vicx - Profil | So 6.1.2024 19:55:07
peterb >> znečistenie sa väčšinou rozumie ako obsah životu nebezpečných látok, napr ropné produkty, jedy, chemikálie. Obsah organických tuhých látok má inú kolonku.
peterb - Profil | So 6.1.2024 19:48:10
vicx >> Podla mna ok. Vychadzam z toho ze inspekcia nenasla vo vode ziadne znecistenie ani neobvykle mnozstvo nejakych latok co tam nemaju byt. Jedine co nasli v rozbore je nizky obsah kyslika.
vicx - Profil | So 6.1.2024 19:43:57
@Ciffik @Řízek 5,125 prosím vyjadrite sa k tomu, čo spôsobuje úhyn rýb pod ČOV, keď kvôli veľkým dažďom prepustia neprečistenú vodu do rieky.
V podstate tu máme dva názory.
1. Odpadová voda je bez kyslíka a po vypustení sa tým ryby v rieke zadusia
2. Odpadová voda obsahuje moc veľa živín a po vypustení sa premnožia baktérie, ktoré spotrebujú kyslík v rieke a nastáva úhyn (zjednodušene)
@peterb poprípade ma oprav ak som zle bod 1 opísal
vicx - Profil | So 6.1.2024 19:33:47
peterb >> prepáč, ale miešaš toho veľmi veľa. Stačí potrava, baktérie a je hotovo. Žiadne otepľovanie...
peterb - Profil | So 6.1.2024 19:22:07
vicx >> Nikde inde sa nedostava do rieky take mnozstvo neokyslicenej vody v takej rychlosti. Daju sa tie organicke latky zistit z rozboru vody? Asi by to ta inspekcia odhalila 🤔
vicx - Profil | So 6.1.2024 19:18:17
To čo píšeš, je tzv efekt snehovej vody, že klesne kyslík, a neberú. Ale nekapú. To by potom po dažďoch musel byť úhyn pod vydricou. Alebo hocikde inde na MD pri dedinách. Keď je problém pod čov, je to kvôli organickým látkam. Tie samotné otravu nespôsobia, koľko dekád sa púšťali splašky rovno do Dunaja, MD a úhyny neboli. Napr pod mostom SNP sa chodilo na výtok na mreny. Teraz si stále dva výtoky na Dunaji a nič nekape. Pod prístavmi a pod Zuzanou. Nerozumiem, že nerozumieš.
peterb - Profil | So 6.1.2024 19:17:27
vicx >> Ale uvedom si aj to ze v rieke je podstatne menej sinic ako byvalo. Prave toto myslim nariadila eu nejakymi predpismi a cov zainvestovala nedavno do rekonstrukcie ktora to zabezpecila. Zmena klimy, znecistenie ovzdusia a nasledne kysle dazde. K tomu rozpalene mesto a vznikne problem.
vicx - Profil | So 6.1.2024 19:12:57
peterb >> ale to nahráva baktériám.
peterb - Profil | So 6.1.2024 19:06:36
vicx >> Aj kapu. V mnohych clankoch bolo pisane ze skapate ryby videli uz pri Zalesi.
peterb - Profil | So 6.1.2024 19:05:38
vicx >> Nie necitas pozorne aj Palo pisal. Je rozdiel v tom aku teplotu voda dosiahne.
vicx - Profil | So 6.1.2024 19:03:40
peterb >> potom v tejto logike by aj teraz v zime mala byť otrava. A nebola.
Ak by to tak malo platiť, teoreticky, tak potom objem neokysličenej vody by musel byť väčší ako prietok MD, aby sa dunajská voda rozriedila pod hranicu o2 na úhyn. Zároveň, čo je určujúci príznak, by ryby kapali od čov, nie desať km nižšie.
peterb - Profil | So 6.1.2024 18:51:03
vicx >> V prvom rade si myslim ze ta voda v case privalovych dazdov sa dostava do rieky neprekyslicena. Cov ju nestiha prekyslicit a pustia ju iba ocistenu od hrubeho bordelu. A za dalsie neviem aky proces sposobi ze v case teplych dni ma dazdova voda velmi maly obsah kyslika. To moze suvisiet s tym co pise Palo. Prilis vela rozpaleneho betonu v meste. Prilis vysoka teplota vody. Mozno to este znizi uz beztak nizky obsah kysliku v tej dazdovej vode.
vicx - Profil | So 6.1.2024 18:45:55
peterb >> takže ty si myslíš, že kapú kvôli tomu, že tá odkysličená voda tak rozriedi riečnu okysličenú, že ryby pokapú?
vicx - Profil | So 6.1.2024 18:43:18
peterb >> rýchlo som pozrel na mapu. Zálesie je cca 10km po toku od čov. Rýchlosť MD typujem na 2-3km/h. Takže čas po Zálesie je cca 3-5 hodín. Dajme tomu 4.
Ešte zistiť aké cca baktérie sa vyskytujú v splaškoch a čov. Z toho sa dá zistiť ako rýchlo sa množia. Predpokladám niečo okolo 2h. Tiež by sa dalo nájsť koľko kyslíku spotrebujú za hodinu. To vynásobiť časom po Zálesie. Dajme tomu x 2.5. Čiže ak vieme pôvodný obsah o2, tak odpočítať spotrebu kyslíka od vstupu do MD a postupne to násobiť až po Zálesie. A predpokladám, že sa dostaneme na úroveň kde dochádza k úhynu.
peterb - Profil | So 6.1.2024 18:39:03
vicx >> Aj toto si precitaj ked ta to zaujma.
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/680354-maly-dunaj-mrtve-ryby/
Tiez je z toho jasne ze problem je akumulacia dazdovej vody. To nema nic spolocne s mnozenim sinic. Pri takom velkom objeme vody nestihne cov vykonat vsetku upravu tak aby to nezabilo ryby. Tam chyba jednak kapacita na zadrziavanie. To zariadenie co maju nestiha a ani nemaju nadrze aby tu vodu zadrzali.
vicx - Profil | So 6.1.2024 18:32:24
peterb >> asi sa nerozumieme. Podľa mňa je úplne jasné, že čo ide z čov je bez kyslíku.
Pozriem si to. 👍
peterb - Profil | So 6.1.2024 18:21:04
vicx >> Tu si precitaj. I ked neprekvapilo ma keby si spochybnil vysetrovanie inspekcie min zp.
https://www.sizp.sk/novinky/znecistenie-vodneho-toku-maly-dunaj-4ea2
Ja velmi silno pochybujem zeby sa v rieke stihli namnozit sinice a spotrebovat kyslik. Je uplne evidentne ze voda ktora sa z cov dostala do rieky uz obsahovala malo kysliku. Je tam aj napisane presne namerany obsah kysliku v rieke v ten isty den ako bol nahlaseny uhyn. Cov ma zariadenie na prekyslicovanie. Ibaze nema dostatocnu kapacitu aby zadrzala take velke mnozstvo vody ktore spadne pri privalovych dazdoch. Urobia iba to co musia aby splnili normy. Precistia to od fekalii a hrubeho bordelu. Toto je podla mna vyslovene problem legislativy. Keby boli normy obsahu kyslika vo vode ktoru pustia von asi by mali problem.
vicx - Profil | So 6.1.2024 18:11:45
peterb >> v prípade MD by sa to dalo vypočítať podľa toho kde sa začne vyskytovať úhyn, vydeliť to rýchlosťou toku a dostaneš čas ako rýchlo sa to tam dostalo.
vicx - Profil | So 6.1.2024 18:09:13
peterb >> to záleží hlavne od teploty vody (myslím, že pod +7°C to ide minimálne), čím vyššia tým rýchlejšie, od obsahu rozpusteného kyslíka v rieke, obsahu živín v rieke a obsahu živín v tom znečistení. Predpokladám, že vplyv bude mať zloženie tej biomasy, nie všetky organizmy sa množia rovnako rýchlo. To sa nedá ani odhadnúť pri toľkých premenných.
Keby sme mali aspoň nejaké základné dáta od čoho sa odpichnúť. Napr. z MD - teplota vody, obsah kyslíka, množstvo živín.
Dajme tomu, že máš teplú vodu s vysokým obsahom živín a obsah kyslíku je niekde tesne nad hranicou kedy sa začnú prejavovať problémy, tak stačí málo a tá rovnováha sa preklopí pod hranicu a je problém. To môže byť prípad MD. Takže ak sa tam toho navalí veľa, tak to potom kape kilometre.
načítám...
GScarp.cz
