Sumec od železničného mosta

- pepuco

            Matúš pochádzal z rodiny výhybkára, ktorá bývala v malom domčeku pri železnici. Už ako malého chlapca ho fascinovali všetky zaujímavé stroje v okolí. Poznal každé zákutie železničnej garáže, v ktorej sa opravovali lokomotívy. Medzi chlapcami a dievčatami v dedine bol macher. Myslel si, že vie všetko a o všetkom v okolí. Časom sa už pre neho a jeho partiu stalo okolie železnice malé, a tak začali podnikať prieskumné výpravy do blízkeho okolia. Ako vhodný objekt na prieskum, bol železničný most cez rieku, ktorá tiekla za dedinou. Práve jedna z prieskumných výprav a tento železničný most zmenili jeho celý život, ale pekne po poriadku k tomu osudnému dňu.
      Bol krásny slnečný letný deň a Matúš s partiou sa rozhodli ísť preskúmať zákutia železničného mosta nad divokou riekou. V partii boli piati kamaráti a Matúš bol najstarší a všetkým to dával najavo nielen rozkazmi, ale aj silou. Každý ho rešpektoval a nikto nepovedal nie. Myslel si, že je najväčší a najsilnejší na svete a pozná všetko a nič a nikto ho nemôže prekvapiť.
      Cesta k mostu medzi koľajami ubiehala celkom rýchlo a aj teraz si potvrdil, že práve on vie najlepšie chodiť po koľajnici bez toho, aby sa dotkol zeme. Už len jedna zákruta a za veľkým dubom bude most. Z diaľky bolo počuť pískanie lokomotívy a vidieť na oblohe veľkého dymového hada. O chvíľu sa k tomuto pridal aj veľký rachot. Áno, práve po moste prechádzala lokomotíva a o chvíľu bola na dohľad. Ako správny veliteľ a prieskumník skríkol na chalanov povel: „Do kríkov a k zemi!“ Jediný dôvod prečo to urobil bol ten, že na lokomotíve jazdil ujo Jožo a ten by mohol nažalovať tatkovi kde až bol. Takto bol hrdina a vyhol sa tak aj parádnemu výprasku.
most
      Lokomotíva prehrmela s obrovským fukotom a syčaním okolo a o chvíľu sa stratila za zákrutou. Chlapci povyskakovali s kríkov, oprášili nohavice a po chvíli sa pred nimi vynorila veľká železná konštrukcia mosta. Na moste bolo množstvo výklenkov a klamlivých miest. Stačil by jeden chybný krok a už sa mohol niektorí z nich kúpať v divokej rieke pod mostom. Pri pohľade na ňu človek zatajoval dych, bola čistá a bolo vidieť do hĺbky. Dokonca bolo vidieť ryby, ktoré si zbierali potravu. Nikto z partie však rieke nevenoval pozornosť, až kým Matúš neuvidel za pilierom nejaký kus polena. Keď sa však jeho tieň toho polena dotkol, tak sa pohlo. Matúš sa mu snažil prizrieť bližšie a zistil, že to nie je poleno, ale nejaký tvor. Doteraz nič také nevidel, ale už teraz tušil, že jeho najbližšia cesta bude viesť do mlyna za starým mlynárom, ktorý pozná všetky ryby v rieke.
      Deň ubehol ako voda a Matúšove myšlienky boli stále pri tom tajomnom tvorovi pod mostom.
      Partia už nebola prvoradá a Matúš trávil svoj všetok voľný čas v mlyne. Mlynár mu postupne odovzdával všetky svoje vedomosti o rieke. O jej úsekoch a aj tvoroch, ktoré tie úseky obývali. Postupne sa dozvedel, že v rieke pod mostom býva najsilnejší a najstarší obyvateľ rieky - sumec.
      Čas plynul ako tá voda v rieke a o Matúšovom sumcovi bolo počuť v dedine čoraz častejšie. Práve tento záhadný tvor z hlbočiny, ktorého videl pod pilierom, robil vrásky na čele mnohým gazdom a gazdinám. Nejeden z nich už odchádzal od rieky chudobnejší o kačku, či malú húsku. Ľudia v dedine vždy vedeli, za kým treba pri problémoch ísť. Keď mali chorého koňa, alebo zub šli za kováčom. Keď bol problém, ktorý súvisel s riekou, chodili za mlynárom. Ten bol známy nielen mletím múky, ale aj riešením takýchto problémov. Za dobrú kačku a ešte lepšiu pečienku ochotne pomáhal s riešením takýchto záhad. Každý z týchto majstrov si svoje triky nechával pre seba. Ľudia vždy očakávali len výsledok.
mlyn
      Matúš bol však iný. Bol s tajomným sumcom prepojený zvláštnym spôsobom. Prepojený od vtedy, ako sa jeho tieň dotkol toho mohutného krásneho tela. Aj keď od toho okamihu ubehol už nejaký ten rôčik, Matúšovi sa nejeden sen spájal s týmto tvorom. Teraz nastala chvíľa, kedy sa mu sen môže stať skutočnosťou a bude sa ho môcť dotknúť aj rukou. Aké toto stretnutie bude? Aký bude na dotyk? Chladný alebo teplý, drsný alebo slizký? Otázok bolo neúrekom, ale sumec bol stále vo svojom živle. Na to, aby sa dostal na breh, bolo treba nielen sila, ale aj vedomosti. Matúš mal silu a mlynár vedomosti. Mlynár nachystal najsilnejšiu bambusku, koliesko, šnúru a aj primitívne háky. Všetky veci vo výbave prešli zaťažkávacou skúškou a podnikla sa prvá výprava. Najlepší čas pre lov tohto tvora, bola z mlynárových skúseností tmavá noc. Ako nástrahu si zvolili veľkého jalca, ktorého si cez deň chytili na čerešňu. Keby chudák vedel, na aký účel bude slúžiť, tak radšej drží hladovku.
      Stretnutie s parťákom bolo naplánované pri moste na večer. Bolo treba správnym spôsobom nastražiť rybu. Pod nastražením nebolo myslené len napichnutie jalca, ale aj jeho správne umiestnenie. Práve umiestnenie bolo pre mlynára problém. Možno, keby mal o pár rokov menej, tak by ho zvládol aj sám, ale dnes to bolo iné. Bolo treba umiestniť na rybu na kraj hlbočiny a to rovno z mosta. Dnes sa tomu vraví na trhačku. Niekto si môže povedať: „Prečo nechytali rovno z mosta?“ Zvažovali aj túto možnosť, ale podľa druhu potravy, akú sumec lovil, bolo jasné, že sa nejedná o malú rybu a ani most nebol prispôsobený pre chodcov. Každý pohyb po ňom bol na vlastné nebezpečie.
      Matúš umiestnil rybu na mlynárom určené miesto a vrátil sa na breh. Noc bola dlhá, nehovoriac o čakaní. Pomaly už začalo svitať a kráľ hlbín sa neukázal. Táto situácia sa opakovala niekoľko nocí. Mlynár bol bezradný a nechápal v čom urobil chybu. Veď toto nie je prvá ryba, ktorú sa snaží takýmto spôsobom chytiť a doteraz bol vždy úspešný. Spolu s Matúšom zistil, že majú proti sebe skúseného protivníka. Spoločne hľadali riešenie a sedliackym rozumom prišli na to, že keď miznú len kačky a iná hydina, tak najlepšia nástraha bude práve táto. Po dohode s gazdom si vzali do hlavy, že obetujú jednu kačku. Zmena nastala nielen v nástrahe, ale aj v dobe lovu. Nastražovanie jalca v porovnaní s kačkou bola malina. Keby v tej dobe boli ochranári, tak sedia títo dvaja určite do dnes v chládku.
      Všetko prebehlo, tak ako malo, kačka bola na svojom mieste a slnko bolo vysoko. Mlynár sa chytal za hlavu a uvažoval, či na staré kolená nestratil rozum, keď loví sumca na pravé poludnie v najväčšej horúčave. Z týchto jeho myšlienok a Matúšovho smiechu ich vyrušila znepokojená kačka, ktorá sa náhle začala správať nejako inak. Bola nepokojná a snažila sa dostať z hlbočiny na plytčinu, šnúra jej to však nedovolila. Matúš aj s mlynárom stíchli a ich pohľady smerovali na vodnú hladinu. Keby v tej chvíli prechádzal po moste vlak, tak by ho určite nevideli a ani nepočuli. Videli len kačku a naokolo akoby mali zatmenie. Zrazu sa pod ňou otvorila hladina a „neznámou“ silou bola vtiahnutá do sveta, z ktorého už niet návratu. Z nemého úžasu ich prebudilo až prasknutie pomocnej šnúry a odvíjajúca šnúra z kolečka. Nebolo najmenších pochýb, kto si prišiel z hlbočiny po nástrahu.
      Mlynár vzal do ruky výbavu, ktorej by sa v dnešnej dobe zasmial nejeden sumčiar. Riadne zasekol a keď pocítil protivníka na druhej strane s chuťou sa dal do zdolávania. Skúsenými ťahmi dal vedieť protivníkovi pod vodnou hladinou, že ten obed, ktorý si práve ulovil si bude musieť zaslúžiť. Snaha bola na oboch stranách a ako sa vraví každý chvíľku ťahá pílku. Mlynár v zápale boja stál po chvíli vo vode až po kolená. Bojovníci boli obaja na slovo vzatí. Ani sumec a ani mlynár nechceli povoliť zo súboja. Zdolávanie sumca bolo doslova po centimetroch. Nebol čas na najmenšiu chybu. Sumec bol v nevýhode a to takej, že na brehu boli dvaja protivníci a teda aj dvojnásobná sila na zdolávanie. Po chvíli uznal, že nie je najmladší a podal bambusku Matúšovi. Ten až v tej chvíli pocítil silu kráľa hlbín. Podľa ťahu vedel, že táto ryba sa bez boja nevzdá a bude bojovať do posledného dychu. Mlynár vzrušene poskakoval po brehu a ako v tranze pokrikoval na Matúša inštrukcie. „Čo to robíš? Povoľ mu! Nie tak moc, lebo ho stratíš! Nepusti ho do prúdu!“
      Bol to boj na život a na smrť. Boj, ktorý bol dlhý nielen pre vládcu hlbín, ale aj pre jeho lovcov. S pribúdajúcim časom a ubúdajúcimi silami však bolo jasné, kto bude víťaz a kto porazený. Spoločnými silami sa telo majestátneho sumca približovalo pomaly k brehu. Bol nádhernej mramorovej farby, lesklý a sem tam nejaká jazva. Pri pohľade naňho bolo jasné, že už nejaký ten rôčik v rieke pamätá. Bezvládne telo spoločne vytiahli na breh a vyčerpaním klesli vedľa neho. Matúš sa ho s obdivom a rešpektom dotkol a všetky zmysli sa mu rozohrali ako struny na harfe. Čas akoby sa zastavil a v nemom úžase na seba všetci traja pozerali. V ich pohľadoch sa striedala radosť z úspešného boja, s obdivom k tomuto tvorovi a v neposlednom rade aj smútok z jeho osudu. Všetci traja lapali po dychu a v tej chvíli by mal každý pochybnosti, že kto je vo svojom živle a komu chýba kyslík. Odhliadnuc od vyčerpania bolo lovcom jasné, že tento tvor je v rieke nežiadúci. Pre ľudí sa stal nepohodlným a nechceným. Možno, keby sa živil inak a nie hydinou, tak mohol aj naďalej vládnuť tomuto úseku rieky a jediný, kto by o ňom vedel, by bol len Matúš. On však urobil veľkú chybu a to tú, že sa začal pliesť do života ľudí, ktorí si svoje záujmy chránia.
      Matúš spolu s mlynárom boli v dedine hrdinovia. Vyriešili problém gazdinám a dostali sľúbenú odmenu v podobe kačky. Pri pohľade na ňu prišlo Matúšovi ľúto, že sa jeho protivník naďalej neživil rybami. V takom prípade mohol ďalej obývať hlbočinu pod mostom a mohli sa náhodne stretávať aj naďalej. Matúš a žiaľ aj kráľ hlbočiny s pod železničného mosta sa stali o jednu skúsenosť bohatší a to tú, že nie vždy je v živote všetko podľa ich predstáv.

Autor: pepuco - ®

Diskuse k článku (22 reakcí)

Přečteno: 20 091x
Průměrná známka: 1.43

NPo stopách sumcov

Kde najít sumce v průběhu roku a čím se řídit.

NRáj tichého blázna

Aneb proč chodíme k vodě a nikdy nás to nepřestane bavit.

NZačiatky sumčiariny

Jak jsem začal lovit sumce a podcenil soupeře.

NSpomienky a sny

Napriek minimu času, ktorý trávim aktívnou rybačkou, vnútorne som priamo pri vode takmer každý deň, možno aj vďaka MRK prežívam niečo viac, a to je čítanie, štúdium a následné veľké očakávanie budúcej vychádzky.

NJako rovný s rovným

Nakloněný břeh a tah ryby způsobí, že za mnou v mžiku zůstanou jen dvě blátivé rýhy a to právě v momentě, kdy se pokouším přetáhnou přes hlavu mikinu.

NDlouhá noc

Má bláhová představa, že se můj protivník musí jednou unavit, se nějak nenaplňovala, ale docela jistě se to dalo tvrdit o mě.