Nielen v živote, ale aj na rybách netreba podceňovať protivníka.
Tak ako je to dané v prírode u rôznych živočíchov a rastlín, tak je to aj u človeka. Každý tvor musí prejsť za určité časové obdobie nejakou formou vývoja. Dovolím si tvrdiť, že u rybárov to platí dvojnásobne. „Narodenie“ rybára a jeho „dospievanie“ prebieha u mnohých z nás individuálne. Niektorí sa rybármi stanú vďaka svojím rodičom, kamarátom a mnohí z nás hľadajú pri vode relax po náročných každodenných povinnostiach. Rybárov možno rozdeliť do viacerých skupín nielen podľa spôsobu, ktorým sa k rybačke dostali, ale aj podľa toho, ako sa k svojím úlovkom správajú. V poslednom období sa preferujú v širokej spoločnosti rybári CHYŤ A PUSŤ. No najčastejšie sa medzi sebou delíme na kaprárov, prívlačiarov, muškárov, plavačkárov, feedristov a v neposlednom rade aj na sumčiarov.
Osobne som bol typ rybára, ktorých je na Slovensku stále dosť a to rybár bez špecifického zamerania. Rybárom som už zopár rokov a počas nich som prešiel viacerými technikami a spôsobmi lovu. Dalo by sa povedať, že som začínal skoro, ako každý s malou udičkou a navijakom a priznám sa ako malý chlapec bez rybárskeho lístka. V porovnaní s dneškom nebolo v obchodoch dostupné také kvalitné rybárske náradie, ako je tomu dnes, ale vo vodách sa vďaka tomu nachádzalo väčšie množstvo kapitálnych rýb. Rybári vlastnili dve laminátky a navijaky, ako ROEN, alebo TAP a iné. Postupom času sa aj k nám začali dostávať udice, navijaky a iné drobnosti, ktoré nám teraz uľahčujú nielen lov, ale aj zdolávanie. Na trhu dnes máme vecí od výmyslu sveta. Udice, ktoré majú polovičnú hmotnosť, ako tie na ktoré sme boli zvyknutí a vlasce, ktoré niekoľko násobne predbehli nosnosťou svojich predchodcov.
Rybárstvo začalo naberať nové dimenzie. Myslím, že ak chceme chytiť akúkoľvek kapitálnu rybu, tak musíme ovládať nielen teóriu, ale mať na to aj primeranú výbavu. Teraz sa dostávame ku koreňu veci a to, že ak chceme chytať napr. kapitálnych kaprov, nebudeme ich chytať na bič. Tejto skutočnosti som si bol vedomí aj ja a nejaké peniažky som investoval do kaprárskej výbavy a mal som priemernú výbavu. Postupom času som začal hľadať niečo iné, adrenalínovejšie. Do popredia a povedomia rybárov sa začali dostávať rôzne techniky lovu a medzi jednu z nich patrila aj sumčiarina. V časopisoch a televízii sa objavovali stále nové a nové informácie o tejto tajomnej rybe a možných spôsoboch, ako ju uloviť. Poviem Vám - teóriu som hltal, ako „voňavé buchty starej mamy“. Vždy sa objavila nejaká nová informácia, nový spôsob prípadne nejaká jeho zaručená obmena.
Červík zvedavosti a túžba po skúsenosti zdolávania kapitálneho sumca sa zavŕtal veľmi hlboko. Postupne som si začal nakupovať všetky potrebné veci. Od udíc až po háčiky. Volil som dostatočné dlhé udice, ktoré budem môcť použiť na trhačky, nakoľko som nemal skúsenosti s multiplikátormi, kúpil som si väčšie navijaky s kovovými cievkami, pevnostné obratlíky a karabíny. Osobitnú pozornosť som venoval háčikom - nielen ich veľkosti, ale aj pevnosti a ostrosti.
Teória je jedna vec a praktické skúsenosti sú vec druhá. Začal som teda nadobudnuté vedomosti uplatňovať v praxi. Času pri vode bolo stále viac. Vyskúšal som viaceré lokality a techniky lovu tejto majestátnej ryby. S výbavou som bol spokojný až do jedného pekného júnového večera. Vzhľadom na to, že do dôchodku mám ešte ďaleko a musím chodiť do práce chodím si na sumcov doslova večer odskočiť a ráno musím ísť zase do práce. Takto tomu bolo aj v jeden júnový pondelok.
Po krátkej príprave kontrole som sa rozhodol, že vyskúšam posledný krát jedno miesto na blízkej rieke, ktoré má už zo trikrát sklamalo. Po krátkej, ale hrboľatej ceste autom som sa dostal na staré známe miesto lovu. Z hlboka som si vydýchol, keď som tam nikoho nevidel. Rýchlo som si nachytal nástrahové ryby. Ponabíjal do zeme stojany, nachystal sumcové palice. Vzhľadom na hĺbku vody a ponúkané možnosti protiľahlým brehom som vybral spôsob lovu na trhačku.
Na montáž putovali pekný nosáľ a pleskáč. Medzi časom sa ku mne pridal kolega rybár, ktorý skúšal šťastie s feedrom. Za jeho asistencie som si vyviezol a umiestnil nástrahové ryby na požadované miesto. Hĺbka vody na tomto mieste nie je väčšia ako dva metre. Ako prvého som po prúde umiestnil pleskáča zhruba meter pod hladinu, ako druhý nasledoval nosáľ a ten putoval asi pol metra nad dno. Nasledovalo pripevnenie rolničiek a posledné doladenie bŕzd na navijakoch.
Ako to pri vode býva, rybári sa dajú rýchlo do reči a hovoria o rybách s takým zápalom, že okolie upadá do zabudnutia. Nič nenasvedčovalo tomu, že v tento večer by tomu malo byť inak. Vyvezené som mal už od 19.00 a o 20.35 ožila rolnička na udici, na ktorej bol nosáľ. Ožila je slabé slovo, ryba doslova začala šalieť, keď cítil približujúcu sa hrozbu. „Nechápavo“ sme na seba s kolegom pozreli a očakávali čo sa bude diať ďalej. Nedošlo k žiadnemu prudkému záberu, ale plavák sa pomaly doslova po centimetroch začal ponárať pod hladinu, akoby bol beličkový. Následne sa vynoril a opakovalo sa to zase. Až teraz sa za slimačieho tempa odtrhla trhačka a sumec sa začal púšťať dolu prúdom.
Vtedy som už držal udicu v rukách a rázne dva krát po sebe zasekol. Ryba až vtedy pocítila, že to čo zožrala nebude, také ako doteraz a hneď mi to dala aj ťahom najavo. Brzda navijaku bol nastavená na zdolávanie a aj napriek tomu bol ťah viac ako silný. Zásek sadol parádne a tak som nemal dôvod prečo by som sa nemohol do udice oprieť a skúsiť to monštrum pritiahnuť. Postupne sa mi ho podarilo pritiahnuť do slabšie prúdiacej vody. Koľko som ho však pritiahol toľko si vzal aj späť. Bol to vynikajúci pocit mať na udici skutočného protivníka a nie rybu, ktorá sa nechá po chvíli ťahať, ako kus handry.
Veril som náradiu a už som videl, ako si toho krásneho fúzača odfotím a pustím ho späť do vody pre niekoho iného. Rozhodol som sa ho otočiť a dotiahnuť k brehu a v tej chvíli sa stalo niečo, s čím by som nikdy nepočítal. Po ďalšom výpade a snahe ryby uniknúť sa silón 0,60 mm, ktorý tam bežne používajú rybári, nevydržal ťah veľkej ryby a roztrhol. Šesťdesiatka praskla, akoby to bola pätnástka. Neveriacky som pozeral na plavák, ktorý voľne plával dolu riekou. Našťastie plavák bol robený na priebežno a ryba tak nemusí so sebou vláčiť 330g plavák a dúfam, že to prežije. Na otázku kolegu, čo sa stalo, som len mikol plecami a povedal: “Nevydržal to silón a pravdepodobne som odtrhol životnú rybu.“
Ponaučenie do budúcna ma možno stalo životnú rybu. Stačilo nepodceniť možného protivníka a nespoliehať sa na to, že „mne sa to nemôže stať“.
Zámerne som v článku spomenul všetky veci, na ktorých som si dal pri kúpe záležať. Podcenil som len jedno vlasec a následne aj rybu, ktorú sa možno budem snažiť chytiť celý život. Hneď na druhý deň som vlasec vymenil na oboch navijakoch za šnúru a snažím sa opäť splniť si svoj sen. Otázkou však zostáva, či som si v ten júnový večer nevyčerpal svoju dávku šťastia.
Na záver predpokladaná váha môjho protivníka mohla byť niekde okolo 40 kilogramov. Už len jedna rada na záver: Nepodceňujte silu náradia pri love kapitálnych rýb. Oplatí sa investovať o pár stoviek viac, možno vás čaká Váš životný úlovok už zajtra a bolo by škoda, aby vás našiel nepripravených.
Powerbanka Fox Halo 96K Power Pack
-48% PRESTON feederový prut
