O Mare, ale trochu inak...

- Ludo Pmfishteam

Ako sa nám smola lepila na päty jedna radosť...

      Nevedeli sme sa dočkať. My – partia ortodoxných rybárov, čo sme sa zúčastnili aj kaprárskeho maratónu na Mare, sme si povedali, že v roku pána 2007 skúsime Maru po maratóne. Deň odchodu sme stanovili na začiatok Trnavského „jermeku“. A nemala to byť iba obyčajná výprava.
      K dispozícii sme dostali obytnú Aviu, síce ešte asi z čias Márie Terézie, ale podľa majiteľa v stopercentnom stave. Bola to pre nás neskutočná radosť. Konečne nebudeme spávať pod holým nebom a v týchto daždivých dňoch, ktoré mali vydržať podľa predpovede počasia ešte týždeň, nám to padlo dvojnásobne vhod.
liptovska mara
      Na Mare nás čaká Dobšo, ktorého máme striedať. Vyrážame o 17.00 h komplet nabalení. Ukrajujeme prvé kilometre na našom dome na kolesách, ktorý sa správa fakt na 100. Leje ako z krhly a po 15 km zastavujeme na benzínovej pumpe v Červeníku. Plánovaná zastávka na dofúkanie gúm a potom nám už nič nebráni v ceste. Šofér v eufórii alebo vplyvom horších bŕzd prebehol kompresor, ale nič sa nedeje. Zaradil spiatočku a ... niečo prasklo. S autom sa nedá ani pohnúť. Stojíme okolo auta ako obarení a zízame na zlomenú poloos. Ešte že sú na svete mobilné telefóny a o chvíľu nás ťahajú naspäť. Koniec opravy v nedohľadne, no kamoš zaviazal robiť aj v noci. A my? Zatiaľ sedíme v obytnom aute a načíname zásoby nášho proviantu. Veď kým sa oprava skončí 1-2 pivá môžeme...
      Ale oprava sa skončila oveľa skôr ako sme čakali, tak s malou dušičkou vyrážame tesne po polnoci do dažďa. O pár hodín sme za Žilinou, kde začínajú kopce a zákruty. Dážď bubnuje na strechu auta, ale aj tak počujeme aj niečo iné, nejaký iný zvuk vychádzajúci spod auta. Problém je, že niet kde postáť, okolo nás tma, pred nami úzka cesta a nepredvídané zákruty. Buchot sa však stupňuje a pridáva sa aj nepríjemný šripot. Našťastie dochádzame na odpočívadlo. Nič vážne to nieje, iba nám visí zadná časť výfuku. Banalita. Nemáme čas na takéto malichernosti, tak výfuk nakladáme k cestujúcim a s trochu iným zvukom pokračujeme v ceste.
      Na Maru prichádzame s brieždením a hustým dažďom, preto vraj dobre zjazdnej poľnej ceste pred sebou nevenujeme takú pozornosť. Teda iba dovtedy, pokiaľ nás z nej nezošmyklo do oráčiny. Zostali sme po dvere, ktoré sa nedajú ani otvoriť, zapadnutý v bahne. Tlačíme, ale je to akoby mucha tlačila slona. Po blízkej ceste prechádza Tatra naložená štrkom. Jeden z nás sa jej obetavo vrhá pred kolesá a šofér, ktorý nechce ani počuť o tom, že by vošiel za nami na poľnú cestu, nakoniec povolí. Ten s malou dušičkou zapína lano a „prásk“. Odtrhlo sa. Podkladáme pod kolesá drevo, čo sme si priniesli na kúrenie, a všetko možné, čo môže pomôcť. Nakoniec osud povolil a Tatrovka nás vlečie na spiatočku na reťazi ako psa. Kričíme mu: „Len nás ťahaj, kam chceš, len nezastavuj!“.
      Sme na pevnej ceste. Čo teraz? Miesto, ktoré sme mali v pláne obsadiť, je nedostupné a domov sa nechystáme. Juraj sa vyberá cez oráčinu za Dobšom, ktorý má náš čln a privezie asi 100 kg repky, ktorá im vystala. S motorom nebude problém prejsť 10 km a bude s čím rozkŕmiť. Poznáme tu pár flekov a tak sa presúvame asi 10 km ďalej do jednej super zátoky. Je krásna, iba že blízko nej nedávno uhynuli pstruhy v chovných klietkach.
      Rozbaľujeme veci. V tom hustom daždi to nie je bohvie čo, ale zvládame to. Len Jurči akosi nechodí s krmivom. Už tu mal dávno byť. Po troch hodinách sa v lejaku objaví silueta zmordovaného, mokrého, proti vetru veslujúceho tvora, v ktorom spoznávame nášho Juraja. V člne ako „lavór“ vezie 100 kg krmiva. Radšej sa ho nepýtame, prečo nedošiel s motorom. Neskôr nám povedal, že motorový čln tam už nebol.
liptovska mara
liptovska mara       Konečne sme usadení, auto máme blízko vody a aj kapríky sa pohli. Voda stúpa, čo je dobré znamenie a preto sa tomu tešíme. Ale iba dovtedy, kým sa ráno nezobudíme kolesami vo vode. Auto treba posunúť vyššie. To by nebol problém, keby sa v noci nevybila batéria. Dostať ho pár metrov hore bez naštartovania, to bol veru problém. Ale zvládli sme to, ako aj všetko pred tým.
      Potom už nasledoval krásny v čare Liptova, spojený s úspešným lovom a pekným počasím.
      A naša Avia? Už nás viac nesklamala a doviezla nás v zdraví domov.
      Aj o tomto môže byť rybačka, nielen o kapitálnych rybách a značkách krmiva, ale aj o kope problémov, ktoré sa v dobrej partii dajú s humorom hravo vyriešiť. Ešte dnes sa na tom zabávame. Jednoducho – kaprárina to je drina.
liptovska mara
      Ludo Pmfishteam
      www.pmfishteam.sk

Autor: Ludo Pmfishteam - ®

Diskuse k článku (4 reakce)

Přečteno: 11 575x
Průměrná známka: 1.69

NKaprársky maratón LM 2006

Viac ako tisíc ulovených kaprov počas šiestich maratónu dní hovorí jasnou rečou.