K napísaniu tohto článku ma viedli diskusie s mojimi priateľmi, rybármi, ktorí ako asi všetci, túžia skúsiť rybolov v rybárskom raji, v Nórsku. Odrádza ich od toho všeobecne známy fakt, že do Nórska sa chodí pilkrovať, čo v nich automaticky evokuje drinu a lopotu. Bol som už v Nórsku niekoľkokrát, a ako väčšina, vždy som sa venoval prevažne lovu na pilker, s malými výnimkami lovu na prívlač z brehu. Prívlač sme využívali hlavne vtedy, keď sa kôli poveternostným podmienkam neodporúčalo vyjsť na more v člne.
Tohto roku som si to naplánoval inak. Už doma som sa rozhodol, že počas môjho pobytu v Nórsku budem loviť prevažne prívlačou. A to prívlačou ľahkou. To pre podmienky Nórska znamená loviť na prút s vrhacou záťažou do 30 gramov a s odpovedajúcimi nástrahami. Rybačka bola veľmi vzrušujúca a úspešná, preto som sa rozhodol podeliť o moje poznatky a skúsenosti z tohto lovu s Vami.
Do Nórska som šiel v strede mája, do oblasti poloostrova Fossen. Túto lokalitu som si vybral pre to, že v blízkosti sme mali veľmi členité dno s rôznymi hĺbkami, od 10 do 100 metrov. Lokalita bola v ponuke pre českých a slovenských rybárov novinkou, preto o nej neboli žiadne referencie. Vybavil som sa prútom s dĺžkou 240 cm a s vrhacou záťažou 10-30 gramov. K tomu som mal pripravený prút dĺžky 270 cm s vrhacou záťažou 30 až 60 gramov, ale ten nestihol dostať príležitosť. Ako nástrahy som používal prevažne gumené tvistre vo veľkostiach 3“ na jigových háčikoch veľkosti 3/0 až 7/0 a v gramáži od 15 do 28 gramov (vďaka Joisy). Na navijákoch som mal vlasec v hrúbke 0,18mm a šnúrku s hrúbkou 0,06mm. Koncový nadväzec v dĺžke asi 1meter tvoril vlasec v hrúbke 0,60mm, zakončený karabínkou.
V prvý deň sme s priateľmi verní tradícii skúšali pilkre a snažili sme sa zoznámiť s okolím a s loviskom. Úspešnosť bola minimálna, preto sa blížil čas, keď sa mala dostať k slovu ľahká prívlačová zostava. Ďalší deň sme venovali spoznávaniu a testovaniu, či budú naše prívlačové nástrahy Nórskym rybám chutiť. Jemnou prívlačovou zostavou sme prechytávali miesta, ktoré sme predtým prelovili pilkrami s v Nórsku tak obľúbenými koncovými nadväzcami. Metóda bola jednoduchá. Spustiť gumenú nástrahu nad dno a potom len krátkymi, alebo dlhšími skokmi oživiť nástrahu na dne, alebo tesne nad dnom. Aké bolo naše prekvapenie, keď sme na miestach, ktoré sme predtým vyhodnotili ako jalové zrazu mali skoro na každý náhod kontakt s rybou. Zväčša sme ulovili tresky obyčajné- dorsche vo veľkostiach okolo miery, alebo tesne pod mieru. Tieto neveľké, ale početné úlovky nás utvrdili v tom, že naše snaženie asi nie je márne. Spôsob sa zdal dobrý, chcelo to zrejme zmenu miesta. Sonarom sme si našli lovisko, kde bol drift približne 1,5 km za hodinu a dno klesalo, alebo stúpalo v hĺbkach od 15 do 35 metrov. Tenká šnúrka nám umožňovala dostať nástrahu skoro kolmo pod loď a pomaly prechytávať podmorský svah. Záber na tvister, zvyčajne od tresky obyčajnej, prišiel priamo na dne, alebo v jeho tesnej blízkosti. Prejavil sa ako trasenie až kopanec, pri rybe nad lovnú mieru to bol zväčša súvislý ťah. Na novom mieste sme ulovili prvé „jedlé“ ryby, tak okolo 2-3 kg. Po pár driftoch sme menili miesto a presúvali sme sa systematicky ďalej, smerujúc k vopred vybratým miestam. Počas presunov sme vždy spravili pár driftov na sľubných miestach, kde sonar ukázal ryby, alebo sa nám pozdával reliéf dna.
Takýmto spôsobom sme si počas dvoch dní overili a potvrdili loviská, ktoré sme potom do konca pobytu pravidelne navštevovali. Dajú sa rozdeliť na 3 charakteristické typy.
1. typ bolo plytké miesto vedľa silného prúdu. Takéto miesta nájdete pod mostami, pri prielivoch v zúžených miestach medzi ostrovmi, a pri zúžených vtokoch do fjordov. Na takomto lovisku sa v stĺpci zdržovalo veľké množstvo malých tresiek tmavých a pri dne malé tresky obyčajné. Tento drobizg prilákal veľké tresky obyčajné a podľa mojich predchádzajúcich skúseností aj tresky polack. Tieto však počas nášho pobytu ešte nanaplávali do príbrežných partií. Lovilo sa mimo hlavného prúdu v zátišiach a v protiprúdoch. Zábery krajších rýb prichádzali na dne v hĺbkach okolo 8 až 20 metrov. Tu sa sporadicky chytili aj tresky jednoškvrnné.
2. typ bolo lovisko, kde dno stúpalo z hĺbky približne 50-60 metrov do nejakých 20 metrov. Takéto miesta sme nachádzali podľa mapy a boli to buď podmorské kopce, alebo príkro stúpajúce dno k brehu. Ak sme vymákli čas, kedy na tomto mieste voda prúdila, miesto bolo veľmi úspešné. Na takomto lovisku sme ulovili naše najkrajšie ryby. Tu pri dne stáli veľké húfy tresiek obyčajných a medzi nimi aj pekné kusy. Tvistrami sme prelovovali dno a zábery pekných rýb boli len 2-3 metre od dna. Ak bol záber v stĺpci, určite sa jednalo o malú tresku obyčajnú, sem tam aj o peknú tresku jednoškvrnnú.
Treska obyčajná (Gadus morhua) z loviska 2. typu.
3. typ loviska bolo lovisko vo fjorde, kde sa dno pomaly dvíhalo k brehu a hĺbka nebola väčšia ako 30 metrov. Nebol tu takmer žiadny prúd. Reliéf dna tu nebol až tak dôležitý, lebo tu sme natrafili na veľký kŕdeľ tresiek merlan. Tieto boli veľmi aktívne a lovili v stĺpci. Práve lov tejto ryby mňa osobne fascinoval. Pripomínal mi lov pstruhov dúhových na jazerách. Ryby brali ako divé, nástraha nestihla cez kŕdeľ prepadnúť. Ryba po záseku pár sekúnd prudko bojovala, presne ako pstruh. Robila výpady a neraz zmizla z háčika až tesne pod hladinou. Postupom času sme zistili, že väčsie jedince sú na okraji kŕdľa. Podarilo sa mi takto uloviť skutočne peknú rybu, ktorá by v tabuľkách úlovkov tohto druhu bola určite na prvom mieste (rybolovnorsko.cz). Bohužiaľ som túto rybu neodfotil.
Treska bezfúza- merlan (Merlangius merlangus) z loviska typu 3.
Jemnou zostavou sa nám podarilo oklamať aj menej tradičné úlovky.
Vranka štírovitá (Myoxocephalus scorpioides)
Štítnik červený ( Trigla lucerna)
Pri bilancovaní tohtoročného pobytu v Nórsku sme sa všetci z partie zhodli, že práve táto výprava bola tá najvydarenejšia. Veľkú zásluhu na tom má aj naše rozhodnutie dať veľa priestoru práve ľahkej prívlači.
Po týchto mojich skúsenostiach si dovolím lov ľahkou prívlačou v Nórsku odporučiť každému. Ľahká prívlač má svoje osobitné čaro a je vzrušujúce vychutnať si súboj aj s menšou rybou na citlivejšom náradí. Nedajte sa odradiť radami „odborníkov“, ktorí Vám budú tvrdiť, že ľahká prívlač nemá na mori čo robiť. Títo „odborníci“ možno ani nevedia , čo tvrdia. Jeden prút na ľahkú prívlač pri balení do Nórska určite niekde strčíte a možno práve táto metóda Vám prinesie na Vašej rybárskej dovolenke tie najkrajšie zážitky. Budem veľmi rád, ak Vám môj článok pomôže pri rozhodovaní ako na ne a budete pri tom úspešní.
Treska polak (Pollachius pollachius) z 20 metrovej hĺbky.
CK ALBA tour s.r.o.
