Amurom na stope

5.3.2011 - hofi

O tom, že tento druh ryby má pôvod v Číne a do našich vôd bol dovezený, bolo popísaného už pomerne veľa. Pôvodne sa táto ryba vysádzala najmä do zarastených vôd a to za účelom eliminácie vodných tráv. Možno nikto netušil čoho sú tieto ryby schopné a preto boli do našich vôd nasádzané v hojných počtoch. Po niekoľkých rokoch mnohí hospodári pochopili, že táto ryba vie napáchať aj nemálo škôd, najmä pri bezhlavom zarybnení. Toto zistenie však prišlo pre niektoré vody už neskoro. Na vlastné oči som videl, ako z krásne zarasteného jazera dokázali novo nasadení amury v priebehu jedného roka spraviť doslova ,,mesačnú krajinu“. Dnes sa na dne tohto jazera už nenachádza ani stebielko a zrejme sú vyžrané aj korene týchto tráv! Ryby tak vďaka amurom prišli o zdroj potravy, ktorý sa v trávach nachádzal a rovnako aj o prirodzené útočisko, ktoré im tieto vodné trávy poskytovali. Ako tento stav zvrátiť a dostať jazero aspoň sčasti do pôvodného stavu netuším, a rovnako tak asi ani nikto z kompetentných.

Túto rybu mnohí lovci zatracujú, ale na druhej strane je aj dosť takých rybárov, ktorý tento druh cielene vyhľadávajú a nedajú na ňu dopustiť. Nechcem rozoberať iba temnú stránku týchto ,,čínskych prisťahovalcov“, lebo amur je aj pre mňa veľká výzva a posledné roky mi najmä v letných mesiacoch nedá spávať. Prečo? Pre svoju majestátnosť, prefíkanosť a špecifický spôsob bojovnosti počas zdolávania. Samozrejme, mám na mysli trofejné kusy, ktoré atakujú 20 kg hranicu a považujem ich za ,,profesorov“. Cielený lov takýchto jedincov najmä v čistej vode a navyše kde ich zostalo už len zopár, nie je podľa mňa vôbec jednoduchý.

Chcel by som rozobrať niekoľko tém týkajúcich sa lovu tejto ryby a zároveň sa podeliť o svoje skúsenosti, ktoré som nazbieral počas niekoľkých sezón, kedy som sa pokúšal uloviť zopár týchto jedincov. Každá voda je iná a má svoje špecifikum, preto sa pochopiteľne moje názory a skúsenosti nemusia zhodovať s tými vašimi, prípadne s tými, o ktorých ste čítali, alebo sa dopočuli od iných rybárov. Zameral by som sa hlavne na dve štrkoviská z môjho okolia, ktoré sú špecifické tým, že je v nich čistá voda a nachádza sa tam ešte zopár trofejných amurov. Sú to zároveň vody, na ktorých som sa o lov týchto rýb pokúšal najčastejšie a na ktorých som dosiahol najlepšie výsledky.

Výber lokality

Pokiaľ sa chceme vydať na cielený lov amura, musíme si zvoliť lokalitu, v ktorej sa prirodzene tieto ryby nachádzajú. Poznám niekoľko vodných nádrží , rovnako aj riek, kde sú tieto ryby v početnom zastúpení a ich ulovenie sa dá označiť za nenáročné. Najmä v letných mesiacoch, kedy býva voda poriadne prehriata a aktivita kaprovitých rýb býva mnohokrát počas dňa na bode mrazu. Takýchto vôd máme na Slovensku pomerne dosť. Zo zahraničných mi napadá napríklad kedysi slávne jazero Raduta v Rumunsku. Množstvo amurov v tejto vode mnohokrát lovcom kaprov ,,znepríjemňovalo“ rybačku a doslova prepadávali ich kŕmené miesta. Nedokázali sa ich zbaviť a jedinou možnosťou, bolo presťahovanie sa.

Niečo podobné som zažil v Maďarsku na priehrade Palotas počas rybárskych pretekov. V priebehu niekoľkých dní sme mali na konte cez 20 amurov a to sme ich vôbec nemali v úmysle loviť. Na takýchto vodách však zväčša ido o menšie ryby, ktorých hmotnosť sa pohybuje okolo 10 kilogramov. Pokiaľ je naším cieľom lov naozaj trofejných rýb, je vhodnejšie sústrediť sa na lokality, o ktorých máme zaručené informácie, že sa tam veľké amury naozaj nachádzajú, prípadne sa aj pravidelnejšie lovia. Avšak aj samotný lov na lokalite o ktorej 100 % vieme , že sa tam nachádzajú ,,monštrá“, nemusí byť vždy jednoduchý. Pri šnorchlovaní na jednom jazere, kde som sa dostal k amurom neskutočne blízko. Videl som nádherné ryby, ktorých váhu som odhadoval na 25-30 kg. Samotný lov na tejto vode som si však už taký jednoduchý predstaviť nevedel. Takmer okolo celého jazera sa popri brehu ťahal 20 m pás hustých vodných tráv a lekien. K tomu sa pod vodou nachádzalo množstvo stromov, rôznych koreňov a popadaných konárov.

Amury a kapry boli poschovávané medzi najhustejšími leknami a nemali dôvod tieto miesta opúšťať. Na úspešné zdolanie rýb z takejto ,,džungle“ treba aj určitú dávku šťastia. Osobne preto dávam prednosť štrkoviskám, na ktorých sa síce nachádzajú vodné trávy, ale je tam zároveň aj reálna šanca na úspešné zdolanie ryby. Prečo práve zarastené? Preto, že práve na takýchto vodách majú amury stáli prístup k potrave a ich hmotnosť tak môže rýchlejšie narastať. Ako som písal na začiatku, pri love amurov sa chcem zameriavať na kapitálne kusy a tie na ,,hladnej vode“ nájdeme len ťažko.

Lokalizácia

Kedysi som amurov vyhľadával po celom jazere a snažil sa ich ako- tak lokalizovať. Bolo to náročné, nakoľko sa nikdy nezdržali dlhšiu dobu na jednom mieste. V poslednej dobe som sa ich lovu venoval iba vtedy, pokiaľ som evidentne videl, že sa nachádzajú v blízkosti môjho lovného miesta. Asi som sa začal riadiť heslom: keď nepríde Mohamed k hore, príde hora k Mohamedovi. Stačilo mi pozorne sledovať vodu. Svoju prítomnosť prezrádzali samotné ryby tým, že sa ukazovali na hladine. Rozlíšiť amura a tolstolobika nebýva jednoduché, ale všimol som si, že tolstolobiky mnohokrát vystrčia najskôr chrbtovú plutvu a potom zašpliechajú chvostom. Amury sa zväčša nemusia ani ukázať na hladine a stačí, aby pod hladinou prudko zabrali chvostom a voda na hladine doslova exploduje. Pokiaľ si všimnem viacero takýchto gejzírov na jednom mieste, je to pre mňa dostatočné znamenie na zameriavanie ich pozície.

Druhý spôsob lokalizovania /pre mňa obzvlášť obľúbený/ je pod vodnou hladinou. Nazval som ho indiánske stopovanie. Ide o to, že si pod vodou všímam rôzne ležoviská, ktoré si tieto ryby vytvárajú vo vodných trávach, v ktorých zároveň oddychujú. Keďže sa mi k amurom podarí pod vodou priblížiť len výnimočne, taktiež sledujem vytrhané vodné rastliny, ktorými sa kŕmia a v neposlednej rade ich prezrádza najmä trus, ktorý za sebou zanechávajú. Ide o nestrávené časti vodných tráv, ktoré sú akoby zlisované do tvaru valca a vypadajú ako peleta, prípadne zajačia granula, len vo väčšom formáte. Čerstvosť týchto amurích bobkov je vidieť na prvý pohľad. Čím sú zelenšie a držia si svoj tvar, tým sú čerstvejšie. Po niekoľkých hodinách na dne jazera stmavnú, usadí sa na nich jemná vrstva sedimentu a začnú sa rozpadávať, prípadne ich rozbijú biele ryby. Možno sa to bude zdať niekomu nechutné, sledovať a skúmať čerstvosť týchto ,,amurích peliet“, ale napríklad aj stopári divokej zveri sa riadia podľa trusu, ktoré zvieratá za sebou nechávajú. Mne sa to osvedčilo a pokiaľ som našiel dno obsypané čerstvými ,,amurími peletami“ vedel som, že sa v danom mieste zaručene zdržujú.

Týmto spôsobom som ulovil už nejedného amura v pomerne krátkom časovom úseku a nemám tým pádom dôvod o tejto metóde pochybovať. Posledné svoje amury som úspešne zdolal v priebehu niekoľkých hodín po vyvezení udíc a za posledné tri rybačky zamerané na amurov, som zdolal troch jedincov presahujúcich 17kg hranicu. Tento úspech som dosiahol najmä vďaka ,,stopovaniu,, pod vodou a uložením svojich montáží na horúce miesta. Na túto tému sa nedávno rozbehla diskusia na internete a jeden pán mi tam oponoval a tvrdil, že je to podľa neho hlúposť, pretože keď nájdem čerstvé jelenie ,,bobky,, neznamená to, že jeleň už nie je 20 km ďaleko. Stým som súhlasil a dotyčnému odpísal, že pokiaľ tie čerstvé bobky budem nachádzať pravidelne na rovnakom mieste, tak mi logicky z toho vyplýva, že si toho jeleňa len jednoducho treba na tom mieste počkať a vystihnúť, kedy tadiaľ prechádza. Toto prirovnanie platí rovnako aj pri mojom ,,stopovaní,, amurov. Pokiaľ vystihnem čas keď cez toto miesto prechádzajú, alebo sa v jeho blízkosti začnú kŕmiť, mám pomerne veľkú šancu na úspech. Tieto horúce miesta sa nachádzam najmä v plytších partiách jazera, kde sa zároveň nachádzajú vodné trávy. Myslím si, že práve na týchto plytčinách amury obžierajú čerstvé výhonky vodných tráv, nakoľko trávy vytiahnuté z hĺbky neskutočne zapáchajú. Svoje montáže preto kladiem maximálne do 4 m hĺbky.

Zakrmovanie

Na túto tému sa vedú rôzne diskusie a názory sa samozrejme líšia. O amuroch sa tvrdí, že dokážu za deň skonzumovať toľko potravy, koľko sami vážia. Myslím si, že v našich zemepisných podmienkach tomu tak nie je a preto sa neodvážim súhlasiť s týmito tvrdeniami. Odhadnúť však správnu dávku kŕmenia býva ťažké. V mojich ,,amurích“ začiatkoch sa mi často stávalo, že som na lovné miesto vysypal 20 kg varenej kukurice a o dve hodiny som pri kontrole lovného miesta nenašiel na dne jazera ani zrniečko. Po ďalšej 20 kilogramovej dávke sa situácia zopakovala a ja som záber napriek tomu nezaznamenal.

Pritom sa amury zrejme ani nedostali k mojej návnade a kukuricu veľa krát vyžrali biele ryby a menšie kapry. Neviem si predstaviť aké množstvo krmiva by som musel vhodiť do vody, aby som zasýtil biele ryby a popri tom by ešte niečo zostalo aj pre amury. Preto je podľa mňa vhodnejšie najskôr sa zamerať na správnu lokalizáciu a použiť menšie množstvo krmiva, ako sa snažiť masívnym kŕmením nalákať amurov na naše miesto. Netvrdím, že sa takýmto spôsobom nedá dopracovať k záberu od amura, lebo som to kedysi sám praktizoval, ale bude Vás to stáť veľa námahy a množstvo krmiva. Moje terajšie kŕmne dávky sa pohybujú na hranici 2-3 kg ku každej montáži. Je to dostatočné množstvo na to, aby sa amurom oplatilo zastaviť na našom mieste a zároveň je to dávka kŕmenia, na ktorú si nenalákame až také veľké húfy bielych rýb.

Nástraha

Na ulovenie amura sa dá rovnako ako na kapra použiť množstvo rôznych nástrah. Prečítal som si o zaručených receptoch a nebránil sa skúšaniu všetkého možného, o čom som sa dočítal, prípadne mi odporučili inými rybári. Z nástrah to bolo rôzne ovocie, napríklad mirabelky, o ktorých som často slýchal, že ich amury milujú. Je to možné a určite to funguje najmä na lokalitách, kde takéto ovocie padá po dozretí do vody. Mne sa to však na štrkoviskách neosvedčilo a mirabelky som vždy na ďalší deň našiel stmavnuté a neporušené ležať na dne jazera. Skúšal som ružičkový kel, ktorý mi tiež ktosi poradil. Jediným mojim úlovkom na túto nástrahu bol asi 7 kg kaprík.

V jednom článku o amuroch som sa dočítal o lovení na vŕbové listy. Ihneď som to vyskúšal a zostal poriadne prekvapený, nakoľko som na túto nástrahu ulovil kapra atakujúceho 8kg hranicu... Ďalšou z nástrah bolo rôzne ovocné boilies, s ktorými som taktiež neuspel. Pritom kamaráti na ne úspešne zdolali niekoľko pekných rýb. Neviem prečo je tomu tak, ale mojou najúspešnejšou nástrahou je obyčajná varená kukurica. S tou som taktiež experimentoval a skúšal rôzne kombinácie, či už medovej kukurice s klasickou, alebo s takzvanou mega kukuricou. Práve posledne zmieňovaná mega kukurica je dobrá na elimináciu ,,plevele“, pretože lovom na tento druh nástrahy, sa dá len ťažko ubrániť záujmu bielych rýb. Moja prezentácia nástrahy pozostáva zväčša z 2-3 zrniek klasickej uvarenej kukurice, plus 1 zrnko kupovanej medovej kukurice.

Všetko nadľahčím jednou až dvoma polystyrénovými guľôčkami a zakončím buď klasickou, alebo mega kukuricou. Takáto ,,retiazka“ kukurice je pre amura hodne lákavá a zároveň dostatočne veľká na to, aby sme sa aspoň čiastočne dokázali ubrániť záberu od nežiaducich bielych rýb. Pri takejto prezentácii nástrahy som zakaždým ulovil amura, prípadne kapra. Záber od bielych rýb bol len veľmi zriedkavý a ak prišiel, tak bola ryba zvyčajne chytená z vonkajšej strany papule.

Montáže

Dá sa povedať, že montáže používam takmer identické, ako pri love kaprov, teda s dĺžkou 20-25 cm. Skúšal som chytať aj na viac ako 50 cm dlhé nadväzce, kedy som nástrahu zdvíhal na celú dĺžku šnúrky. Napriek tomu, že to mnohí odporúčali, mne sa to opäť neosvedčilo a viackrát sa mi stalo, že sa mi na háčik nechtiac napichávali biele ryby, ktoré sa zdržovali na kŕmnom mieste. Podobne sa mi to stávalo aj v tom prípade, keď som nadľahčil nástrahu a zdvihol ju viac ako 10 cm nad dno. Nebolo nič horšie, ako keď som po stiahnutí udice zistil, že sa mi na montáž napichol pleskáč /cejn/ vo veľkosti dlane, ktorý tam visel kto vie odkedy. Takto malá ryba nebola schopná pohnúť s montážou a moje signalizátory boli tým pádom nemé.

Moja najobľúbenejšia a zároveň najúspešnejšia prezentácia nástrahy je na panáčika, kedy mi nástraha pláva a háčik leží na dne, alebo je nad dnom vyvážená len 2-3 cm. Čo sa šnúrok týka, obľúbil som si mäkkú šnúrku Granity 25 lb, ktorá je jemná, tenká a zároveň veľmi pevná. Pokiaľ lovím medzi vodnými trávami siaham po 15lb stuženej šnúrke Camo X3 od Tandem baits, alebo po 25 lb Invader od Star baits. Háčiky musia byť rovnako kvalitné, z pevného drôtu a hlavne ostré! Amur má pomerne tvrdú papuľu a na vlastné oči som videl, ako dokázali narovnať nejeden háčik aj od renovovanej firmy. Osvedčili sa mi háčiky Hayabusha M1 veľkosť č.4, alebo háčiky od Star-baits označené SB 300 taktiež vo veľkosti č.4. Olová používam v hmotnostiach okolo 130 g, ktoré sú dostatočne ťažké na to, aby sa amur po nasatí nástrahy zasekol na samotnej váhe olova. Silón používam štandardne 35mm, na ktorý sa môžem spoľahnúť aj na zarastených lokalitách.

Záber

Neviem prečo je opäť tomu tak, ale väčšieho amura sa mi nikdy na spomínaných dvoch štrkoviskách nepodarilo uloviť v skorých ranných hodinách, prípadne po zotmení. Ako náhle zapadlo slnko, už aj som vedel, že sa pre mňa lov amurov skončil. Nechápal som, keď kamaráti chytajúci odo mňa len 50-70 m práve v tomto čase zaznamenali niekoľko úspechov. Keď to mám zobrať štatisticky, tak 80% záberov od amura som mal v podobe padáčika a následného poskakovania swingra hore –dolu. Premýšľal som, prečo je to tak? Odpoveď som dostal pod vodou od samotných rýb, ktoré som sledoval počas kŕmenia.

Práve hodovali nad hustým kobercom vodných tráv, keď sa mi podarilo priblížiť celkom blízko. Bolo to úžasné! Amur spravil doslova stojku na hlave, schmatol do papule trs vodných tráv a začal triasť hlavou do strán. Bolo to ako keď pes trhá handru, do ktorej sa zahryzol. Po vytrhnutí trávy sa dal amur do vodorovnej polohy a začal žrať. Preto si myslím, že keď amur nasaje našu nástrahu, našponuje šnúrku a ako náhle zacíti odpor olova, začne rovnako mykať hlavou, ako keď sa snaží vytrhnúť časť trávy. Zo začiatku zrejme ani netuší, že sa chytil a je zvyknutý na odpor vodných tráv, ktorý musí prekonať aby ich vytrhol. Zvyšných zhruba 20% záberov som mal klasické jazdy ako od kapra. Tieto zábery my však prichádzali len vtedy, keď som svoju montáž ukladal pod vodou pomocou potápačských okuliarov. Olovo som zapichával do dna, alebo ho zakrýval ťažkým kameňom. Tu zrejme amur po nasatí nástrahy nevedel uvoľniť olovo, poriadne sa pichol a potom už prudko vyrazil, čoho následkom bola jazda ako od kapra.

Zdolávanie a podoberanie

Po zaseknutí sa amur takmer na 99% nechá pritiahnuť k brehu pomerne ľahko, podobne ako menší kapor. Často sa iba vyberie do jednej strany a spočiatku nenaznačuje nič tomu, že na háčiku môže mať svoj životný úlovok. Pri brehu sa ukáže pripravenosť rybára a kvalita nášho náčinia. Videl som už veľakrát, ako rybár prišiel o skutočného giganta len vďaka tomu, že mal na navijaku dotiahnutú brzdu a amur mu pri prvom výpade narovnal ruky, po ktorom nasledovalo prasknutie. Buď povolí silón, narovná sa háčik, alebo sa to končí aj zlomenou udicou... Preto je základom dobre nastavená brzda a najlepšie na kvalitnom navijaku! Tento spôsob zdolávania je typický asi len pre amury a prudkých výpadov býva neraz niekoľko za sebou. Ryba vyrazí aj viac ako 20metrov od brehu, zastaví sa a opäť sa nechá pritiahnuť, ako krotký baránok. V momente ako zbadá breh, prípadne sieťku podberáku opäť vyráža. Práve pre tieto prudké a nezadržateľné výpady, kedy je ryba nezastaviteľná dostáva amur prívlastok torpédo.

Do súboja o život dá všetky svoje sily a preto treba byť jak zo samotným zdolávaním, tak aj s podoberaním ryby trpezlivý. V momente ako dostaneme amura do podberáku, ešte stále nemáme vyhrané. Osobne sa mi stalo, že mi amur už dva krát vyskočil z podberáka! Prvýkrát som to vôbec nečakal a zdanlivo unavená ryba nazbierala v sebe ešte toľko energie, že mi vyskočila z podberáku ako delfín. V tomto prípade som podoberal kamarátovho prvého amura, o ktorého zároveň aj prišiel, nakoľko sa amur sám vyháčkoval v podberáku a po výskoku bol predčasne slobodný. V druhom prípade som ihneď po podobratí ryby zdvihol ramená podberáka čo najvyššie nad vodu, aby som zabránil vyskočeniu, ktoré som už očakával. Ryba spravila výskok a dopadla na prednú časť sieťky. Podberák som držal v ľavej ruke, neudržal som váhu ryby, ktorá po dopade na sito výskok okamžite zopakovala a aj napriek môjmu úsiliu sa dostala z podberáka. Tento krát však háčik pevne držal.

Po ďalšom asi 15minutovom súboji som ho úspešne dostal opäť do podberáka. Najvhodnejšie je, ak máme amura už v podberáku, rýchlo ho pritiahnuť k sebe, rozoberieme ramená a sieťku o ne rýchlo niekoľko krát obtočíme. Kamarátovi jeden ,,aziat,, vyskočil z podberáku aj napriek tomu, že mal podberák už rozobratý a ramená držal pevne v ruke. Stál po kolená vo vode, aby sa ryba nepoškodila a čakal na pripravenie podložky. Sieťku podberáka však neobtočil okolo ramien a amur si našiel miesto presne v strede, kde nám sieť v takomto prípade vytvorí oblúk. Obtočenie sieťky okolo samotných ramien je preto dôležité, lebo tým dosiahneme uzatvorenie tohto nechráneného priestoru. Takéto prípady sa však nikdy nestanú tomu, kto chce amura zobrať domov a po podobratí ryby s ňou uteká čo najďalej od brehu.

Starostlivosť o úlovok.

Pokiaľ chceme amura vrátiť späť do vody, musíme sa podľa toho správať a patrične s rybou aj zaobchádzať. Amur dáva všetku silu do súboja a ako som už spomenul, často to nevzdáva ani v podberáku. Tento druh ryby ani zďaleka nevydrží na brehu toľko, ako napríklad kapor. Túto skutočnosť je potrebné mať neustále na pamäti a rybu po úspešnom zdolaní podržať dajaký čas vo vode, najlepšie v podberáku, aby sa trochu rozdýchala. Takmer všetky svoje ulovené ryby vážim v podberáku a ani pri amuroch tomu nie je inak. Podložka je samozrejmosť pokiaľ nechceme rybu poraniť a vrátiť ju tak nepoškodenú. Procedúra s fotografovaním musí prebehnúť bleskovo a rybu nepúšťame ihneď, aj keď sa nám už takpovediac berie z rúk sama.

Videl som ako bol amur ihneď po zdolaní a fotografovaní pustení do vody a takmer hodinu po tom plával po hladine jazera s vystrčeným chrbtom a nedokázal sa ponoriť. Stalo sa to raz aj mne, a to som nemal rybu vytiahnutú z vody viac ako 1,5minúty! Preto je pri púšťaní vhodné vstúpiť do vody a amura podržať v prirodzenej polohe aj 10 minút. Jednou rukou ho držím pri koreni chvôsta a druhou ho pridŕžam pred papuľou tak, aby mohol voľne dýchať, ale zároveň aby mi neušiel skôr ako plánujem. Netreba sa ponáhľať a treba dať rybe dostatok času na to, aby sa spamätala, nabrala silu, dokázala sa sama udržať vo vodorovnej polohe a neprevracala sa na bok. Amur je krásna bojovná ryba, ktorá si taktiež zaslúži náš obdiv a rešpekt!