Jak již je tradicí, i letos se koncem měsíce července konaly na nádrži Nové Mlýny (Dyje 5) závody v lovu ryb na plavanou s názvem Velká cena Mušova. V sobotu 29. července to byly desetihodinové závody dvojic a v neděli 3 hodiny jednotlivci. Především sobotní závod byl velmi napínavý a měl několik zvratů ve vedení. Celých deset hodin jsem sledoval slovenskou dvojici, která byla papírovým favoritem. Branislav Rácek a Zoltán Miskolczi z Team Mosella Nové Zámky totiž zdejší "pretěky" již jednou vyhráli a kromě jednoho výpadku byli vždy v první šestce. Braňo byl také jednou vítěz nedělního kola v jednotlivcích. Již teď mohu prozradit, že letos v konkurenci 46ti dvojic (především Slováci a Rakušané) vyhráli znovu s úlovkem o hmotnosti 134kg (s náskokem více jak 20 kg před druhou dvojicí z Itálie a třetí z Rakouska) a navíc v neděli v jednotlivcích byl Braňo druhý s 41 kg. Prostě tito slovenští "chalani" vědí, jak zde na ně. Z těchto důvodů jsem se rozhodl udělat s jedním z vítězů (a zřejmě jedním z nejpovolanějších plavačkářů na tuto vodu) reportáž.
MM: Braňo, můžeš, prosím, popsat strategii, s kterou jste šli do závodu?
BR: Naša stratégia bola jasná. Poučený z predchádzajúcich ročníkov týchto pretekov sme nechceli nechať nič na náhodu. Bolo nám jasné, že najviac lovenou rybou bude pleskáč (cejn) a preto sme celú stratégiu lovu zamerali na tento druh ryby. Krmivo bolo tiež prispôsobené na lov pleskáčov, zmiešali sme už osvedčené tri druhy krmív od firmy Mosella. Keďže tieto preteky boli 10-hodinové, spotrebovaného krmiva bolo značné množstvo. Počas pretekov to bolo cca 40 kg , 8 litrov kostných červov a asi 4kg patentky. Ak sa nenahneváš, tie tri druhy si nechám pre seba, zatiaľ nás to nesklamalo...
MM: Jaké byly vaše ambice před závodem?
BR: Mali sme tie najvyššie ambície - bolo by chybou ísť na preteky s tým, že nechceme vyhrať.
MM: Všiml jsem si, ze převládal lov na propad, není to na velké cejny netypické?
BR: Možno je. Ale je pravda, že na tento systém lovu sme obaja zvyknutí a je to náš najobľúbenejší spôsob lovu. Podľa mňa je systém na prepad tým najefektívnejším spôsobom lovu či kaprov, pleskáčov alebo iných druhov rýb. Výhoda celého systému je v tom, že ryba má možnosť zobrať nástrahu ešte pred dopadom na dno. A práve vo fázach dopadu je najviac záberov.
Pohled na závodní dráhu.
Bylo potřeba namíchat si dopředu opravdu hodně krmení...
... a patentkami nešetřit.
Závodili vždy dvojice (zde vítězové z Nových Zámků)...
... ale občas jste na to byl sám (CZE, 69kg)...
... a někde se dala zahlédnout i výpomoc (trio z teamu Genex, SVK, 79kg)!
Při prvním vážení po 6ti hodinách již bylo možné udělat si představu, kdo na to má, a kdo ne. Takto vypadá 20kg bedna plná cejnů (všichni šli bohužel "na zpracovnu").
Po druhém vážení už bylo jasné, kdo je "jednotka".
MM: Mohl bys popsat celý systém, kterým jste lovili?
BR: Systém bol úplne jednoduchý, aj keď bolo veľmi zložité naň prísť. Boli sme pri vode už dva dni pred pretekmi a nevedeli sme chytiť rybu! Chalani okolo nás ťahali jedného pleskáča za druhým a nám brali iba sporadicky. Boli sme z toho celí zničení. Na celú fintu sme prišli až na pretekoch! Čo sa týka pretekov, tak v každom ročníku fungoval úplne iný systém, žiadne preteky neboli rovnaké. Chytali sme waglerom napevno uchyteným na silone, všetka váha bola v plaváku (10g) až na štyri 0,1g bročky, ktoré sme umiestnili 10 cm nad obratlík. Veľmi dôležitým faktorom úspechu bolo správne nameranie hĺbky - obratlík sa musel občas jemne dotknúť dna. Náväzec mal dĺžku cca 20 cm a hrúbku 0,10mm, neskôr 0,12mm. Veľkosť háčikov sme tiež zvolili podľa aktivity a smelosti rýb. Začínali sme č. 16 a skončili niekde pri háčiku veľkosti 12. Ako nástrahu sme použili farebné kostné červy a patentky. Určite si si všimol, že sme lovili na trošku netypické, ale totálne funkčné plaváky. Na ich výrobe sa podieľal Vaďo a maďarský pretekár Atilla Bödö (vyrába plaváky pre Colmic). Zatiaľ nie sú v predaji a z pochopiteľných príčin asi ani nebudú. Aj tie najjemnejšie zábery sa na plaváku prejavovali veľmi viditeľne. Istou zvláštnosťou v tomto ročníku bolo, že keď ryba plavák vytlačila (typický pleskáč), museli sme so zásekom ešte chvíľku počkať, kým sa plavák ponorí. Ak sme to nevydržali, prišli sme o rybu.
MM: I když jsi se svým kolegou vyhrál, v úvodu závodu se vám příliš nedařilo. V čem nyní s odstupem času spatřuješ příčinu a kdy a proč se to zlomilo ve váš prospěch?
BR: To máš úplnú pravdu. Prvé tri hodiny sme boli bez záberu a bez ryby! Keby to boli klasické 3-hodinové preteky, tak väčšina pretekárov povie: "Čo je to za revír, veď tu nemáte ryby?!" Znovu som celý systém poprehadzoval a zjemnil. Dokonca som naviazal háčik č.20 na 0,06mm silon a stále nič. Raz som dostal od môjho priateľa takú radu: "Ak sa Ti nedarí a okolo chytajú ryby, kašli na to a choď sa poprechádzať". A väčšinou to pomáha, keď si znovu sadnem na stoličku, mám už úplne iné myšlienky a ostatné príde "samo". Presne to som urobil aj teraz. Potom som sa znovu pohral s rozložením oloviek a Zoli dostal nápad, aby sme pridali k tým dvom namiešaným typom krmiva, ktoré sme dali do základu, ešte jedno a on sa pohral s hĺbkou. Možno pomohlo to, možno ono. Podstatné bolo, že sme sa do všetkého trafili a po tých dlhých troch hodinách Zoli vybral prvú "lopatu". Už sme vedeli koľko bije a nálada sa zlepšila. Keď vybral asi tretiu rybu a ja som stále nič nemal, odmeral som si hĺbku presne na mm podľa neho. Celý systém, plaváky a nástrahy sme mali rovnaké, podstatná bola správna hĺbka. Postupne sme sa obaja rozbehli a ťahali sme ryby až do konca pretekov.
MM: Všiml jsem si, ze zakrmujete jen jedno místo na odhoz a jedno na bič a na nich chytáte oba. Proč nezakrmovat každý svoje místo?
BR: Keďže sa nám na treningu veľmi nedarilo, nevedeli sme, či bude lepšie loviť na bič alebo na match. Tak sme pre istotu nakŕmili na dve miesta. Tak ako som už povedal - ešte neboli dva rovnaké ročníky. V roku 1998, keď sme vyhrali prvý-krát, tak sme 3/4 času lovili na match a 1/4 na bič. A tá 1/4 nám veľmi pomohla, pretože ryby na odhoz prestali úplne brať. Pre zmenu v tomto ročníku nebol bič vôbec potrebný.
So Zolim sme dobre zohratí, preto nebol dôvod, aby sme kŕmili na match každý svoje miesto. Sedeli sme prakticky vedľa seba, raz nastrelil na plavák krmivo on, raz ja. Bolo to lepšie aj preto, že sme takto dosiahli maximálnu koncentráciu rýb. Ak by sme kŕmili dve miesta, rozptyl rýb by bol o veľa väčší a to už nehovorím o množstve spotrebovaného krmiva. Máme výhodu aj v tom, že Zoli zasekáva vľavo a ja vpravo. Pri love nebol žiadny problém, lovili sme niekedy úplne natesno - plaváky neboli od seba vzdialené ani 30 cm - vo vzdialenosti cca 35m od brehu.
MM: Také jsem si všiml, že jsi utrhnul splávek s celou montáží ve vázce a potom jste se jej oba dlouho snažili vytáhnout (přehodit). Nebyla to ztráta času?
BR: V zápale lovu si človek niektoré veci neuvedomuje a rozmýšľa úplne inak ako člověk, ktorý to celé iba pozoruje. Na ten utrhnutý systém som bol už po pár hodinách lovu totálne zvyknutý. Vedel som, čo je záber a čo nie a zostrojenie nového, rovnako funkčného, by zabralo viac času, ako bolo vylovenie toho utrhnutého. Takto som to iba nanovo priviazal a lovili sme ďalej. Mal som síce za sebou ďaľšie zostrojené udice, ale tam bol naviazaný úplne iný systém. Po čase (znovu utrhnutie systému) som bol nútený prerobiť jednu zo záložných udíc. Nebolo to ono a chvíľu mi trvalo, kým som sa do toho dostal. Asi 7 hodín som lovil s udicou Colmic ultra lite match, ktorá mala vrhaciu záťaž 2-14g. Mal som na nej hlavný silon 0,12mm /čo som si uvedomil až po pretekoch/ a náväzec 0,10 mm. Bol to super pocit pri zdolávaní takých veľkých pleskáčov (1,5 až 2,5kg). Výhodou bolo, že som žiadneho nevyrezal ale nevýhodou bola dosť dlhá doba na zdolanie. V posledhých 3 hodinach som používal trochu ťažšie náradie a ryby išli z vody oveľa rýchlejšie. Ešte k tomu utrhnutému systému. Vedľa nás loviaci Rakúšania sa vcelku dobre rozbehli. Ťahali ryby v čase, keď sme mi boli ešte bez záberu. Potom sa jeden zahákol do prekážky na dne a utrhol. Nahodil a utrhol znovu. Od tejto chvíle mu prestali ryby brať, asi sa už nevedel trafiť do systému. A to je v takýchto prípadoch veľmi dôležité.
MM: Proč si myslíš, že se chytali téměř výhradně velcí cejni a skoro žádní kapři nebo plotice?
BR: Podľa mňa veľkú úlohu zohralo správne zvolené krmivo. Našli sa aj dvojice, ktoré ulovili dosť kapríkov, keď použili kaprové krmivo. Ale kapor nie je ryba na preteky. Veľmi dlho trvá jej zdolanie a väčšinou sa neoplatí zamerať sa na tento druh ryby. My sme mali tiež občas na udici kapra. Ale keď sa rozbehol a ja som cítil, že jeho zdolávanie nemá význam, tak som utiahol brzdu a kapra som jednoducho utrhol. Veď zdolanie 1kg kapra pri ich dobrej "Mušovskej" kondícii na jemné náčinie trvá možno tak dlho ako zdolanie troch 1,5kg pleskáčov.
Ďaľším faktorom, prečo brali hlavne pleskáče, je podľa mňa ich hojné zastúpenie v rybej obsádke v tejto nádrži. Predstav si "skupinku" asi 30-40ks takých 2kg pleskáčov. Myslíš, že im robí problém vytlačiť z kŕmneho miesta kaprov, plotice, či iné druhy rýb? Vôbec nie. V tom bude asi celá táto záhada.
Čekám na záběr, nerušit!
Že by? Ano, JE TAM!
Ještě podebrat a je můj...
Rychlá fotka a šup s ním do vezírku.
MM: Můžeš porovnat letošní závody s minulými roky?
BR: Čo sa týka množstva kilogramov ulovených rýb počas pretekov, tak to má stúpajúcu tendenciu. Aj tie pleskáče sú každým rokom väčšie a ťažšie. Ak porovnám rok 2000 s rokom 2001 tak boli podmienky na lov úplne odlišné. Minulý rok bolo chladno, silný vietor a veľké vlny a v tomto roku bolo úplné bezvetrie a teplo. Pre mňa ostáva záhadou naša prvá účasť v pretekoch v roku 1997. Vtedy sme tiež lovili na match a za celých 10 hodín sme ulovili iba pár pleskáčov vysokých. Chytali sme pleskáčov malých (cejnek malý) ktorých priemerná hmotnosť mohla byť okolo 400 g. A za tých 10 hodín sme ako dvojica ulovili 85 kg. V roku 1998 sme to po prvý-krát vyhrali. Vtedy sa lovilo na match a tiež sme lovili aj 9m bičom. Ulovili sme niečo okolo 108 kg rýb. V tom istom roku som vyhral na druhý deň jednotlivcov a na výhru mi stačilo necelých 25 kg. V tomto roku som ulovil v jednotlivcoch 40,95 kg a stačilo to už iba na druhé miesto. To je jasný príklad, že sa na tejto vodnej ploche loví stále viac a viac rýb.
MM: Jaký je rekord závodu a kolik myslíš, že by zde za ideálních podmínek dalo nalovit?
BR: Rekord pretekov je z roku 2000, keď tam chalani z Levíc (SK) ulovili v tých ťažkých klimatických podmienkach asi 177 kg rýb. Kuriozitou je, že jeden z dvojice ulovil sám okolo 110 kg rýb! Ak by aj jeho "dvojča" ulovilo toľko rýb, tak by bol rekord oveľa vyšší. Aj to je záhada - sedeli vedľa seba, kŕmili na jedno miesto, nástrahy mali rovnaké...
Ideálne podmienky by boli asi takéto: deň pred pretekmi by sa losovali stanovištia a pretekári by si mohli svoje lovné miesto prikŕmiť povedzme 10kg krmiva. Vďaka tomu by sa na pretekársku trať natiahli ryby a nikto by nemusel čakať tri hodiny na prvý záber. Jasným príkladom bola nedeľa a 3-hodinové preteky. Za tie tri hodiny víťaz ulovil cca 41,30kg rýb, kým v sobotu sa za prvé hodiny neulovilo skoro nič. Ďaľším ideálom by bola úplne čistá trať bez prekážok. Dovolím si tvrdiť, že min. 80% pretekárom prekážali vo vode utrhnuté silony po kaprároch. V týchto prekážkach sa trhali náväzce a v mnohých prípadoch aj s rybami. No a ešte je podstatné, aby vyšlo počasie. Aj keď vynecháme to kŕmenie deň pred pretekmi, myslím, že 200kg hranica nedá na seba dlho čakať.
MM: Mohl by jsi zhodnotit tento revír jako obyčejný sportovní rybář?
BR: Je to veľmi, veľmi pekný rybársky revír a každý rok sa sem s radosťou vraciame. A nielen kvôli rybám. Je tu pekné prostredie, pár-krát som už vyliezol aj hore na zrúcaninu hradu a musím povedať, že je odtiaľ výborný výhľad na celú sústavu priehrad pod Pálavou. Celý rok sa tešíme na zážitok z lovu pri desaťhodinovke a potom na to spomíname až do ďaľších pretekov. Je to jednoducho zážitok, na ktorý sa len ťažko zabúda. Podľa mňa na Slovensku revír s takým kvalitným zarybnením pleskáčom nie je. Možno sa mýlim. Aj u nás sa väčšinou organizujú trojhodinové preteky a ako som sa tento rok presvedčil, tak tri hodiny nič neznamenajú. Trvá určitú dobu, kým sa ryby na lovné miesto nasťahujú. Keby sa u nás zorganizovali tiež 10-hodinové preteky, možno by sa taký revír niekde našiel.
MM: Braňo, děkuji ti za rozhovor a doufám, že zamícháš pořadím na špici i v dalších ročnících. (Pozn.: z neoficiálních zdrojů jsem dostal informaci, že se během závodů chytl cejn o nádherné váze 4,75kg.)
Jak již je tradicí, i letos se koncem měsíce července konaly na nádrži Nové Mlýny (Dyje 5) závody v lovu ryb na plavanou s názvem Velká cena Mušova. V sobotu 29. července to byly desetihodinové závody dvojic a v neděli 3 hodiny jednotlivci. Především sobotní závod byl velmi napínavý a měl několik zvratů ve vedení. Celých deset hodin jsem sledoval slovenskou dvojici, která byla papírovým favoritem. Branislav Rácek a Zoltán Miskolczi z Team Mosella Nové Zámky totiž zdejší "pretěky" již jednou vyhráli a kromě jednoho výpadku byli vždy v první šestce. Braňo byl také jednou vítěz nedělního kola v jednotlivcích. Již teď mohu prozradit, že letos v konkurenci 46ti dvojic (především Slováci a Rakušané) vyhráli znovu s úlovkem o hmotnosti 134kg (s náskokem více jak 20 kg před druhou dvojicí z Itálie a třetí z Rakouska) a navíc v neděli v jednotlivcích byl Braňo druhý s 41 kg. Prostě tito slovenští "chalani" vědí, jak zde na ně. Z těchto důvodů jsem se rozhodl udělat s jedním z vítězů (a zřejmě jedním z nejpovolanějších plavačkářů na tuto vodu) reportáž.
Pohled na závodní dráhu.
Bylo potřeba namíchat si dopředu opravdu hodně krmení...
... a patentkami nešetřit.
Závodili vždy dvojice (zde vítězové z Nových Zámků)...
... ale občas jste na to byl sám (CZE, 69kg)...
... a někde se dala zahlédnout i výpomoc (trio z teamu Genex, SVK, 79kg)!
Při prvním vážení po 6ti hodinách již bylo možné udělat si představu, kdo na to má, a kdo ne. Takto vypadá 20kg bedna plná cejnů (všichni šli bohužel "na zpracovnu").
Po druhém vážení už bylo jasné, kdo je "jednotka".
Čekám na záběr, nerušit!
Že by? Ano, JE TAM!
Ještě podebrat a je můj...
Rychlá fotka a šup s ním do vezírku.
Rybářské centrum Olomouc
