Šampónový karas

Každý poriadny rybár sa rád pochváli ako chytil trofejného sumca. Aj ja som sa rozhodol zaradiť sa medzi elitných rybárov.

Ešte pred skutočným lovom nastal však problém. Nachytané belice ktoré mali byť návnadami odmietli plávať vo vedre s vodou ktorú som sporadicky obmieňal odišli do svojho rybieho nebíčka. Nevadí, skúsim ryby lepšej kondície ktoré vydržia vo vode lákať dravce spoľahlivejšie v tomto nadmernými teplotami sužujúcom lete kedy padajú bradaté teplotné rekordy. Áno, hovorím o do zlata zafarbených rybách, ktorým odborníci dali aj meno – karas zlatý (carassius auratus) alebo ľudovo aj zlatá rybka. Majú vraj tuhý život aj keď sú pri love značne náladové.

Nad obcou kde chodím s kamarátom na ryby je pod poľom zvažujúcim sa k železnici malé jazierko ktoré vzniklo a prežíva iba vďaka dažďovej vode stekajúcej po svahu. Iba v období veľkých súch sa mení na bahnisté obydlia štípajúcich komárov. Za obdobie svojej existencie obrástlo hustým porastom kríkov a náletových stromov rôznych druhov. Ale podstatné je, že v jeho vode plávajú karasy !

Výraz porast je mierna pomenovanie džungle buriny a žihľavy vo výške dospelého muža. Aj bicykel som musel zaparkovať do obilia na poli, pretože preraziť hradbu bujarej pichľavej vegetácie by nedokázal ani profesionálny kaskadér ktorý dokáže na bicykli preskočiť aj tucet ležiacich ľudí, či poskakovať po obrovských balvanoch. Ako som sa so štipľavými nadávkami predieral k vode ktorú som nevidel ale iba odhadoval podľa škriekajúcich vodných vtákov, som začal ľutovať myšlienku chytať karasov práve tu.

Konečne som s ošľahanými a dopichanými rukami rozhrnul zelenú záclonu šachoriny a uvidel vodu. Neviem či aj moje oči neboli vyšľahané žihľavou, pretože farba vody bola zelená ak žihľavový šampón ktorým si pravidelne umývam od neúspechov v rybačke rednúce vlasy. V riedkom páchnucom bahne nachádzam pevnejšie miesto a nahadzujem háčik s bielymi a červenými kostnými červami smerom k suchému stromu medzi prenikavo rapujúcich operencov. Po čase sa konečne pohol plavák, ale planý poplach. To iba jeden z ohučaných vtákov zavadil krídlom o vlasec akoby ma chcel od vody odohnať. Neváham a prakom strieľam mirabelky medzi vtákov ktoré lenivo odlietavajú ďalej. Konečne ticho, ale bez záberu. Od jedu hádžem natrhané mirabelky do vody medzi škriekajúce žaby nech sa aspoň oni nažerú a otočený chrbtom k vode s udicou nad hlavou spätkujem po vyšliapanom chodníku k bicyklu.

Moja výprava za odolnou rybou bola neúspešná. Alebo nie ? Jediné čo mi priniesla bolo to, že táto voda bude pre mňa určite naďalej zakliata pod menom Šampónová mláka. A možno aj to, že počas studených nocí pri vode isto nedostanem reumu a nebudú ma v kúpeľoch baliť do páchnuceho bahna v ktorom som zapadol až po kolená pri love zlatej rybky...