Prívlačou za ostriežmi

29.11.2014 - Dávid Červák

Prudký kopanec do prúta a zvuk priškrtenej brzdy. Nestíham ani len priseknúť a v momente zapájam do zdolávania bojovú brzdu. Silné výpady na opačnej strane dávajú tušiť ďalšieho pekného ostrieža. Boj postupne slabne. Dovíjam posledné metre vlasca a pod loďou sa zjavuje masívne pruhované telo. Je dobojované!

Veľký ostriež si líha na bok a to je pre mňa znamenie, že ho už môžem bezpečne vyloviť. Stačí jeden správny ťah a ryba leží na podložke. Rýchlo ho odopínam a meriam. Krásnych 41 centimetrov a určite niečo cez kilo. Nádherná ryba, ktorá mi bola rovnocenným protivníkom. Ešte jedna fotka na rozlúčku a dostáva slobodu.

VEĽKÉ OSTRIEŽE

Veľké ostrieže sú spravidla samotárske. Sem - tam ich dokážeme zazrieť v drobnej skupinke viacerých jedincov, no vždy sa jedná o približne rovnako veľké ostrieže. Ani sama skupinka na love nepozostáva z viac, ako troch, maximálne štyroch takýchto ostriežov. Určite by som nevsadil na to, že sa jedného dňa zjavia pri brehu v kŕdli hlučne loviacich ostriežích dorastencov. Tieto ostrieže patria do úplne inej kategórie. Už len vypátrať, kde sa veľký ostriež zdržiava je hotová veda. Nedá sa presne predpovedať, kde je práve teraz na love, alebo kedy udrie. Možností, ako dostať pekného ostrieža na háčik nie je veľa, ani neexistuje presný recept, podľa čoho sa dá riadiť za každých okolností. Sú však určité veci, od ktorých sa dá aspoň ako - tak odraziť. Každá ryba má totiž svoje špecifické návyky. Má ich už vštepené od kedy pláva v húfe medzi poterom a drží sa ich po celý život. Kapry majú svoje zvyky, sumce tiež a výnimkou nebudú ani ostrieže. Stačí aby sa čo i len trochu odchýlili od svojich návykov a stávajú sa podstatne ľahšie uloviteľnými.

NERES RÝB - RAJ OSTRIEŽOV

Prvou vecou, ktorá nás výrazne posunie vpred pri love je výber vhodného miesta. Možno je to už otrepaná veta v rybárskych časopisoch, ale je to tak. Bez vhodného loviska prakticky ani nevieme lepšiu rybu uloviť. Vhodné miesto je ale tak široký pojem, že pri jeho výbere si musíme všímať všetky prirodzené faktory, ale aj špecifiká pre danú vodu. Z mojich pozorovaní som si všimol, že väčší ostriež je v určitom období stanovištná ryba. Určite že nie až tak, ako hlavátka, či šťuka, ale je. Ak mu miestečko poskytuje dostatok potravy aj úkrytov, nemá prečo „sťahovať sa“ z miesta na miesto. Zvlášť zaujímavým faktorom je neres bielych rýb, ktoré patria do jedálnička ostriežov. Ide hlavne o plotice a belice, ktorých neres je sprevádzaný veľmi vysokou koncentráciou rybiek doslova v jednom bode. Niekde je dokonca vidieť rybky pod hladinou iba ako jeden veľký hustý čierny mrak. Ten sa popritom ešte trbliece v lúčoch slnka a vytvára pre dravce dokonalý raj. Ostrieže vtedy často strácajú svoju plachosť a vrhajú sa do rybiek s tou najväčšou agresivitou. No a tento jav priláka aj pruhovaných banditov z pomerne veľkých vzdialeností a hĺbok. Čas sa tam akoby zastavil. Neustále „nálety“ pažravých ostriežov nenechajú chladným žiadneho rybára. Trenie rýb teda dokáže v letných mesiacoch vyrobiť z úplne obyčajného miesta to najlepšie stanovište veľkých ostriežov. Je to prirodzený faktor, ktorý nám ponúka jedinečnú príležitosť na trofejný úlovok. Ak vystihneme správny čas a miesto, dokážeme byť obzvlášť úspešný aj tam, kde by inokedy nikto ani nenahodil. Ani neres však netrvá večne. Stále slabne a slabne, až jedného rána sa miesto prebudí do ticha, aké tu panuje po celý rok. Je možné, že sa opäť stane rybársky nezaujímavým. Kto chce ale chytať väčšie ostrieže pravidelnejšie, nemôže sa spoliehať a byť odkázaný iba na toto prírodné divadlo. Hľadanie kapitálnych ostriežov nie je len namáhavé, ale aj neskutočne náročné na čas. A toho nie je vždy veľa. Tento problém rastie so zväčšujúcou sa vodnou plochou, ktorú treba preloviť. V tomto prípade by bolo asi najlepšou voľbou zamerať sa na čo najmenšiu vodu. Jednoduchšia dostupnosť, rýchle preklepnutie dna. Tam však treba rátať s veľkostným rozmedzím ostriežov. Je pravda, že aj malá voda skrýva veľké ryby, ale u ostriežov to nie je také jednoznačné. Hlavne pri premnožení a výskyte konkurujúcich dravcov je menší predpoklad na pekný úlovok. Ak si to teda zhrnieme, vhodnejším miestom je jednoznačne nejaká väčšia priehrada. Nájsť tam ale vytúženého ostrieža znamená stráviť na vode podstatne viac času. Takmer nevyhnutný je čln a znalosť terénu pod vodou. „Ruku k dielu“ pridá aj sonar, lenže to nie je všetko. Ako zistiť, či ryba na displeji je práve obrovský ostriež?

NAJLEPŠIE LOVISKÁ

Poďme sa teraz detailnejšie pozrieť na jednotlivé „najhorúcejšie“ miesta pre lov či už z brehu, alebo z člna.

Skalné zrázy a útesy

Sú jednými z najlepších miest pre lov ostriežov. Ostrieže vyhľadávajú tvrdý, hlavne kamenistý podklad, podobne ako zubáče. Tu je vhodné preloviť z 99% hlavne dno, ktoré sa často nachádza vo väčších hĺbkach. Netreba sa báť preloviť aj zaujímavo vyzerajúce hrany v hĺbke 15 - 20 metrov. V týchto miestach ide v podstate len o cielené vyprovokovanie dravca k útoku, keďže je nástraha sa pohybuje v takej hĺbke okolo neho ako jediná. Platí tu pravidlo: Čím členitejšie je dno, tým lepšie. A ak tam prevísajú ešte aj konáre... Nevýhodou je slabší kontakt s nástrahou a systém prechytávania pokus-omyl.

+ Výskyt tých najväčších ostriežov

- Slabší kontakt s nástrahou

Zarastené, tiché plytčiny

Nie sú to možno najukážkovejšie modelové loviská na lov ostriežov, ale dokážu občas prekvapiť. Hlavne v lete sú preplnené poterom a krúžiacimi húfmi rybiek. Ostrieže nebývajú nikdy ďaleko. Namiesto gumených nástrah tu využívam skôr plytko potápajúce voblery, či dokonca rôzne poppery a stickbaity. A to z jediného dôvodu: Jigová hlava gumovej nástrahy ju počas celej doby vedenia ťahá ku dnu. Ak je čisté, je to v pohode. Problém nastáva pri výskyte tých slizkých rias, ktoré obalia celú rybku ako pavučina. No a takto obalená „múmia“ už nepriláka žiadneho pruhovaného krásavca.

+ Vysoká koncentrácia rybiek na jednom mieste

- Riasy namotávajúce sa na nástrahu

Zátoky

Klasické zátoky sú tiež určite vhodnou zastávkou s prútom v ruke. Vo väčšine prípadov je v nich viac rybiek, pretože nie sú roztrúsené kade tade. Ich výhodou je tiež chlad, ktorý z nich sála aj počas letných horúčav a ochladzuje vodu. Niekedy vodu ešte viac ochladzuje aj prípadný potok, ktorý môže ústiť do niektorej zo zátok. To má za následok aktívnejšie ryby. Tým mám na mysli samozrejme hlavne ostrieže, ktoré sa budú viac zaujímať o naše nástrahy, ako ich „kolegovia“ z prehriatych plytčín.

+Chladná voda v lete, tiež veľa drobných rybiek

- Na jeseň až príliš chladno, ako prvé zamŕzajú

Potopené konáre a stromy

Asi najlepšie loviská na ostrieže vôbec. Malé, no rovnako aj skutočne veľké ostrieže nesmierne obľubujú potopené konáre, či dokonca celé stromy. Okrem ostriežov ich vyhľadávajú aj kapry, šťuky a takmer všetky ryby. Ostrieže sa na týchto miestach zdržujú v najhlbšie položenej časti prekážky. Závisí, ako je strom otočený. Ak sa vyvrátil od brehu smerom do vody, znamená to, že ostrieže sa budú ukrývať v posledných konároch - na vrchole koruny. Prvou nevýhodou je hlavne vysoká pravdepodobnosť uviaznutia nástrahy v spleti konárov a tou druhou je to, že stromy sú často navštevované rybármi aj niekoľkokrát za deň. Napriek tomu sa ich oplatí dôkladne preveriť. Veď jedna stratená guma za pekného ostrieža určite stojí.

+ Najhojnejší výskyt ostriežov, šanca na trofejnú rybu

- Veľa sa trhá

KEĎ VEĽKOSŤ NÁSTRAHY ROZHODUJE

Nástrahy, ktoré nikdy nesklamú

Predtým som veľa uvažoval, akú veľkosť gumy by tie krajšie ostrieže najlepšie atakovali. Brali by zúrivejšie skôr na drobné nástrahy, alebo by som mal viac záberov na gumy väčších rozmerov? Najlepšie mi to mohli vysvetliť samotné ostrieže. Najprv som začal loviť s malými, asi 3 až 3,5 cm nástrahami. Bral som to tak, že jednak pri zubáčoch, či boleňoch mi väčšie nástrahy napádali menšie, až podmierečné ryby. Za druhé, ak sa mi nepodarí „zavadiť“ krajšiu rybu, skočí mi na to aspoň stredný ostriež. Výsledkom bolo zdolaných mnoho ostriežov. Z toho sa mi podarilo uloviť troch veľkých. Prvý mal 40, druhý 38 a tretí 39 centimetrov. Vcelku pekné ostrieže. Na rad prišiel test väčších nástrah, aké som používal hlavne na zubáče, ale aj šťuky. Ich veľkosť bola okolo 7 centimetrov, čo je takpovediac veľkosť drobných rybiek. Žiadne obry. Prelovoval som osvedčené loviská, aj tie, ktoré som navštívil predtým. Tento výsledok sa mi páčil oveľa viac. Počas podstatne kratšieho testu sa mi podarilo uloviť veľmi pekné ostrieže. Toto sú ich miery: 38, 40, 39, 42, 40, 38 a 41 centimetrov! Najťažšie z nich mali 1,2 a 1,5 kilogramu! Obrovský rozdiel v kvalite úlovkov. Teraz bolo moje rozhodnutie jasné. Ostanem pri väčších gumách.

TIE OSTRIEŽE SÚ SKUTOČNE PAŽRAVÉ!

Vždy som vedel, že ostriež je ryba, ktorá si trúfne aj na poriadnu nástrahu. To, že moje 7 cm gumové ripery sú iba malým sústom som sa presvedčil na jednej rybačke. Bolo to 21 júna. Teplý letný podvečer, slnko pomaly zapadalo za kopce, hladina vody v priehrade ako zrkadlo. Po horúcom dni sa všetko upokojilo. S mojim kamarátom rybárom sme chceli preveriť aktivitu miestnych zubáčov. Vedel som, že neres beličiek je v plnom prúde, takže by mohli brať. Miesto bolo na druhom brehu, vtisnuté medzi lesné strminy. Takže presun loďou na miesto bola samozrejmosť. Dva prívlačové prúty, nejaké tie gumy, čelovky a povinná výbava. Žiadne ťahanie zbytočností, môže sa vyraziť. Chceli sme pochytať ešte pred západom slnka, tak sme vyrazili o niečo skôr. Všade ticho, pokoj. Perfektné! Pod hladinou sa preháňalo množstvo belíc, treli sa na štrku v úplnej plytčine. Miesto sa ale inak prudko zvažovalo do 30 metrov. Naviazal som „sedmičku“ striebornú gumu a nahodil popod kríky rovno do beličiek. Ani som nestihol otočiť kľukou a dostal som do špičky mojej nie najmäkšej udice taký prudký kopanec, že prisekávať nebolo kedy. Zrejme šťuka. Ryba to stočila prudko pod čln a ja som sa iba modlil, aby to vlasec vôbec vydržal. Nesklamal ma! Výpady zoslabli, ale na šťuku to bojovalo veľmi zvláštne. Veď, malo aj prečo. Žiadna šťuka, „ostriežovským chmatom“ za ústa som vylovoval krásne stavaného 40 cm ostrieža. Dostal slobodu a lov pokračoval rovnako, nálada však bola omnoho lepšia. Tentoraz dostal takmer identický záber kamarát Filip. Dopad nástrahy a prásk! Výpad ostrieža hravo ponoril špicu ľahšej udice pod hladinu. Znova sa odohrával urputný boj o slobodu, ktorú nakoniec krásny ostriež aj tak dostal. 38 centimetrový, ale až 1,5 kilový „tučko“ nás naozaj potešil. Jeho korisťou boli 15 cm belice, ktoré do seba sŕkol, ako nič! Tentoraz sa ale dal oklamať na nástrahu o 10 centimetrov kratšiu. V ten podvečer sa nám podarilo spoločne zdolať 11 ostriežov, z ktorých všetky presiahli váhu jedného kilogramu. Všetky dostali slobodu. Bola to rybačka, na ktorú nezabudnem.

VYVÁŽTE SI SVOJU NÁSTRAHU

Vlastniť dobrú nástrahu je síce pekné, ale na to, aby sa rybu podarilo vyprovokovať, s ňou musíme aj správne pracovať. A to nie je vždy také jednoduché, hlavne ak dravec nie je akurát pri chuti. Pri pohľade na môj „arzenál“ gúm v škatuľke sa ma už viacero rybárov , ktorý sa prívlači veľmi nevenujú opýtalo: Na čo máš toľko rôznych modelov nástrah, veď všetky sú podobné? Ryba to nezbadá, iba ak farbu. Áno väčšina gumených rybiek sa okrem farby na seba naozaj podobá. Veď každá má hlavičku, telíčko aj chvostík. Ten je azda najdôležitejším článkom nástrahy. Rozdiely v jednotlivých nástrahách sú často badateľné až vo vode pri ich pohybe. Jedna má užšie telíčko, masívnejší chvostík, je mäkšia a podobne. Potom rozdiely tvorí aj váha a samozrejme tvar a farba. Treba si všimnúť, že každá jedna nástraha má už pri monotónnom „jednoliatom“ vedení svoj základný špecifický pohyb. A práve to má na svedomí jej tvar, hlavne chvostík. Ja si takto podľa neho často zvolím systém správneho vedenia pre každú nástrahu. Možno sa to nezdá, ale nie každá nástraha je vhodná na prelovenie každého miesta. Ak sa potrebujem dostať rýchlo ku dnu, napríklad dole do hĺbky, siahnem po štíhlejších gumách, s menším objemom odporu chvostíka. V kombinácii s ťažšou jig hlavičkou sa dokážem rýchlo trafiť priamo na vytipovaný bod. Naopak, s tučnou nástrahou a širokým chvostom by som pri jej klesaní pomaly zaspal. Takže už len dosadením jigovej hlavičky dokážeme rapídne ovplyvniť chod nástrahy. Tú si treba vybrať podľa podmienok, v ktorých budeme loviť. Nesnažte sa však gumu dosadením veľkej hlavičky zbytočne preťažovať. Stratí tým svoj prirodzený pohyb a ľahkosť. Ani použitie veľmi ľahučkého olovka nie je najideálnejšie. S takto nesprávne vyváženou nástrahou nemáme dobrý kontak, čo sa deje na konci celej zostavy. Tiež sa s ňou nedá správne pracovať pri dne.

PRINCÍP VEDENIA NÁSTRAHY

So správne vyváženou a dobre pracujúcou nástrahou je prívlač naozaj zábava. Nie len, že lov je oveľa aktívnejší, ale určite pribudne aj počet záberov a o našu nástrahu bude väčší záujem. Ostrieže, striehnu pri dne. Len málokedy vyrazia loviť na hladinu. Tomu musíme prispôsobiť aj vedenie nástrahy. Čiže treba sa snažiť loviť pri dne, no neorať pritom dno. Rýchlosť navíjania by mala byť taká, aby sa „rybka“ nešúchala po dne, ale plávala tesne nad dnom. To sa dá docieliť napríklad sériou poskokov po dne, kde sa guma vždy odlepí od dna a následne „prepadne“ znova dole. To, ako veľmi sa vzdiali od dna záleží na sile trhnutia špičkou prúta. Čím vyššie podvihneme špicu, tým viac vypláva hore aj naša nástraha. Predĺži sa tým nie len stúpanie, ale aj fáza klesania (prepadu) gumy opäť dole. To nemusí byť vôbec na škodu, pretože mnoho záberov som dostal práve počas tejto fázy. Dôležité je však vlasec držať vždy mierne napnutý, aby bol citeľný aj jemnejší ťukanec. Pri love s prudšími a častými skokmi s nástrahou sú zábery asi najprudšie. Ostriež v snahe nabrať korisť, ktorá má v sebe ešte dosť síl vyvinie viac energie. Preto sa niekedy ani nedá včas zaseknúť. Môže sa stať, že ostriež to zhltne dosť hlboko, preto mu háčik vyberajte opatrne a šetrne. Snažte sa používať mäkšie gumy so živším chvostíkom. Chod takejto nástrahy je omnoho dráždivejší. Veľa ráz sa stáva, že ostriež prenasleduje nástrahu od jej dopadu do vody až úplne ku brehu, bez toho, aby do nej čo i len „škrabol“. Vtedy si môžeme byť istý, že niečo robíme zle. Chyba zvyčajne býva v správnej prezentácii nástrahy. No rovnako to môže byť zapríčinené vyššie spomínanou veľkosťou gumenej rybky. Skúste trošku zmeniť vedenie nástrahy a model, nádej na úlovok bude veľká. Myslím si, že s farbou nástrahy si netreba lámať hlavu. Je to skôr ovplyvnené typom vody a obľubou medzi rybármi. Moje úlovky sa ulovili na rôzne farby a vzory. Od tých úplne prirodzených, akou je zelená, hnedá a strieborná, až po krikľavé žlté odtiene určené predovšetkým na lov zubáčov.

AJ OSTRIEŽ JE KANIBAL

Najznámejším kanibalom medzi našimi dravými rybami je určite šťuka. Tá sa pri nedostatku potravy uchyľuje k požieraniu svojich menších „sestier“. Bolo už veľa prípadov, kedy si šťuka trúfla na príliš veľkú korisť, ktorú ani nedokázala prehltnúť. Aj ostrieže však vedia byť kanibalmi. Nezahryznú sa síce do takej veľkej ryby, ale tiež zvyknú požierať svojich menších súkmeňovcov. S obľubou útočia na voblery v pruhovom vyhotovení reálneho ostrieža. Ako malý som pri love na plavák nastražoval na háčik malé ostriežiky. Na ne som následne lovil pekné ostrieže, ktoré na nich divoko útočili, aj napriek hojnému výskytu malých plotičiek a belíc. Teda nie len pri nedostatku potravy, ako je známe u šťúk. Išlo o to, že veľké ostrieže plávali spolu s menšími a nenapádali ich. Ako náhle sa však rybka ocitla na háčiku, útok bol len otázkou času. A to kvôli tomu, že rybka sa správala úplne ináč, ako voľná. Toto potrebujeme preniesť aj do prívlače. Aby sa na naša nástraha odlišovala, aby vzbudzovala agresivitu, aby bola účinnejšia ako tie ostatné. Nebojte sa preto vyskúšať aj tmavé zelené a pruhované vzory. Uvidíte, ako vedia byť úspešné!

NETREBA PODCENIŤ ROČNÉ OBDOBIE

Všetky moje poznatky vychádzajú hlavne z pozorovania a lovu na určitom revíre. Preto ak bude dvadsať rybárov loviť na dvadsiatich rôznych vodách, budú možno musieť vymyslieť dvadsať rôznych systémov prívlače. A možno aj nie. No nie len rozličným typom vody je ovplyvnené meniace sa správanie ostriežov. Tým najväčším a na sto percent istým prirodzeným faktorom sú štyri ročné obdobia. Je to síce vcelku primitívna vec, ale tak, či tak sa ňou každý riadi, pretože inak to ani nejde. Je dobre známe, aké rozdiely môžu tvoriť nie len ubehnuté mesiace, ale aj týždne, či dokonca samotné dni. Na jar sa všetko prebúdza a prívlač ešte ani nie je povolená. V lete je zas dostatok potravy a čulý ruch pod vodou. Niekde lovia bolene, inde striehne šťuka, v noci rabujú sumce a zubáče. Neobíde to ani ostrieže. Skrátka vo vode je pohyb, stále sa niečo deje. Život pod hladinou sa začína rapídne meniť s príchodom nového ročného obdobia. Čím viac sa prehlbujú rozdiely, tým viac to je badať aj na rybách. Asi najväčšie zmeny prichádzajú v podobe teploty vody a vzduchu. To pôsobí najviac. Potom tu svoju úlohu zohrávajú aj iné faktory ako tlak vody, jej čírosť, či prípadné prúdenie. Preto ich netreba podceňovať, pretože bez záberu nemusíme zostať len kvôli tomu, že jednoducho neberú. Veľmi sa môžu líšiť zábery. V teplej vode budú viac razantné a dostaneme ich skôr z plytších miest. Naopak na jeseň a v zime v studenej vode budú ostrieže extrémne opatrné a zalezené v hĺbkach aj okolo 25 metrov! Cielený lov ostriežov si vyžaduje v prvom rade veľa trpezlivosti a chuti pustiť sa do niečoho, v čom nemáme istý úspech. Perfektné rybačky striedajú vždy tie menej vydarené. Keď sa mi podarilo prvý raz prekonať u ostrieža hranicu 1 kilogramu, čakal som dlhé tri roky, kým som svoj rekord prekonal. Aj o tom je táto rybačka, ale na peknú rybu sa čakať určite oplatí. A nezabudnite jej darovať slobodu.