Letní kapři na VN Sklabiná

17.1.2007 - Peter Zábojník

     Tento článok píšem len na spestrenie zimy, keď sa nedá niečo podobné realizovať. Je to môj prvý článok, tak sa nebude asi všetkým páčiť. Nikoho nechcem poúčať, ja sám sa mám toho ešte veľa učiť. Ja takto chytám a možno to niekomu pomôže.

     Toto ráno bolo iné ako ostatné. Budík zvoní o štvrtej. Nie je to ako po iné dni, keď sa mi nechce vôbec z postele. V priebehu desiatich minút som oblečený, dopíjam čaj a ide sa do práce... Chvíľu mi trvá, kým znesiem všetky veci do auta, ale po hodinke je všetko napratané, a fábia bez zadných sedačiek je na prasknutie. Oco na mňa už čaká za volantom, ešte idem pre vrecko do mrazničky a už sedím v aute. Smer Veľký Krtíš, presnejšie VN Sklabiná.

     Cesta ubieha rýchlo, ešte sa zastavujeme v dedine pred jazerom kúpiť čerstvý chleba. Maďarsky hovoriaca predavačka nevie akosi vypočítať konečnú cenu, tak jej musím trošku pomôcť. Ešte pár kilometrov, a sme na mieste. Už z diaľky vidím jazero ako na dlani. Nádherný pohľad, niekde v mysli už sedím na stoličke pred vyvezenými udicami... Nádhera.

     Autom schádzame až k vode, ideme pozdraviť domácich, rád ich vidím znova po roku. Všetko vykladám z auta, ešte sa rozlúčim s otcom, ktorý odchádza a za chvíľku som sám. Miesto mam už dopredu vybraté, budem chytať v jednej zátoke, tak si rozkladám veci hneď vedľa móla, ktoré tu majú postavané domáci. Na tomto jazere sú aj lepšie miesta, lenže ja musím zostať tu, pretože kúsok za mnou sa nachádza dom otcovho kamaráta, kde vždy chodím na obed, a tak... Ale keby si môžem vybrať, určite sa zložím niekde v zadnej časti jazera, kde sa nachádzajú potopené stromy, ktoré sa stali úkrytom kaprov. Som ale rád, že som vôbec tu, nesťažujem si. Ďalej to pozná každý, postavať stan, všetko vybaliť, rozložiť, ...

     Počas tejto procedúry sa rozprávam s pánom, ktorý sa stará o vynášanie smetí zo smetných košov vôkol jazera a celkovo o poriadok, vydávanie hosťovacích povolení. Že vraj to nie je bohvie čo s rybami, ale aj tak ma táto informácia neodrádza, nasadám do člnku, a idem na vodu.

     Dno pripomína vaňu, mierne sa zvažuje a potom len rovinka. V zátoke, kde som ja mi pripadá všetko stále rovnaké, a navyše je tu čierne, silno zapáchajúce blato. Preto sa rozhodujem ťahať to von. Vo vzdialenosti približne 150 metrov nachádzam menší zlom, dno tam klesá o pol metra a ďalej pokračuje znova rovina. Točím sa tam na mieste, čo domácim už musí pripadať komické, ale mne to nevadí. Celé to dôkladne preklepávam olovnicou. Ešte skúšam pomocou tyčovej bójky, aké je tam presne dno. Nachádza sa tam tvrdší podklad a na ňom len nepatrná vrstva blata. Hneď tam nechávam tyčku. Po návrate na breh som celkom spokojný, i keď dúfam, že počas troch dní si nikto nesadne napravo odo mňa, lebo sa nachádzam v zátoke, inak ma bude prehadzovať.

     Pre túto výpravu som si pripravil boilies zo zmesi ryba od Karla Nikla, je to zmes 50/50 ale na krátku rybačku musí stačiť. Do nej som pridal aminokomplex losos od J.Tešinského. V zásobe mám moju obľúbenú guľku Spicy fish od Starbaitsu, ktorá mi chytala zatiaľ vždy. Podľa mňa, patrí medzi najlepšie hotovky. Ryby na ňu reagujú veľmi rýchlo, ale aj tie menšie. Osvedčila sa mi aj s použitím dipu ryba tiež od Starbaitsu, na kratšiu rybačku je neprekonateľná so sprejom Mega fish od tej istej firmy. Nemôžem si pomôcť, ale na jednom prúte ju mám vždy.

     Za pár minút mám všetko pripravené, tak nasadám do člna, v ústach (ja hlupák) dve olová, v člne kýblik s maškrtami pre kapríkov. Na jednu udicu som našil lososa a na druhú guľku Spicy fish plus na PVA šnúrku asi 6 polovičiek tej istej gule. Tak ako väčšinu mojich výprav, aj teraz používam háčiky od firmy Ashima C-410 veľkosti 4 naviazané na šnúrke od Sufixu Super Skin, dlhé okolo 20cm. Buď nechávam celú šnúrku stuženú, a obal, ktorým je potiahnutá odstránim len tesne nad háčikom, aj to len nejakých 5mm. Alebo presne opačne, celú ju zbavím obalu, a nechám pol centimetra tesne nad háčikom, čo slúži v tomto prípade ako vlasové rovnátko. Ešte viacej sa mi osvedčila šnúrka Stealth skin, hnedej farby, bohužiaľ na túto výpravu sa mi ju nepodarilo už zohnať, a posledné centimetre som minul. Chytám skoro vždy na pevno, to znamená, že v klipe mám olovo 90-130 gramov, podľa podmienok, obratlík zatlačím do klipu. Keďže vyvážam, použil som 110 gramové, tzv. pneumatiky.

     Blížim sa pomaly k tyčke, opatrne pokladám najprv jednu a potom aj druhú montáž, sú na mieste, otáčam sa, prikrmujem pol kilogramom pstruhových granúl, pol kila domácich lososových peliet, a asi 50 gulí lososu. Vraciam sa na breh. Opatrne došponujem obidve udice, na tom si dávam vždy záležať, keď zacítim, že som olovo potiahol čo i len o kúsok, znova vyvážam. Je to dôležité, aby správne fungoval systém na pevno, musí byť olovo vyšponované, ryba nasaje guľku aj s háčikom a keď všetko funguje na 100 percent, mala by sa chytiť. Nadvihne olovo, a keďže je silon na fest našponovaný, celá montáž strelí smerom k udiciam, čím je ryba takpovediac seknutá. Na swingry sa to zvyčajne prejaví klesnutím o kúsok, a zvyčajne nasleduje jazda.

     Všetko je ako má byť, ešte si varím kávu a unavený zasadám do stoličky.

     15:15 začujem obľúbený zvuk, som celkom prekvapený, no hneď som pri stojane, ale nič sa nedeje, len swinger klesol asi o jeden centimeter. Zrazu jedno píp, okamžite sekám. O chvíľku je v podberáku krásny šupináčik, má 60 cm, ale potešil. Dostáva slobodu. Zabral na losos, tak dávam to isté a prevážam, dokrmujem už len pár guľami. Do polnoci zdolávam už len jedného malého kapríka, na tú istú udicu.

     Trochu podriemkávam na stoličke, keď ma o pol jednej zobudí nádherná jazda. Sekám, kaprík celkom bojuje, má 63cm. Neodolal korenenej rybe, vynášam znovu. Za dve hodinky prišlo jeho dvojča, tiež 63cm. Zachutila mu tá istá guľka. O chvíľku je montáž tam, kde má byť a ja si znovu sadám. Prešla hodinka a ja počujem jedno píp, swinger je až dole, padák. Dovíjam, jemne sekám a cítim rybu. Veľmi sa poteším, keď vo svetle čelovky zbadám lysca. Ešte ho podobrať a je môj. Má 64cm. Pusa a už pláva preč. Do rána sa nedialo nič.

     O siedmej vychádza z maringotky domáci, doniesol mi kávu, a pýta sa, čo a ako. Nechce sa mu veriť, že som chytil nejakých kapríkov, ale obrázky vo foťáku ho presviedčajú.

     Mám krásnu jazdu, ale kapor sa mi vypína. Idem vyniesť, po ceste rozhadzujem domácemu kukuricu asi 30 metrov od brehu, že keď idú mne, pôjdu aj jemu... Len čo vystúpim z člnu mám ďalšiu jazdu, tento krát má 61 cm. Potom jedného vypínam. Na obed zase padák, dovíjam, sekám, na tvári mám úsmev, lebo cítim kapríka. Celkom pekne bojuje a za pomoci domáceho, ktorý mi ho podoberá ho zdolávam. Má 72 cm a zabral na lososa. Mám radosť, zatiaľ najväčšia ryba mojej výpravy. Do večera zdolávam jedného lysca a šupináča.

     Všetko pripravujem na noc, a sadám do stoličky. Prichádza aj milá brigádnička z bufetu , že čo a ako, kecáme. Okolo jedenástej odchádza, ešte niečo zjem a vychutnávam si ten pokoj. O polnoci mám návštevu, rybárska stráž, našťastie je všetko v poriadku, dosť dobrú chvíľku sa rozprávame, pozývam ho na kávu. Pred druhou vyťahujem 68 cm šupináča. Bojoval zo všetkých najviac... Potom vypínam nádhernú rybu tesne pred podberákom mojou chybou, škoda že nebol nikto na blízku, samému je niekedy ťažko. Mal nad 75cm... O štvrtej znovu nádherná jazda, bol som trochu ďalej od udíc, šprint, ale kaprík stále ide, len nadvihujem udicu, krásne bojuje, vychutnávam si to... Má 71 cm a tečie z neho lososové boilies.

     Do obeda zdolávam jedného 66 cm kapríka a jedno mimino. Vôbec sa mi nechce, ale musím odísť, okolo štvrtej som dohodnutý s otcom, že pre mňa príde, a tak začínam baliť. Túto chvíľku nemá asi nikto z nás rád. Ale pri myšlienke, že sa sem čoskoro vrátim, to ide o niečo ľahšie. Ani sa nenazdám, a vidím fábiu, lúčim sa s domácim a odchádzam.

     Zažil som nádhernú rybačku, na ktorú tak ľahko nezabudnem... O deň neskôr odchádzam znovu, tentokrát na týždeň, ale o tom niekedy nabudúce.