Rieka na jeseň

Výber miesta

99% úspechu je v tomto prípade voľba miesta, resp. nájsť to správne miesto. Ďalšie 1% zahŕňa výber a vedenie nástrahy, ticho pri vode a tiež šťastie. V tomto období aj počas zvýšenej hladiny vody sú ryby plaché a veľmi ľahko sa odplašia z lovného miesta. Ideálne miesto na prívlač v tomto prípade neexistuje, je to o hľadaní a skúšaní. Väčšinou sa mi však vyplatili miesta za veľkou prekážkou ktorá spomaľuje tok rieky, ako za piliermi mosta, veľké zapadnuté stromy či miesta za zákrutou s väčšou hĺbkou a pomalším prúdom. Málokedy ale venujem jednému miestu viac ako 20 minút.

Sledovanie vody

Sledovanie vody je v tomto prípade extrémne dôležité. Nie raz si všimnem malý pohyb, ako vyplašené rybky ktoré sa snažia ukryť pred dravcom. V takomto prípade je záber takmer istý a väčšinou stačí aj jeden presný hod. Oveľa horšie je keď takýto pohyb nikde nezaregistrujem. V tomto prípade mi nezostáva nič iné ako byť krátko na jednom mieste a vystriedať tých miest čo najviac.

Doba lovu

Nemyslím si že je na takúto prívlač ideálna doba. Niekedy ryby berú z rána, inokedy cez deň či podvečer. V neskorých mesiacoch keď sa už skoro stmieva, som však pri vode čo najskôr, a ostávam čo najdlhšie ako to počasie a zákon povoľuje. Najlepšie výsledky som mal za slnečného počasia a bezvetria, ale verím že to bolo aj preto že som pri vode vydržal celý deň. V takomto počasí je rybačka podstatne príjemnejšia ako keď fúka studený vietor obohatený o pár kvapiek dažďa či dokonca vločiek snehu. No aj napriek horšiemu počasiu a zlému stavu vody sa snažím tráviť pri vode celé hodiny. Je to jediný recept ako si zvýšiť šance na úspech. Samozrejme treba dbať pritom aj na svoje zdravie, niekedy je múdrejšie lov ukončiť a vydať sa k vode za rozumnejšieho počasia.

Výbava

Keďže sa jedná o rieku, volím trochu tuhšie prúty so „silnejšou chrbticou“. Používam klasický prívlačový prút o dĺžke 240cm a vrhacej záťaži do 30 alebo 40g, k tomu navijak veľkosti 3000 a vlasec o priemere 0,22mm. Je to klasická a pomerne univerzálna výbava. Napriek tomu že používam len menšie woblery , nejdem do jemnejšieho náčinia. V prúde aj malá nástraha môže mať pomerne silný odpor a vtedy je lepšie mať trocha tuhší prút, ktorý bude mať aj nejakú rezervu na zásek. Ďalším dôvodom je, že na takejto vode je veľa prekážok a s jemnou výbavou by som o veľkého dravca pravdepodobne veľmi rýchlo prišiel. Tiež netreba zabúdať na vhodné teplé no pritom vzdušné oblečenie a nepremokavú teplú obuv.

Voľba nástrahy

Dôležitá je podľa mňa aj samotná nástraha. Používam hlavne woblery, ktoré sa dajú viesť aj v silnejšom prúde. Väčšinou volím veľkosť 3 - 9 cm s malou lopatkou, len veľmi ojedinele siahnem po väčších dĺžkach. Veľkých dravcov je v našich vodách málo a v tomto čase som vďačný za každú hoci aj menšiu rybu. Taktiež woblery cez 9cm majú zväčša hlbší ponor, čo je pri takomto love nežiadúce.

Za zvýšenej hladiny v silnom prúde, už samotný prúd dokáže nástrahu veľmi rýchlo ponoriť. V takomto prípade dávam prednosť bezlopatkovým plávajúcim no aj potápavým woblerom ako sú malé glidery, prípadne použijem plandavku.


V čistejších vodách kladiem dôraz aj na farbu nástrahy. Aj keď existujú rôzne články o tom že ktorá farba kedy funguje, viac dávam pri výbere na svoj pocit.  Najviac používam farby ako S od Rapaly alebo kombináciu  modrej s červenou alebo oranžovou, či modrej s bielou. Tiež na sivé nástrahy s oranžovým bruškom nedám dopustiť, patria medzi moje najobľúbenejšie pri love boleňov, jalcov no aj šťúk. Rovnako dobre mi fungujú aj rôzne krikľavé farby ako FT, HT a podobne. Niekedy to záleží od vody či počasia, no aj tak si myslím že najdôležitejšie je nástrahe proste veriť. Ja sám vlastním pár kúskov ktoré síce oko rybára neuchvátia, no zato nachytali už pekný počet rýb.


Možno mnohých z Vás už napadla otázka, prečo nesiahnem po gumených nástrahách, ktoré sú podstatne lacnejšie ako woblery. Dôvod je jednoduchý - je to zbytočné. Viackrát som skúšal chytať klasicky na gumy s jiggovým háčikom, ale výsledok bol stále rovnaký - strata nástrahy. Miesta ktoré navštevujem sú veľmi zarastené a na dne rieky je veľa prekážok, čiže mi neostáva nič iné ako viesť nástrahu nad nimi.

Tiež si myslím, že na malých riekach so zvýšenou hladinou, kedy prúd nosí so sebou veľa konárov, lístia a žiaľ aj odpadu, sa ryby vyskytujú poväčšine pri hladine aj v jeseni. Pre ryby sú podľa mňa takéto podmienky doslova prekážkou dráhou, a aj preto sa ich snažím uloviť pri hladine s woblermi. Už sa mi dokonca stalo aj počas miernych mrazov, že mi zabral boleň na rýchlo ťahanú nástrahu na hladine, čomu som najprv ani sám nechcel uveriť. Naozaj je to len o skúšaní a skúšaní.

Výhoda riek oproti stojatým vodám

Najväčšou výhodou riek oproti stojatým vodám vidím v tom, že ak nájdem rybu, tak väčšinou ju dokážem vyprovokovať k záberu. Ryby v silnom prúde nemajú toľko času na premýšľanie a sledovanie nástrahy ako na rybníkoch, preto aj zábery sú často veľmi agresívne, nakoľko ani nástrahu nevidia dostatočne zreteľne kvôli zakaleniu vody.

Túto výhodu sa snažím čo najlepšie využiť, a tak radšej nahadzujem na čo najkratšie vzdialenosti. Čiastočne to znižuje riziko straty nástrahy a pri krátkej vzdialenosti mám aj lepší kontakt s nástrahou, vďaka čomu ju dokážem lepšie viesť a sledovať jej pohyb. Nástrahu spravidla skúšam najprv viesť pomaly ako rybku plávajúcu proti silnému prúdu, inokedy sa pokúšam napodobniť vysilenú či zranenú rybku a to prerušovaným navíjaním silonu či miernym potrhovaním špičky. Najčastejšie mi takúto nástrahu vezme jalec alebo boleň priamo pod nohami.

Skromnosť a vytrvalosť

Pri vode nikdy neočakávam, že budem chytať desiatky rýb cez 70cm, na takú rybačku v tomto prípade je lepšie rýchlo zabudnúť. V tomto období a za ťažkých podmienok je to väčšinou o tisíckach hodov, stratených nástrahách a jednej rybe, ktorú sa možno napokon ani nepodarí zdolať.


Mnohí z Vás si iste pomyslia že takýto lov nemá zmysel a človek sa len nachodí a natrápi pri svojej snahe o úlovok. Sčasti je to pravda. Verím však, že rovnako ako v živote, aj v rybolove platí, že úspech sa formuje cez neúspechy, a že je to len o vytrvalosti rybára, sebaspoznávaní a čase strávenom v prírode, ktorá má vždy čo ponúknuť.