Kaprárske hovadiny

10. Swinger

Popravde viem si predstaviť veľa citlivejších signalizátorov, ako je klasický výkyvný swinger so závažím na ramienku. Používam ich aj ja, a to v prípade, že zavážam raz do roka na vzdialenosť väčšiu, ako je sto metrov. V každej inej situácii, či už chytám na stojatej vode alebo na rieke, používam klasických policajtov, prípadne policajtov s retiazkou a možnosťou regulácie ich hmotnosti. Sú oveľa citlivejší, jednoduchší a logicky aj skladnejší. Preto nerozumiem, prečo sú swingre tak populárne aj medzi klasickými krmítkarmi, ktorí ich neváhajú nasadiť pri útokoch na násadových kaprov.

9. Na boilies treba kaprov učiť. Najlepšie na tie najkvalitnejšie

Mnohí rybári sa boja lovu na boilies, pretože čítajú v časopisoch články našich popredných kaprárov (väčšinou obchodníkov či testerov týchto obchodníkov), ako špekulujú neustále nad príchuťou, nutričnou hodnotou, zložením boilies a kŕmnymi kampaňami. Potom prídu do obchodu, vidia sto rôznych druhov a netušia, čo majú kúpiť. A boja sa, že keď kúpia len kilo, tak je to zbytočné, lebo to predsa nejaký Ivan či Karel hodia do vody na počkanie.
Zabudnite na nutričnú hodnotu. Vykašlite sa na top druhy poskytujúce kaprovi od aminokyselín až po vitamíny. Kúpte si kilo sladkých a kilo mäsových gulí veľkosti 14 či 16 mm od ľubovoľného výrobcu, jednu ovocnú plavačku jasných farieb a venujte čas, ktorý ste chceli vyčleniť na špekulovanie nad najlepšou nástrahou, radšej hľadaniu miesta, kde kapry naozaj sú. Nie, že tade raz týždenne preplávajú, ale kde sa zdržujú každý deň, lebo je tam potrava. Hoďte tam jednoduchú udicu s jednou potápavou guličkou alebo na panáčika, na háčik k tomu zaveste PVA sáčok s podrveným boilies a peletami a uvidíte…

8. Inteligentný kapor

Každý z nás už čítal článok o nejakom anglickom jazierku, kde pláva desať pomenovaných kaprov o veľkosti 20 a viac kg. Rybári čakajú rok na voľné miesto, aby sa mohli pokúsiť jedného z nich chytiť. A opakovane sa im to darí, aj keď tie ryby už boli chytené x-krát.
A teraz sa vráťme k nám. Zdá sa, že podľa niektorých našich popredných kaprárov sú tie ryby naozaj mimoriadne múdre a je nevyhnutné použitie tých najzložitejších systémov a najprefíkanejších taktík. V našich podmienkach, kde drvivá väčšina rýb ešte nebola nikdy chytená.
Ryby majú mozog, ktorý je v pomere k telu oveľa menší ako u cicavcov či vtákov. Sú to teda tvory, ktoré naozaj nebudú špekulovať nad tým, či je alebo nie je nejaký nadväzec dostatočne kombinovaný. Keď nájdu potravu, ktorá im chutí, zožerú ju. Samozrejme so všetkou opatrnosťou, ktorá je typická pre divé zvieratá a ktorá s vekom pravdepodobne rastie. Preto je na mieste predložiť im nástrahu na nenápadnom systéme, ale pokiaľ budú hladné a bude im chutiť, tak ju zožerú. Tak, ako ju už desiatky rokov opakovane žerú legendárne anglické kapre.

7. Vráťme kapra vode

Kapor je ryba, ktorú naši rybárski pohlavári hádžu každoročne do vody v obrovských množstvách. Už dávno nemožno hovoriť o prirodzenej populácii tejto ryby, pretože jej je skutočne ako dreva. Takže považujem za hovadinu názory militantných kaprárov, ktorí každého uloveného kapra pustia späť a tým, čo tak nerobia, vyčítajú pomaly vraždu nevinného tvora.
Za rok 2013 som si zobral 4 kaprov. Všetkých som daroval, lebo niektorým ľuďom napodiv táto ryba chutí. A ak si niekto vezme od vody slušným spôsobom niekoľko rýb na vlastnú potrebu či na urobenie radosti svojim blízkym, tak mu držím palce, aby sa mu to každý rok podarilo.

6. Bez podložky ani na krok

Podložku pod rybu používam aj ja. Ale keď ju nemám poruke, nerozpakujem sa položiť kapra aj na trávu. Väčšinou ho čo najrýchlejšie odháčkujem a pustím po jednej fotke do vody, prípadne ho rovno zabijem, ak má smolu a patrí do tej päťky vyvolených, ktorých si vezmem domov.
Samozrejme moderný kaprár musí položiť úlovok so všetkou láskou na mäkkú podložku. Ok, je mu na nej určite dobre. Len prečo ich týto ochrancovia kaprov, ktorí im pomaly utierajú zadky, v mnohých prípadoch neváhajú sakovať a stresovať dovtedy, kým nebude napríklad lepšie počasie na fotenie? Pohládzajú ich a otierajú o seba počas fotografovania, čím určite nepomáhajú ochrannej vrstve slizu, ktorá je pre tohto živočícha životne dôležitá. A na záver ešte pár záberov vo vode, kedy rybu na tri pokusy pomaly púšťajú späť. No neviem, ale mne sa toto zdá ako všeličo, no určite nie ako šetrné zaobchádzanie s divým zvieraťom.

5. Odpadávajúce olová

Nedávno som pozeral na internete video jedného známeho českého kaprára s fičúrskou mušketierskou briadkou, ktorý si veľmi pochvaľoval, ako je ho systém dobre fungoval. Lebo keď zdolával kapra, olovo odpadlo.
No neviem, ale je naozaj tak super, že olovo zostalo na dne jazera? Tento ťažký kov hádžeme do vody a potom sa tešíme, že nám tam zostane. Nuž na jednej strane títo ľudia dajú pri púšťaní kaprovi pusinku, na druhej mu jeho životné prostredie ÚMYSELNE zasviňujú olovom. To je naozaj hovadina na kvadrát.

4. Ťažké olová

A k téme olovo ešte raz. Je veľa rybárov, ktorí neváhajú na svoje udice zavesiť ťažký kvicht, aby sa poriadne podaril samozásek. Ja na bežnom rybníku len málokedy nasadím niečo, čo je ťažšie ako 40 gramov, na rieke mi stačia 60 a po väčších kalibroch siaham naozaj len v silnom prúde či pri ďalekej vyvážke. A ryby sa napriek tomu seknú. Možno je to aj tým, že väčšinou nechytám na tvrdom podklade, ale na bahne, kde olovo, aj keď je ľahšie, tak zapadne. A že chytám na napnuté vlasce, ktoré samé o sebe kladú dostatočný odpor. Olovo totiž beriem hlavne ako vec nevyhnutnú na dopravenie nástrahy na miesto a jej udržanie tam. A veľmi rád chytám úplne bez záťaže, napríklad úhorov.

3. Tripod

Priznám sa, nikdy ma neprestane udivovať, načo rybári so sebou vláčia takú hovadinu, akou je tripod. Neskladné, neohrabané, nestabilné, napriek tomu veľmi časté zariadenia, do ktorého si odkladajú svoje udice na miestach, kde s prehľadom zapichnú do pôdy klasickú "racošku". Pomocou ktorej si každú udicu môžu nasmerovať kam chcú, po love ju hodia do batoha a odnesú.
Miesto toho sa nad vodou a bohužiaľ aj celkom zbytočne v jej stĺpci tiahne pavučina vlascov, ktorá by tam pri použití podpier s udicami nízko nad hladinou nemusela vôbec byť. Takže darujte tripody manželkám, nech okolo nich nasadia fazuľu, a vyrazte k rybníku či k rieke s trávnatým brehom s niečim, čo má skutočne zmysel.

2. Elektornické hlásiče

Vychytávka, ktorú používam aj ja. V prípade, že chytám dva dni alebo cez noc. Vždy ich mám úplne potichu a využívam príposluch, ktorý mám pri sebe. No nechápem, načo je niekomu elektronický hlásič na bežnej rybačke, kedy sedí pár hodín pri udiciach. Alebo na pretekoch. Na kieho anciáša pípa na brehu 20 udíc naukladaných vedľa seba, ktorých majitelia číhajú ráno o siedmej na kapra prvý deň po otvorení stojatých vôd? A každý ho naladí na vysoký tón, pridá hlas a keď šponuje vlasec, tak veselo o tom pípaním informuje celý rybník. To je hovadina, ktorá naozaj nedáva žiadny zmysel. Miesto oddychu v prírode sa človek cíti ako na vlakovej stanici...

1. Po stopách veľkých kaprov

Po stopách veľkých kaprov sme sa vydali niekedy v polovici 90-tych rokov. A spolu s tým akoby došlo k devalvácii kapríka, ktorému sa ešte nepodarilo dorásť do trofejných rozmerov. Ja budem radšej chytať takých, ako by som stopoval tých veľkých. Popri junioroch sa sem tam podarí aj senior, ale on nie je mojim cieľom. Tým je oddych a relax, ktorý vyplní aj akcia v podobe záberu a zdolávania. Častejšie ako raz za tri dni či dokonca týždeň. Nechajme teda naháňačku za veľkými kaprami na ľudí, ktorí na to majú čas, a nehanbime sa za naše bežné, obyčajné úlovky. Možno majú spolu viac kilogramov, ako obrovské kusy otvárajúce papuľu na stránkach rybárskych časopisov.