, sám vyliezol a rozospaný vyčkával s podberákom v ruke, čo sa vynorí z vody. Po podobraní ryby a uvidení jej proporcií sme sa obaja tešili, ako malé deti. Ak tu pôjdu takýto "mackovia ", môžeme aj zamiešať s poradím na popredných miestach.
Rozhodca s majiteľom revíru boli opäť o pár minút pripravení k váženiu a značkovaniu kapra. Zabudol som podotknúť, že majiteľ si všetkých ulovených kaprov nad 10 kg značkoval a zapisoval si ich údaje. Tomuto "mackovi" namerali zase 92 cm a navážili 12,12 kg. Bol to 3 najťažší kapor súťaže.
Tušil som, že na pondelok 27.4. 2009 budem ešte veľmi rád spomínať. A to som netušil, že večer o cca 21,30 sa z rovnakého miesta na rovnakú nástrahu dočkám tretieho záberu. Tentoraz kapor nemal nad 10 kg (čo sme si overili našou váhou - 8,5 kg), tak sme ho podľa pravidiel zasakovali a nechali na ranné váženie. Bola to chyba, pretože sám rozhodca pri rannom vážení ľutoval, že sme ho nezavolali tesne po ulovení ryby. Jej úbytok na váhe z večera do rána, bol až 1,1 kg, čo nás stálo 5. miesto. Vtedy som netušil, že to bude náš posledný bodovaný kapor.
Vietor sa zase otočil a opäť nám fúkal do chrbta, takže bolo po záberoch...
Dietný rekordman, za necelých 11 hodín "zhodil" 1,1 kg a pri svojich 84 cm schudol z 8,5 kg na 7,4 kg ! (A nebolo to zlým vážením, alebo inou váhou. Overili sme to na váhe, ktorou sme ho vážili večer!)
Každá ryba sa pod dohľadom rozhodcu pozorne vrátila vode, rovno z vážiaceho saku.
Tu je vidieť našich "priateľov z Maďarska - tím G+G", ktorých nejaké pravidlá príliš moc netrápili... Tu sú hlboko v našom lovnom sektore... Asi ich to muselo riadne tlačiť na mozog, že oni "domáci - doslova a dopísmena" sú bez ryby a my sme boli po 2 dňoch na 3. mieste.... Najviac ma pobavilo, keď som v stredu ráno tesne po východe slnka vyliezol z bivaku - na malú potrebu - a jeden z našich HU-priatelov, na člne mal v ruke "hraničnú bójku", ktorú posunul asi 5-8m do nášho územia, čím nám zmenšil lovný priestor. Keď ma zbadal, začal sa tváriť ako retardovaný benátsky gondoliér, bójkou sa "akože odrážať", čím ma tak pobavil, že som mu odpustil, a nebonzol som ho rozhodcom !
Počas nasledujúcich dní sa mi podarilo ešte uloviť 2 šupináčov cca 4-4,5 kg a jedného lysca 4,8 kg ťažkého. Žiaľ, všetky ryby boli pod minimálnou bodovanou hranicou (5 kg). Jeden záber sa mi podarilo prepásť - pretože som tvrdo zaspal.
Žiaľ, Martin, s ktorým som sa vždy naťahoval, kto z nás dvoch chytí viac rýb, tentoráz nechytil ani šupinku. Čo už, smola je smola !
Takto sa Martinovi podarilo zachytiť východ slnka.
Tu je názorná ukážka Martinovej dominantnej činnosti. Ja mám už všetky veci zbalené v aute, ale keďže začalo jemne popŕchať, bolo mi ho ľúto nechať zmoknúť a zbaliť bivak...
Keďže posledných 24 hodín preteku bolo moratórium na informácie, pred vyhlásením výsledkov to v okolí bufetu bzučalo, ako vo včelom úle. Nedá mi, aby som nepochválil majiteľa revíru aj jeho manželku. Ochotne prerobili cenovky na dvojakú menu (Ft. a Euro), na požiadanie ochotne priviezli tovar aký si kto objednal...a to všetko za veľmi prijateľné ceny. Naozaj sú to veľmi slušní a milí ľudia. Človek sa po skúsenostiach na niektorých súkromých domácich revíroch diví tomu, čo by malo byť normálne...ale nechajme to tak.
Názorná ukážka, že organizátori neklamali. Cien bolo naozaj dosť !
Všetci ocenení lovci !
A tu je trofej, pri pohľade na ktorú sa mi vždy vrátia spomienky, ktoré som sa Vám tu snažil sprostredkovať.
PETROV ZDAR !
PÁRYSŮV RYBÁŘSKÝ RÁJ
