Legenda menom Edgar

- Peter Hofierka

      Prešlo už zopár rokov odvtedy, ako som v českých rybárskych časopisoch čítal články o nádhernom lyscovi z Labe prezývanom Douglas. Táto ryba sa neskôr stala medzi českými kaprármi legendou a to plným právom. Jej prvým premožiteľom sa stal v roku 1997 Radek Mísař a kapra s mierami 100 cm a 22,5 kg pomenoval jeho kolega Róbert Braun menom Douglas (čítaj Dagles). Nedávno som na internete natrafil na článok písaný známym českým kaprárom Ivošom Slámom. Podrobne v ňom opisuje zážitky a pocity šiestich rybárov, ktorý mali tú česť sa s Douglasom stretnúť zoči voči. Táto šestica opisuje ich nezabudnuteľné zážitky, ktoré počas zdolávania tejto nádhernej ryby zažili. S nadšením som čítal tieto príbehy a vžíval sa do ich pocitov. Až záver tohto článku ma vrátil späť do krutej reality.
      Ivoš Sláma v ňom píše: Na podzim roku 2001 mi volal kolega Franta Fiedler a smutným hlasem mi oznámil, že Douglas skončil neslavne v udírne jednoho rybáře. Tento člověk ukončil život ryby, která mohla dál svobodně plout v Labi a nejen svými neobvyklými proporcemi, ale i svou neobyčejnou bojovností mohla potěšit mnoho dalších rybářů. Bohužel, nikdo z nás si již souboj s Douglasem nevychutná. Nech tedy sv. Petr dopřeje Douglasovi věčný pokoj v rybím ráji...

POKRSTILI SME HO – EDGAR

      Takýto koniec si taká nádherná ryba určite nezaslúžila a ja verím, že podobne neskončí ani tá, o ktorej píšem v tomto článku. O tom, že aj u nás na Slovensku máme „kaprie legendy“, sa už presvedčili viacerí rybári. Naše jazerá a rieky vydali už veľa pekných rýb, o ktorých sa široká rybárska verejnosť nikdy nedozvie a tieto zvesti sa šíria iba medzi rybármi ,,rovnakej krvnej skupiny“. S jednou takou zaujímavou rybou by som vás chcel zoznámiť prostredníctvom tohto článku.
      Všetko sa to začalo v dobe, keď som sa s kamarátmi začal venovať modernej kaprárine. Samozrejme, ako každý, aj my sme sa na začiatku stretli s početnými neúspechmi a až postupným zdokonaľovaním sme začali mať prvé väčšie úspechy. Podarilo sa nám uloviť veľmi pekné ryby. Za vyvrcholenie nášho snaženia môžem považovať máj v roku 2000, kedy sa môjmu kamarátovi Mariánovi podarilo chytiť nádherného kapra, s mierami 94,5 cm a 16,6 kg. Zabral na domáce boilies 2 x 18 mm s arómou Indian Spice. Tento kapor bol svojim tvarom tela trošku atypický a navyše mal aj menšiu chybu krásy. Mal totiž nielen zdeformovanú chrbtovú plutvu, ale na jednej strane sa mu navyše vynímal veľký fľak bez šupín. Na prvý pohľad pripomínal z tejto strany skôr lysca, ako šupináča. Od svojho premožiteľa vtedy dostal meno Edgar.


edgar 1

ZASIAHLA VYŠŠIA MOC?

      V septembri sa nechal Edgar znovu zlákať vôňou našich guličiek a po krásnom súboji sa druhý raz ocitol v našom podberáku. Zachutili mu dve 18 mm boilies s arómami Octopussy a Blue Crab. Edgar si za svojho súpera vybral opäť Mariána. Tentoraz už meral 95 cm a vážil 16.8 kg. Na jednom mieste bolo síce nastražených šesť udíc, ale Edgar si zvolil práve Mariánovu. Mali sme z toho všetci veľkú radosť. Počas púšťania tohto krásavca som si nahlas zaželal, aby nabudúce zabral aj mne.


edgar 2

      Zrejme zasiahla vyššia moc a šťastie sa na mňa usmialo v júni roku 2001. Po krásnej jazde a peknom dlhom súboji sa v mojom podberáku ukázal starý známy. Mal som veľkú radosť z toho, že Edgar žije a že moje prosby boli vypočuté. V tej dobe to bol zároveň aj môj nový osobný rekord. V duchu som ďakoval, že ryba zabrala práve na môj boilies. Neodolal 30 mm ,,guľke“ a znovu s arómou Octopussy. Nameral som mu 95 cm a ručička váhy sa zastavila na 17,5 kg. Púšťal som ho zo slovami, aby si dával pozor! Nechcel som si ani predstaviť, ako by skončil, keby sa ulakomil na nástrahu niekomu inému. Rybársky tlak je napriek pomerne veľkej rozlohe 100 ha na tejto vode citeľný a z roka na rok stúpa. Rybárov, ktorí nechodia k vode len pre mäso, je na tejto lokalite žalostne málo a myslím, že by sa dali ľahko spočítať na prstoch dvoch rúk. Je to smutné konštatovanie, ale podobná situácia panuje na väčšine slovenských priehrad, jazier či riek.


edgar 3

SÁM NA DVOCH

      O to väčšiu radosť som mal po 16-tich mesiacoch a to v septembri roku 2002. Vtedy som Edgara podoberal spolu s 13 kg kaprom v podberáku! Bolo to priam neskutočné a zároveň ťažko uveriteľné. Po zábere a následnom zdolaní kapra z ľavej udice, sa mi v podberáku ukázal krásny 94 cm dlhý a 13 kg vážiaci šupináč. Stál som sám na konci člna, ktorý som mal vytiahnutý na breh a pripravený pre prípad, ak by ryba uviazla vo vodných rastlinách. Po tom, ako som kapra úspešne podobral, sa roztočila cievka na mojej pravej udici. Táto bola vyvezená zhruba o 50 metrov ďalej, ako ľavá. edgar 4 Rýchlo som vytiahol obe ramená podberáka a kapra som nechal vo vode len v sieťke. Ramená som prehodil cez okraj člna a začal zdolávať druhú rybu zhruba s 200 metrovej vzdialenosti. Podľa ťahu môjho súpera som predpokladal, že mám na udici úlovok okolo 5 - 6 kg a začal som premýšľať, ako ho podoberiem, keďže už jednu rybu v podberáku mám. Bol som celkom sám a keď som pri brehu zistil, že mám na udici ešte väčšiu rybu ako je tá v podberáku, až ma zamrazilo. Rýchlo som premýšľal čo robiť, aby som niečo ,,nepobabral“. Kapra som nechcel ťahať až na štrk, aby sa nepoškodil. Postavil som sa teda znova na koniec člna a do ľavej ruky som chytil obe tyčky z rozobratého podberáka. Snažil som sa ich prstami oddeliť od seba a vytvoriť zo sieťky tvar písmena „V“.

OBE RYBY SA SPLAŠILI...

      Musel som dávať veľký pozor, aby som o prvého kapra neprišiel a druhého úspešne naviedol do provizórneho podberáka. Možno, keby som to skúšal niekedy znova, tak sa mi to ani na stý krát nepodarí, ale vtedy pri mne stáli snáď všetci svätí. Bola tma a ja som takmer nič nevidel (čelovku som, pravdaže, v tom zhone nestihol dať na hlavu). V momente, keď som uznal že nastal ten správny čas na podobratie, opatrne som pod kapra podstrčil sieť podberáka. V tej chvíli sa však obe ryby splašili! Kapor, ktorého som sa snažil podobrať, vpálil do podberáka takou rýchlosťou, že mi takmer vyletel z ruky. Nastal obrovský šplechot a ja som mal čo robiť, aby som ho v ľavej ruke udržal. Roztiahol som ramená a nazrel na dno sieťky. Neveril som vlastným očiam - dve nádherné ryby naraz v podberáku! Tak to som ešte nezažil!

OPÄŤ STARÝ ZNÁMY

      Ďalšie prekvapenie nastalo, keď som zistil, že ten väčší kapor v podberáku je opäť Edgar. Tentoraz sa ulakomil na dve 30 mm boilies! Jedna s arómou Blue crab a druhá Sweet banana. Tešil som sa, že zabral na takúto zvláštnu kombináciu a myslel som si, že sa môj osobák opäť posunie smerom nahor. Mýlil som sa. Edgarovi som tento raz navážil len 17,2 kg. Po 16-tich mesiacoch schudol 30 dekagramov. Táto ryba už zrejme dosiahla svoj rastový a možno i hmotnostný vrchol. Od prvého ulovenia sa Edgarova dĺžka takmer nemenila. Aj napriek tomu som mal z úlovku veľkú radosť a aj napriek tomu, že stratil na hmotnosti zopár dekagramov, bol stále v skvelej forme. Mimochodom, po každom ulovení z Edgara doslova vyteká mlieč, rovnako v máji ako aj v októbri... Znova som sa len začudoval a uvedomil si, aké veľké šťastie som mal, že zabral práve mne. Púšťal som ho späť s prosbou, aby si naďalej dával pozor. Na tejto vode nie sú nebezpeční len ,,rybári“, ale aj potápači – pytliaci s harpúnami. Viem o niekoľkých trofejných rybách, ktoré vďaka nim už v našich vodách neplávajú a svojou bojovnosťou už nikdy nepotešia dušu žiadneho rybára. Harpúnované boli dokonca aj ryby, ktoré už „pózovali“ pred našimi objektívmi a ktoré sme pustili späť preto, aby sme aj iným rybárom umožnili pokochať sa pohľadom na tak nádherné a zdravé ryby.

ZAČÍNA TO BYŤ NEBEZPEČNÉ

      Počas celej sezóny v roku 2003 sa Edgar neukázal. Podarilo sa mi zdolať zopár nádherných kaprov a túto sezónu som mohol najmä vďaka novému „osobáku“ 24 kg, označiť za mimoriadne úspešnú. Chýbala už len čerešnička na torte. Tou by bol samozrejme kapor Edgar. Začal sa rok 2004 a s ním aj nová rybárska sezóna. Tajne som dúfal, aj napriek veľkým obavám, že táto ryba neskončila niekomu na pekáči a že sa znovu objaví. Už po jeho štvrtom ulovení som bol prekvapený, koľko slovenských kaprárov o našom Edgarovi počulo. Správy o veľkej rybe sa zrejme šíria rýchlosťou svetla a už vtedy som si uvedomoval, že sa táto legendárna ryba začína približovať českému Douglasovi. O ulovenie Edgara sa v tejto sezóne pokúšalo viacero rybárov. Kamaráti ma od začiatku sezóny neustále podpichovali poznámkami: „Dnes ti chytím Edgara“. Bohužiaľ, nechytili! Aj napriek tomu, že som ho zopár ľuďom, ktorý ho chceli uloviť, tak želal. Možno nabudúce...

A PREDSA ŽIJE!

      Ďalší „deň D“ pre mňa nadišiel 23. októbra. Hodinky ukazovali presne 9.30, keď mi signalizátor jediný raz pípol a chvíľu nato nasledovala krásna a plynulá jazda. Znova som mal vyvezené na 200 metrov na mieste, kde sa už dvakrát nechal Edgar zlákať vôňou našich boilies. Po záseku si začala ryba nekompromisne odvíjať silon z navijaku. Vedel som, že ak sa mi ju nepodarí po pár metroch dobrzdiť, jedná sa o niečo väčšie. Ihneď som naskočil do pripraveného člna. Chytal som v jame s hĺbkou osem metrov, čo je zároveň aj maximálna hĺbka jazera. Zhruba dvadsať metrov od lovného miesta smerom k brehu, sa dno zdvíha na 4,5 m. Práve v tomto mieste je najväčšie riziko straty ryby kvôli mušliam, ktorými sú tieto hrany doslova obsypané. Ďalším nebezpečenstvom sú vodné trávy. Nesmierne sa im tu darí a ryba sa do ich hustej spleti môže veľmi ľahko zamotať. Vtedy hrozí strata kontaktu s rybou, ktorá sa môže následne vypnúť. Preto vo väčšine prípadov zapínam elektromotor na plný výkon a snažím sa s člnom čo najskôr dostať nad rybu. Počas plavby sa neusilujem rybu zdolávať, ale len dovíjam silon tak, aby som s ňou mal neustály kontakt. Podobne tomu bolo aj v tomto prípade. Keď som sa dostal nad rybu, bola už zamotaná vo vodných rastlinách. Keď som ju úspešne z tráv uvoľnil, ryba spravila okamžitý výpad a hneď si vzala niekoľko ďalších metrov vlasca z navijaku. Bolo bezvetrie a voda sa po letnej sezóne pekne vyčistila, takže viditeľnosť bola cca 5 - 6 metrov.


edgar 5

Päťkrát za päť rokov

      Prvý pohľad na rybu, ktorá sa mi v hĺbke ukázala z ľavej strany mi naznačil, že je to krásny lysec. Potom sa však ryba otočila na druhú stranu a mne v tej chvíli došlo, že je to šupináč! Myšlienkové pochody boli bleskové a v okamihu mi „zaplo“ - je to Edgar!. Neuveriteľné! Piaty raz v priebehu piatich rokov. Po tretíkrát z toho istého miesta. Dva krát mne a raz Mariánovi. Tieto myšlienky mi po zdolaní behali mysľou. Je to vôbec možné?! Tento krát jednoducho nemohol ponúknutej nástrahe odolať. Predostrel som mu 24 mm potápavý boilies na rybacom základe, so zmiešanými arómami Octopussy a Blue crab v pomere 1:1 spolu s 20 mm plávajúcim boilies. Myslím, že boilies s týmito arómami patria medzi jeho obľúbené a nedokáže im odolať. Púšťal som ho so želaním dlhého života a šťastného výberu nástrah.

      V tejto súvislosti by som chcel vyvrátiť všetky pochybnosti a mylné predstavy mnohých rybárov, ktorí sú presvedčení, že ryba po vylovení, prípadne jej krátkodobom zasakovaní uhynie a nemala by sa preto púšťať späť do vody. Nie je to pravda a práve Edgar a mnoho ďalších rýb sú toho jasným dôkazom. Šetrné zaobchádzanie, podložka na odháčkovanie a sústavné polievanie ryby by však mali byť samozrejmosťou. Aj napriek tomu, že pre mnohých kaprárov magickú hranicu 20 kg už tento kapor zrejme nikdy nedosiahne, zaslúži si úctu a obdiv. Myslím, že za takých podmienok, aké na našich vodách sú, sa dá aj 17 kg ryba považovať za trofejnú a nezaslúži si úder do hlavy!

      Chráňme si ťažko skúšané bohatstvo našich vôd, aby sme sa s takýmito Edgarmi mohli stretávať na väčšine z nich.


Doplněno 1.3.2006

      Po rozlúčke z Edgaraom sa pre mňa sezóna 2004 ešte neskončila. Ryby boli stále pri chuti a to mi dodávalo stále inšpiráciu a nádej na pekný úlovok. Podarilo sa mi zdolať zopár slušných rýb, nakoľko bolo celkom ustálené počasie. Táto skutočnosť sa prejavila aj na priaznivej teplote vody, ktorá klesala iba pozvoľne. Bohužiaľ prišiel mesiac november a sním aj skrátená doba lovu. Vychádzky k vode som musel obmedziť iba na víkendy. Aj napriek tomu sa mi celkom zadarilo a ďalšiu kaprovú sezónu som zakončil 20.11. 2004 krásnym 14kg kaprom.

ĎALŠIA NESKUTOČNÁ PRÍHODA

      Jesenné úspechy mi dodávali ďalšiu motiváciu do novej sezóny 2005, ktorej som sa už nevedel dočkať. Napriek veľkým očakávaniam po dlhej zimnej prestávke, začiatok nedopadol podľa mojich predstáv. Počasie v júni mi skôr pripomínalo apríl. Fúkal premenlivý vietor, ktorý sa menil takmer každý druhý deň iným smerom a pomerne často pršalo. Na tejto lokalite som najmä počas daždivých dní spozoroval malú aktivitu veľkých rýb. Moje najväčšie úlovky sa pohybovali na hranici 12-13kg a tak som začal uvažovať nad zmenou miesta. Rozhodol som sa, že v auguste to skúsim na novom mieste, ktoré sa nachádzalo takmer na opačnom konci jazera. Vybral som si ostrov, z ktorého som už lovil aj v minulosti. Od Ivana Fabiana som dostal namiešané suché zmesi (Fish Meal-Hig Energy a Robin red mix) s ktorých som si naváľal boilies od 24 do cca 32 mm. Použil som do nich už v minulosti osvedčené a zároveň moje obľúbené arómy Octopussy a Blue Crab. Rozkrmil som dve miesta vzdialené asi 80-100 m od ostrova a zhruba 40 m vzdialené od seba. Mal som v pláne skúšať šťastie každú druhú noc a tak využiť posledný mesiac Non- stop lovu. K vode som chodil vždy po fajronte zhruba od 18h do 6h ranej. (Byť tak slobodný a bez záväzkov, dalo by sa aj častejšie.) Po dvoch obdenných návštevách som mal na konte dve ryby cez 15kg. Bol som s toho celkom (milo) prekvapený, nakoľko to na tejto vode vôbec nebýva zvykom. Obe jazdy som mal z jedného miesta a takmer v rovnakom čase. Bol pondelok 8. augusta a ja som pomocou potápačských okuliarov a plutiev opäť zavážal svoje montáže. Olovo a montáž sa pod vodou snažím čo najdôkladnejšie zamaskoval. Olovko zapichujem do dna a zväčša ho ešte založím kameňom veľkosti päste. Silón ktorý smeroval k ostrovu som taktiež založil kameňmi na dvoch miestach, a to tak, aby kopíroval dno a nevyplašil mi ryby v blízkosti nástrahy. Nastalo čakanie na hodinu H. Bol som plný očakávania či aj dnes príde okolo pol dvanástej záber tak ako tomu bolo predchádzajúce noci. Zhruba o 23h 20min prišla jazda na moju pravú udicu. Po záseku som naskočil do pripraveného člnu a elektromotorom som sa snažil dostať nad rybu. Fúkal pomerne silný vietor a počas zdolávania ma vlny odtiahli zhruba 30m za moju bójku. Po slušnom súboji s rybou som na hladine zbadal, že podoberám veľkého kapra. Rozobral som ramená podberáka a rybu uložil na podložku, ktorú som mal pripravenú v člne. Roztiahol som ramená, odtiahol z ryby sieťku a pri pohľade na ňu som nevedel, čo si mám myslieť? Z podložky na mňa pozerá Edgar. Začal som sa smiať a stále som si v duchu hovoril, že to mi nikto tak ľahko neuverí. Položil som udicu do člna a vyrazil som smerom k ostrovu.


edgar 6

ŠŤASTIE V NEŠŤASTÍ

      Edgar počas plavby ležal kľudne na podložke, ibaže to netrvalo viac ako 30 sekúnd. Z ničoho nič sa dva krát za sebou tak prudko zatrepal, že chvostom udrel do položenej udice ktorú mal položenú tesne nad sebou. Všetko trvalo hádam dve sekundy a ja som nemal šancu na to ani zareagovať. Stačil som iba zaregistrovať, ako zmizla moja udica z člna a po čľupnutí do vody sa za ňou zavrela hladina! V momente som vypol elektromotor a začal hľadať silón z udice. Myslel som si, že práve po silóne sa mi podarí vydolovať udicu von. Ten sa mi však na okraji loďky nepodarilo nájsť. (V tom momente som bol ešte pomerne kľudný.) Rybu som nevyháčkoval, tak ma napadlo, že začnem od konca montáže. Zostal som ako obarený, keď som zistil, že Edgar má v papuli háčik a asi 10cm utrhnutej šnúrky.


montaz

      Vedel som, že je zle a rýchlo som sa začal zorientovávať. Začal som si zameriavať moju pozíciu a to podľa stromov na ostrove a pouličných svetiel na brehu. Bol som v beznádejnej situácii a v momente aj z nervami na dne. Začal som si dávať otázky a zároveň aj odpovede. Čo sa vlastne stalo?! Ako sa tá šnúra mohla vlastne pretrhnúť? Zrejme bol koncový nádväzec už tak poškodený, že stačilo malé trhnutie a prišlo k pretrhnutiu 15lb šnúrky. Dorazil som na ostrov, kde som Edgara rýchlo zasakoval a začal premýšľať, ako si zachránim utopenú udicu. Bolo už po 24h keď som telefonoval kamarátovi Maťovi a zvestoval mu čo sa mi prihodilo. Volal som mu zámerne, nakoľko viem, že má doma kompetnú potápačskú výstroj. Dohodli sme sa, že sa o 6h stretneme pri vode. Do rána už záber neprišiel a ja som celú noc nevedel zaspať. O 5h som zbalil všetky veci a člnom som sa preplavil z ostrova na breh. Edgara som zatiaľ nechal zasakovaného na ostrove. Rozhodol som sa, že skočím domou pre môj potápačský oblek a pokúsime sa s kamarátom hľadať dvaja. Keďže to mám od jazera k domu 5min autom, 6h 45 min som už čakal navlečený v obleku na kamarátov príchod. Pre istotu som ho telefónom prezvonil, či náhodou nezaspal. Oznámil mi že je zbalený, ale zistil že má prázdnu fľašu a nafúkanie mu potrvá zhruba pol hodinu. Začal som biť nervózny nakoľko som musel ísť na pol ôsmu do práce. Povedal som mu, že to skúsim zatiaľ sám a on aby priplával za mnou. Aby som nemusel plávať 200m od brehu vyrazil som člnom na vodu a smeroval na približne zamerané miesto. Začal som spúšťať kotvu a v hlave mi behali len tie najhoršie myšlienky. Dúfam že nebudem mať až takú smolu a nepustím 5 kilogramovú kotvu priamo na utopenú udicu. To by bolo už na psychiatrickú liečebňu! Natiahol som si plutvy, okuliare a o 6h ráno ponoril na dno jazera. Musel to byť zákon schválnosti, lebo voda v týchto miestach dosahovala hĺbka 7 až 8 metrov. Viditeľnosť pod vodou bola katastrofálna. Pri dne to bolo o máličko lepšie, ale aj tak som videl maximálne jeden meter pred seba a rovnako aj do strán. (Pred letnou turistickou sezónou a po nej je viditeľnosť pod vodou zväčša aj 5-6 m.) Preplával som nad dnom koľko som len mohol. Hlavou som krútil z prava do ľava, ako na tenise a snažil sa presondovať čo najväčší úsek. Po vynorení som si pomyslel, že pri takejto viditeľnosti a pri potápaní na nádych, nemám žiadnu šancu. Jedinou záchranou pre mňa bude kamarát Mato s fľašami. Ešte raz som sa pozrel na zameraný strom na ostrove a stožiar na brehu. Tu niekde to predsa musí byť. Skôr do roboty nejdem pokiaľ tú udicu nenájdeme! Tieto myšlienky ma neustále prenasledovali. Pokúsim sa ešte o jeden ako sa hovorí ,, výstrel do tmy". Nadýchol so sa a zanoril s úmyslom čo najskôr doraziť na dno a preskúmať opäť čo najdlhší úsek. Ešte som poriadne ani nestačil zabrať plutvami a takmer som neveril vlastným očiam. Pred očami sa mi zjavilo koncové očko mojej utopenej udice, ktorá stála kolmo hore ako tyčová bójka. Tak tomu sa hovorí šťastie v nešťastí. Vyplával som na hladinu z udicou v ruke a naskočil do člna. Keď som bol pár metrov od brehu dorazil kamarát Maťo. Keď ma zbadal z udicou v ruke a vysmiateho (ako slniečko na hnoji) odbehol do auta pre foťák a spravil mi spomienkovú fotografiu na túto komickú príhodu.
potapec

      Spoločne sme naskočili do člna a preplavili sa na ostrov. Edgara sme tam odvážili a tento krát sa ručička váhy zastavila na hodnote 16,8kg (váha saku bola samozrejme odrátaná.) Využil som kamaráta aspoň na fotografovanie a po mojej štvrtej rozlúčke z Edgarom som mašíroval do roboty. Aj napriek tomu, že som nebol vyspaný a v práci som bol ako lekvár, stálo to za to!

ČO JE MOC, TO JE MOC!

      Po tejto udalosti som pozval na ryby kamaráta Vladysa. Ponúkol som mu, že môže chytať na mojom mieste, z ktorého mi prichádzali zábery. Vlado túto ponuku samozrejme neodmietol. Našil si z mojich boilies s ktorými som to mal perfektne rozkrmené a zaniesol som mu nástrahy na to horúce miesto. Na záber sme čakali do 23h 45 min a po krásnom a nad očakávanie dlhom súboji si Vlado zdolal pekného zdravého14,5kg šupináča. Ďalší z mojich výjazdov bol 15.8 2005. Vyviezol som obe udice na miesto z ktorého prichádzali zábery. Od 23h som bol nažhavený ako mladoženáč a čakal či aj dnes príde jazda. Bolo zaujímavé že zábery neprichádzali nikdy skôr ako po 23h 15min a taktiež po 24h som sa už záberu nedočkal. Po 23h som sa už asi dvadsiati krát pozeral na hodinky. Ukazovali presne 23h 30min a v tom prišla krásna jazda. Hneď ako som chytil udicu do rúk, cítil som väčšiu rybu a tak som naskočil do člna. Tentoraz boj netrval moc dlho a po podobratí ryby som sa začudoval, že taká pekná ryba a išla pomerne ľahko a bez veľkého boja von. Rybu som s podberákom položil na podložku do člna a rozsvietil čelovku (ktorú inak moc nepoužívam.) Pohľad na rybu mi vyrážal dych!
edgar 7
      Nechápal som! Zase Edgar?! Čo mu už načisto j..e ?! To nemôže byť už možné! Prečo si nedáva väčší pozor?! Veď keby sa ulakomil niekomu inému jeho dni sú na 99% spočítané! Presne po týždni z pondelka na utorok sa nechal znova nachytať (celkovo už siedmy krát za 5 rokov). Z toho istého miesta ako pred týždňom a rovnako na tú istú nástrahu. Tak toto mi už fakt nikto nebude veriť a budú ma pokladať za Gréckeho bájkara. Tieto myšlienky mi behali mysľou stále dookola.
skeble
      Ráno pred odchodom do práce ma prišiel otec odfotografovať. Tento krát som už Edgara nevážil. Nechcel som ho už zbytočne stresovať a pochybujem, že by sa jeho váha dajako radikálne za tých sedem dní zmenila. Spravil som si iba jednu fotku a aj to len kvôli tomu, lebo by mi to už asi fakt nikto neuveril. Po pustení a mojom piatom lúčení s Edgarom som vyvrátil prechovávací sak a skontroloval čo sa v ňom nachádza. Bol som milo prekvapený. Napriek tomu, že Edgar bol opätovne chytený po týždni, celkom mu chutilo. Dôkazom boli rozdrvené mušličky a šupky z kukurice (s ktorou som ja nezakrmoval). Púšťal som ho piaty krát a to so želaním dlhého života a šťastného výberu nástrah.

Autor: Peter Hofierka - ®

Diskuse k článku (35 reakcí)

Přečteno: 14 842x
Průměrná známka: 1.25

NSedem mačacích životov

Šest ulovení přežil, sedmé mu však bylo osudné...

NZacházejte s kapry šetrně

Při chytání v mušlových polích nebo na ostrých lavicích nám velké procento ryb, hlavně kaprů, montáž uřízne a tahá pak s sebou háček, olovo, někdy olověnou šňůrku a několik metrů pletené šňůry.

NChraňme velké ryby

Prostě ta ryba bude v revíru chybět a moje šance na ulovení takto trofejní ryby bude příště o něco nižší.