Univerzita rybárčenia

Vysoká štíhla postava, šedivé vlasy, plátenný klobúčik už vyblednutej farby. Ostré črty vždy oholenej tváre, výrazný rímsky nos a oblečenie ako na divadelné predstavenie. To je on. Profesor, takto prezývaný všetkými členmi rybárskeho a pytliackeho cechu. Naviac od pytliakov mu prischla prezývka Tryskáč. To preto, že rýchlosťou blesku stačil ich pristihnúť pri nedovolenom love, polámať a do vody šmariť pytliacke náčinie.

Pri nastupovaní do môjho auta vždy pekne pozdravil a podložil noviny pod svoje gumové galoše. Bola radosť počúvať jeho zážitky zo škôl kde pôsobil.

Svoj život zasvätil otrockej práci nalievaním vedomostí do hláv detskému poteru. Ani životnú partnerku si nenašiel, on znalec vzorcov ktorými možno pohnúť vesmír. Výsledky nadľudskej lopoty sa prejavili na jeho zdraví. Najskôr mu začali tikať viečka ako naťahovacie hodinky, neskôr nespavosť a zažívacie problémy. Rozhodol sa, že ako dôchodca nebude doučovať, aj keď za značný finančný obnos tých, ktorí sa doučiť nedajú a vráti sa do lona prírody, vodných plôch kde sa to krásne hmýri vodnými obyvateľmi.


Bola to túžba z detstva zakotviť na brehu, nahodiť udice, premýšľať a  čakať na záber. Dostál svojho slova. Náčinie na lov skôr ako ho kúpil mal prelúskané jeho technické vlastnosti, výhody a nevýhody pri rôznych typoch lovu, vodnej plochy a vplyvu počasia na aktivitu rýb. Akurát nemohol prísť na chuť rybárskej uniforme farby kaki a tak nosil oblečené zásadne šatstvo, ktoré vydržalo búrky a nájazdy hôrd žiakov, no najmä mladých adeptiek najstaršieho remesla, keď chceli zapísať skúšku za ponúknuté naturálie a prednosti telesného rázu. Aj obuv tá istá, iba s tým  rozdielom, že galoše mal natiahnuté nepretržite. Aby nezabudol na prezutie pri daždi. Udice zavesené na pleciach vždy zastrešoval neodmysliteľný čierny dáždnik. Nie ten ktorý vždy zabúdal keď učil. Pamäť sa mu pri vode umúdrila a nespôsobovala žiadne posmešky keď bol v daždi bez neho a naopak.

Zo začiatku býval pri vode skúpy na slovo. Iba sa pozdravil, pochválil úlovky a členom Rybárskej stráže poradil, kde by mohli nachytať pytliakov. Neskôr ako sa prestávky záberov predlžovali bol zhovorčivejší. Svoje poznatky z učenia mladých odovzdával ostatným čakajúcim. Najviac oceňovali jeho vedomosti o love rýb a iných vodných živočíchov na celej zemeguli. To už udice zostali bez dozoru a počúvajúci s ústami ako dospelý sumec sa slastne oddávali snom, že aj oni raz zakúsia pocit víťazstva nad tuleňom, alebo rybím mamutom z Amazonky. Aj poznatky vedcov o najvhodnejšom počasí a vplyvu nebeských planét na úspešnosť lovu mali úspech. Dokonca zabezpečil exkurziu do ústavu kde trávia čas skúmaním chovania planét a hviezd a ich vplyv na život na našej modrej planéte. Nevadí že mnohé vedecké poznatky neplatili vždy a tam kde práve máčali udice.

Boli radi, že kolega na druhej strane zemegule niečo uloví. Bola to možno povedať Univerzita rybárčenia pokročilého veku. Jej absolventi sa inak pozerali na svet tvorov bez reči a viac chápali aj ich často nelogické chovanie.

Tešilo ho, že niekto bez vyrušovania počúva jeho prednášky. Ale jedna vec mu však vadila. Že chytil rybku iba občas a aj to pod mieru. Do vody mohol hádzať aj diamanty, ryby nie a nie zabrať. Bez úlovku sa nevracal, vždy dostal časť od vďačných poslucháčov. Škrelo ho to. Vo voľnom čase mimo rybačky, teda v noci začal i on absolvovať Univerzitu rybárčenia. Znova prelúskať teóriu prípravy návnad, zakrmovania a techniky žonglovania s udicami. Nepomohlo. Zábery boli sporadické, úlovky klesali.

Rozhodol sa že skúsi radu od bývalého pytliaka, teraz už poctivého rybára Kamila, ktorý je v okolí preslávený svojim citom pre vodu. Stretnutie s ním chystal dlho, až to vymyslel tak, že do vody hodil svoju udicu a vrhol sa za ňou. Všetci vedeli že je zlý plavec a tak Kamil nelenil, zasekol svoju udicu za sako profesora a vytiahol ho na breh. Tak začalo ich priateľstvo. Vzájomne si vymieňali svoje vedomosti, až došlo k obratu. Rybám zachutil aj profesorský háčik podkutý radou, že vodu a ryby pred rybačkou treba najskôr precítiť a spoznať až potom chystať návnady. Žiť s prostredím a predstaviť si ako by sa človek v šupinách choval, keby bol hladný alebo si chcel iba pohrať s postavami na brehu. Aj oblečenie zmenil. Podľa Kamila ryby ako aj iné živočíchy nemajú radi čiernu farbu, ktorá im pripomína poslednú cestu. Obliecť sa tak, aby lovec splýval s okolím a nie všetko čo píšu v časopisoch a knihách o rybách je vždy pravdivé. Jednoducho povedané, treba vložiť srdce do rozhodnutia o spôsobe a čase úspešnej rybačky.


Profesori s udicami, takúto hrdú a čestnú prezývku im navždy prisúdili kolegovia rybári. Kde ich možno stretnúť? Pri každej vodnej ploche. Iba na lov rýb sa žiada pozrieť iným pohľadom ako tým, koľko ich musíme dnes z vody vytiahnuť.

„Nielen moderná udica, ale aj rozum ctí rybára “