Dánsko - muškárenie na mori

- Samuel Cengel

Muškárenie na mori? Čo Vy na to? Niekto si pri tejto predstave okamžite povie, že čo by preboha robil s muškárskym prútom na mori, veď to je predsa hlúposť. Opak je však pravdou a v niektorých častiach sveta sa na mori celkom bežne muškári a na muškárske náčinie sa chytajú zaujímavé a pre nás často cenné druhy rýb.


Reč bude o muškárení na morskom pobreží.



Prečo more a prečo práve Dánsko?

Na to je vcelku jednoduchá odpoveď: „Žijú tam morské pstruhy a táto krajina je pri troche výdrže relatívne jednoducho dosiahnuteľná zo Slovenska autom.“

Dánsko, dlhší názov Dánske kráľovstvo je najmenšou zo škandinávskych krajín a je najbližšie autom k Slovensku. Rozprestiera sa severne od Nemecka, juhozápadne od Švédska, južne od Nórska a obmýva ho Baltské a Severné more, v ktorom žijú aj morské pstruhy.

Pobrežie Dánska je členité, no krajina je nížinná, rovinatá a mierne zvlnená.


Čo poviete, stojí to tu za nahodenie, či? Už len samotný pohľad je zaujímavý. Autor fotky: Tomáš Sychra.



Morské pstruhy a Dánsko resp. ako vznikla táto výprava

Je tomu asi rok a pol, kedy som videl prvé videá z lovu morských pstruhov, ale na rieke. Následne som čítal zopár článkov o ich love na mori v Dánsku a bolo to príjemné čítanie. Dosť ma to zaujalo a chcel som niekedy túto rybačku zažiť a chytiť si morského pstruha.

Od toho momentu som si občasne hľadal na internete dostupné fakty o ich love na mori. Myslím, že medzi prvými informáciami bol práve článok „Fly Fishing for Seatrout at the Baltic Coast“ od známeho muškára Rudiho Hegera, ktorého web som sledoval aj s ohľadom na lov iných rýb na muškárske vybavenie a tam to celé začalo. Po prečítaní tohto článku som začal o tom zisťovať viac a viac.

Čas plynul ďalej a ďalej a toho morského pstruha som stále chyteného nemal :-).


Aj takéto pohľady som zažíval, keď sa mi splnil sen. Autor fotky: Peter Petriska.



Náhoda alebo znamenie z vyšších miest?

Naozaj neviem, či to bola čistá náhoda alebo nejaké znamenie, no začiatkom februára tohto roka som sa stretol pri rybačke na Čiernej vode, kde mimochodom nechytíte ani pstruha potočného, s jedným členom rybárskej skupiny. V ten deň som v podstate ani nešiel riadne chytať, bol to skôr taký výkrik do tmy, lebo mi už začala chýbať rybačka, tak som sa rozhodol ísť trochu k vode. Dali sme sa do reči a už ani neviem ako, padla téma morských pstruhov a Dánska. Vtedy som zistil, že nielen ja mám silnú túžbu si morského pstruha chytiť.

To bol ten kľúčový moment, kedy vznikla táto výprava.

Následne som sa do toho pustil s plnou vervou a začal zisťovať možnosti, ako sa tam dostať, kde sa ubytovať a za koľko, ako tam chytať, na aké nástrahy, atď…


Ubytovanie bola kľúčová vec, ale tu sme veru nebývali :-(. Auto fotky: Tomáš Sychra.



Z malého náznaku k splnenému snu!

Neviem, ako to presne vyjadriť, ale pre mňa sa z malého svetielka na konci tunela začal stávať veľký sen, ktorý v tom momente začal naberať realistické kontúry.

Boli sme však stále iba dvaja, čo bol zatiaľ značný kameň úrazu, lebo kvôli finančnej stránke sme rátali s dvoma alebo aspoň jedným ďalším „pacientom“ do zostavy pre túto výpravu. Určite si viete predstaviť, že nebolo úplne jednoduché zohnať niekoho do partie, pokiaľ niekde idete viacmenej na blink, nikdy predtým ste tam neboli, nemáte takmer žiadne skúsenosti s lovom týchto rýb a ešte tak relatívne ďaleko od domova.



Hon na „pacienta“

Tak a teraz to ešte len nabralo iné rozmery. Druhý člen výpravy, teraz už fajn kamarát Tomáš, rozhodil siete po svojich známych a ja som rozhodil sieť v rybárskej skupine. Medzitým som sa naplno ponoril do útrob internetu a zháňal som akékoľvek informácie o love morských pstruhov na pobreží Dánska, prípadne aj na iných morských pobrežiach.

Vtedy som mal taký pocit, že môj život sa začal skladať iba z práce a z internetu a občas aj práca musela trochu ustúpiť do úzadia. Viete, ako ide hladný pes po údenom mäse? Tak som išiel ja po svojom sne :-).

Nakoniec všetky siete, ktoré nastražil Tomáš stroskotali a nedokázali nikoho chytiť, no prihlásil sa nám jeden „pacient“ z rybárskej skupiny, že on by určite išiel. Skontaktoval som sa s ním cez messenger a po krátkom písaní s ním som zistil, že toto je človek presne stvorený pre nás, tiež taký „blázon“ ako my.

Čiže, mali sme tretieho „pacienta“, hurá! Týmto ťa pozdravujem Peťo a nakoniec sme sa rozhodli vyraziť v trojici.


Toto je náš Peťo. Tu síce prívlačuje, ale mal so sebou aj muškárinu. Autor fotky: Tomáš Sychra.



Už len vyraziť alebo žeby aj nie?

Pre niekoho mimo nášho kruhu, by sa mohlo zdať, že týmto bolo všetko jasné, sadáme do auta a ide sa. Realita však bola trochu odlišná. Bolo potrebné doplniť rybársku výbavu, naviazať muchy, termín ubytovania sme menili, atď…


Zopár kreviet. Viazal som aj v iných farbách.


Jedna výraznejšia kreveta.

Nechcem to tu moc rozvádzať, ale bolo za tým ešte dosť veľa veci, ktoré bolo treba vyriešiť, kým definitívne vyrazíme. Musím povedať, že ja osobne som od náznaku tejto akcie až do definitívneho odchodu strávil veľmi veľa času na internete zisťovaním informácii a samozrejme aj následnou prípravou, aby som tam išiel čo najlepšie pripravený, v rámci daných možností.


Ešte nech majú muchy na čom lietať.



Deň „D“

Takmer týždeň pred týmto dňom som už odrátaval dni a nevedel som sa dočkať. Deň „D“ však nakoniec prišiel, všetci sme boli zdraví a viacmenej pripravení. Približne o tretej poobede sme nasadli do auta a čakalo nás viac než 1200 kilometrov cez Česko a Nemecko do Dánska na ostrov Fyn.

Očakávaný príchod do Dánska bol niekedy nadránom a pri pohľade na tú cestu a ešte v noci mi úplne všetko jedno nebolo, ale nakoniec sme šťastlivo v ranných hodinách dorazili do cieľového miesta.

Kamarát Peťo celú cestu odšoféroval sám, za čo mu ďakujeme, no boli sme pripravení ho vystriedať, keby o to požiadal. Nespali sme a stále sa rozprávali, takže bol takpovediac pod permanentnou kontrolou, či je v pohode.



Neubytovaní, mizerne vyspatí – ide sa k vode!

Ráno, po príjazde do mesta, kde sme mali zajednané ubytovanie, sme sa snažili trochu prespať v aute. Bolo cca 5 hodín ráno a ja osobne som sa v aute vôbec nevedel dostať do stavu nejakého trochu lepšieho spánku, no chalani sa nejakú hodinku, možno kúsok viac prespali. Ja „pacient“ som sa po nejakej dobe išiel radšej prejsť k moru :-).


Prvý pohľad v Dánsku na pobreží mora.

Nabralo to ten „najsprávnejší“ smer :-). Smer neľahkej rybačky hneď od začiatku.


Kúsok som ešte pokračoval v prechádzke ranným pobrežím.

Po tom, čo sa chalani zobudili, sme naštartovali navigáciu a hor sa omrknúť nejaké spoty, o ktorých som si pred cestou do Dánska urobil ako taký prehľad a niečo si o nich prečítal. Keďže ubytovať sme sa tak skoro nemohli, tak sme nelenili a išli sme naplno využívať čas, ktorý nám ostával z prítomnosti v Dánsku.

Navštívili sme dva spoty, z ktorých jeden bol takmer nechytatelný, lebo bol odliv a bolo tam veľmi málo vody, no druhý bol v pohode a zaujal nás. Skúsili sme pár hodov s vybavením na prívlač, išli sa trochu poobzerať, no záber sme nemali. Rozhodli sme sa, že sa skúsime skôr ešte pred obedom ubytovať, prespať sa trochu a poobede ísť chytať na tento spot.



A môžeme ísť na to naplno!

Po úspešnom ubytovaní, zabývaní a ľahkom vyspatí som si pripravil všetko potrebné na muškárenie. Chlapci to išli skúšať prvý deň na vláčku. Naskočili sme do auta a vyrazili sme na obhliadnutý spot.

Po príchode a pešom presune po pobreží v rámci spotu som sa postavil na breh, zabrodil s prútom aftma 6 a košíkom na šnúru do vody a vtedy to prišlo.

Chvíľu som tam tak bezradne stál, predo mnou šíre more a ja som rozmýšľal, že kde mám hľadať tú rybu. Hovoril som si, ejha môj, či toto vôbec bol dobrý nápad. Človeku, ktorý je zvyknutý chytať ryby na rieke a čítať rieku, určitý čas trvá, kým si to zrovná v hlave, že to pôjde, len sa treba rozhádzať a obrniť trpezlivosťou. Je to veru trochu iné ako niekde na Hrone alebo Váhu. Ste tam ako taká malá bodka, ktorá je zadupaná do zeme veľkosťou vodnej plochy okolo Vás.


Vôbec neviem, kto je tento pán, no jeho brucho sa mi moc nepáči :-). Autor fotky: Tomáš Sychra.

Postupne som však nastavil hlavu správnym smerom a začal som prečesávať pobrežie ostrova Fyn s vidinou chytenia morského pstruha.


Bez košíka na šnúru ani krok. Pred odchodom som na rady iných borcov diery zväčšil.



Je tu ryba! Je to on? Strieborný morský pstruh?

Po niekoľko hodinovom intenzívnom love, miernych presunoch a mám pocit, že už počas vracania sa späť k autu sme sa stále snažili prechytávať pobrežie. Pri jednom záťahu za šnúru sa zrazu šnúra zasekla. Chvíľočku som si myslel, že som niekde uviazol krevetou v chaluhách nachádzajúcich sa všade predo mnou, no po chvíli sa šnúra rozbehla a vedel som, že je tam ryba.

Chlapi mám ho, kričal som na spolubojovníkov, ktorí neboli ďaleko odo mňa. V duchu som sa pýtal, je to on? Rýchlo som však pochopil, že mám na palici vytúženého morského pstruha, čo sa po malej chvíli definitívne potvrdilo jeho niekoľkými výskokmi nad hladinu.

Bojoval pekne, no nebol veľký, mal 37 centimetrov, ale radosť bola veľká. Prvá ryba, prvý deň na pobreží, vlialo mi to entuziazmus do žíl. Rozmýšľal som aj či ho fotiť, ale všetci sa chceli pozrieť a nevedel som, či ešte nejakého chytím, aj keď som v to dúfal, tak sme ho vyfotili a pustili späť do jeho prirodzeného prostredia.


Je v podberáku! Yes. Podberák bol veľký, na veľkého moráka :-).


Môj prvý strieborný morský pstruh v živote. Autor fotky: Peter Petriska


Ešte raz, v trochu inom pohľade. Pekná rybka. Autor fotky: Peter Petriska

Ten deň už žiadny pstruh neprišiel, aj keď sme ešte nejaký čas chytali. Odmenou však bol pekný západ slnka na mori, ktorý dokáže chytiť za srdce.


Jeden z mnoho pohľadov na západ slnka pri mori. Pravidelne sme od vody odchádzali až po tomto úkaze.



Nový deň, pokračovanie…

Pokračovanie samozrejme bolo. Ďalší deň sme si dali plán, že ráno treba skoro vstať, ísť chytať, cez obed si oddýchnuť, pospať si trochu a neskôr poobede vyraziť na druhú šichtu. Druhý deň sme vyrazili na ten istý spot, keďže som deň predtým na ňom chytil rybu. Chytali sme na ňom ráno aj poobede až do večera.


Tu sme sa veru celkom slušne nachodili.


Západy slnka boli famózne. Autor fotky: Tomáš Sychra.

Ja som bol bez záberu a už som naplno začal spoznávať o čom je resp. môže byť táto rybačka – drina, neustále nahadzovanie, brodenie na kameňoch pokrytých chaluhami, presúvanie sa a záber vôbec nie je zaručený. Jednu rybu som však už mal chytenú a to ma hnalo stále dopredu. Veril som, že zapnem aj nejakého väčšieho strieborňáka.

Kamarát Tomáš tento deň zaznamenal najprv jeden záber na vláčku, no ryba sa dosť skoro po záseku vypla. Bol z toho nesvoj, no pokračoval ďalej. Neskôr zasekol ďalšieho pstruha, rybu zdolával, no opäť sa mu bohužiaľ vypla cca 2 metre od podberáka. Asi nezvládol eufóriu z morského pstruha na prúte a pravdepodobne urobil chybu v koncentrácii ako sa snažil rybu dostať na dosah podberáka :-). Ryba mala cca 40 – 45 cm. Tomáško si zanadával, ale našťastie to predýchal a pokračoval v love.


Peťo nás ponúkol. Fakt je to fajn chlapík, veľmi rád som ho spoznal, nie iba kvôli tomu EL Doradu :-). Auto fotky: Tomáš Sychra.

No a Peťo? Ten bol bohužiaľ stále bez záberu :-(. Tento deň veru neskončil žiadnym úspechom, no vylepšili sme to neskorou polievkou na ubytovaní a neúspech sme zapili alkoholom :-). Inak okrem alkoholu, večer po rybačke, fičala najlepšie teplá sáčková francúzska a slepačia polievka, tá bola úplný balzam na unavené telo :-). To mi nakázala žena, aby som si pred odchodom kúpil a veru dobre som urobil, že som poslúchol a zobral ich viac so sebou.


Aj takéto dezerty sa tam mihli. Autor fotky: Tomáš Sychra.

 



Deň tretí

Ráno, tretí deň rybolovu sme išli na rovnaký spot, no v rámci spotu sme sa presunuli výrazne ďalej a tam sme začali rybačku. Bohužiaľ táto stratégia nepriniesla žiadny úspech, tak sme sa rozhodli, že poobede pôjdeme až do večera skúsiť iný spot, ktorý bol veľmi dobre dostupný autom – dalo sa k nemu pohodlne dostať autom a zaparkovať na mieste. Po príjazde na tento spot sme pozisťovali, čo sa dalo od miestnych lovcov a jedného Nemca, čo chodí do Dánska dlhé roky. Ľudia boli úplne v pohode, kľudne nám poradili a dalo sa s nimi v angličtine bez problémov porozprávať. Následne sme vybalili náčinie a hajde chytať. Cieľom bolo skúšať loviť až do západu slnka.

Musím povedať, že v tomto čase sa už únava začala dosť sčítavať (celý čas som iba muškáril), nohy už mali čo to odbrodené a aj ustabilizované, lebo viackrát to bolo aj na miernu kúpačku. Batoh s podberákom na chrbte, košík na šnúru na bruchu a nekonečné a pravidelné double-haul nahadzovanie si začínalo vyberať svoju daň. Miestami som už začínal strácať pôžitok z rybačky, ako aj koncentráciu a išiel som ako stroj s vidinou, že príde záber. Bohužiaľ, ten neprišiel, aj keď som pomenil muchy, vyskúšal aj strímre, fňuk.

Na druhú stanu poviem, že únavu čiastočne utlmili pohľady na krásny západ slnka na mori, scenériu okolo, ktorá bola fakt malebná. To zapadajúce slnko, voda, kamene, krajina, bolo to naozaj veľmi pekné a človek sa tam cíti, tak trochu omámený, keď to doma nezažíva pravidelne.


Chýba k tomu iba poriadna ryba. Autor fotky: Tomáš Sychra.


Bez komentára. Autor fotky: Tomáš Sychra.


Opäť nič, stačí fotografia. Autor fotky: Tomáš Sychra.


Tomáško a jeho ihlice. Vysmiaty ako slniečko. Autor fotky: Peter Petriska.



Deň štvrtý, deň zúčtovania

Nasledujúci deň nás čakal štvrtý a posledný deň rybačky. Tretí deň neskoro večer sme však boli všetci už dosť nalomený a padlo rozhodnutie, že ďalšie ráno sa nikam nejde, že si musíme oddýchnuť a nechať sa ráno zohrievať paplónom v posteli bez ranného vstávania. Tento oddych nám určite prospel a dohodli sme sa, že posledné poobedie až do západu slnka pôjdeme skúsiť šťastie na nový spot, ktorý v tej oblasti bol vyhlásený ako jeden z najlepších.

Na tomto spote sme sa zdržali až do západu slnka a ešte aj chvíľu po ňom. Intenzívne sme chytali celý čas, no mne sa žiadnu rybu lapiť nepodarilo. Náš kamarát Tomáš chytil dve ihlice cez 70 centrimetrov. Peťo bol bohužiaľ opäť bez záberu. Čo už, aj taká je rybačka morských pstruhov v Dánsku.

Bonusom však bolo, že sme videli na vlastné oči ako jeden vláčkar z Nemecka vytiahol 77 centrimetrového morského pstruha. Ryba bola chytená na prívlač a nemala háčik v ústach, ale bola nešťastne podseknutá, no podarilo sa ju dostať do podberáka. Nebol to síce úplne športový úlovok, ale pstruh to bol riadny a takú rybu človek nevidí každý deň.

Potom sme už utekali na ubytovanie, lebo ďalší deň sme mali ráno o 6 hodine plánovaný odjazd smerom do našej domoviny.


Mesto tiež stálo za pozretie, no času bohužiaľ bolo málo. Ryby mali prioritu.


Partia hic v kaviarni, len nám trochu dosť pražilo slnko do tváre. Autor fotky: Peter Petriska.

<


Trocha vidieka v Dánsku. Čo poviete na takúto chalúpku? Autor fotky: Tomáš Sychra.


Opäť vidiek v Dánsku. Autor fotky: Tomáš Sychra.


A teraz sa vráťme znovu do mesta. Autor fotky: Tomáš Sychra.



Dánsko – čakal som, že…

Čakal som, že to môže byť náročná rybačka a musím povedať, že bola. Čakal som, že to môže byť aj o žiadnej rybe alebo len o jednej rybe a dočkal som sa :-). Som naozaj rád aj za tú jednu relatívne malú rybu, ako aj za to, že som ju predsa len vyfotil, lebo môj predpoklad, že žiadna ďalšia nemusí prísť, sa naplnil.

Na druhú stranu však musím povedať, že tam bolo naozaj pekne. To more, pobrežie, ten priestor, krásne západy slnka a naozaj pekná krajina človeka chytia za srdce. Všetci sme odtiaľ odchádzali s príjemnými pocitmi, aj keď nie úplne všetci s chytenou rybou.

Za seba a myslím, že aj za mojich parťákov môžem povedať, že sa tam určite vrátime a veríme, že s nadobudnutými skúsenosťami vylepšíme aj bilanciu ulovených rýb.


Na záver, jedna motivačná :-). Autor fotky: Tomáš Sychra.



Dôvetok

Ako totálnu bodku za týmto článkom chcem povedať, že neľutujem, že som síce odišiel iba s menším morským pstruhom, lebo tam bolo krásne a spoznal som fakt super nových ľudí, aj keď Tomáša som už trošku poznal. Boli sme naozaj dobrá partia a vôbec nič neškrýpalo. Mám na túto výpravu len samé pozitívne spomienky, teda okrem toho pokusu prespať sa v aute, ale to je skôr môj problém, že takto spať neviem.

Fotografie v tomto článku pochádzajú od všetkých troch členov výpravy a sú zverejnené sú súhlasom mojich dvoch parťákov. Tomáša som pasoval na budúcu výpravu do pozície dvorného fotografa:-). Chcem mu veľmi poďakovať za to, že sa vo fotografovaní naozaj činil a takto nám umožnil odložiť si krásne spomienky. Peťovi tiež za pekné fotky môjho moráka, ako aj za ďalšie fotky, ktoré jednoznačne bude ešte čas pozerať a spomínať pri nich. Ja som veľmi nestíhal fotiť, lebo som toho väčšieho moráka stoj čo stoj chcel zavesiť, ale nevyšlo to.

Taktiež chcem poďakovať všetkým ľuďom na internete, ako aj osobám, ktoré poznám osobne a pomohli mi v niektorých veciach sa lepšie pripraviť na túto výpravu. Veľa vecí som si zisťoval a študoval sám, no pár ľudí mi naozaj dalo dobré postrehy, ktoré som zúžitkoval.

Mierny postproces všetkých fotografií som vykonal ja.

Autor: Samuel Cengel - ®

Diskuse k článku (6 reakcí)

Přečteno: 2 869x
Průměrná známka: 1.05

NKolumbie - aneb čekal jsem to dobrý, ale…

Nikdy byl nevěřil, že se mi tak budou klepat ruce.

NKanadský deník - Jdeme do finiše

Už nemusím ani chytat, jsem maximálně spokojený. Slibuji Mirovi, že odteď už bude chytat všude první a já budu jen dělat průvodce.

NKanadský deník-jak to všechno začalo

Kanada je snem mnoha rybářů, a to nejenom muškařů. Získat licenci k rybolovu je velmi jednoduché.

NKulervoucí rybaření v Kanade, víc než losos

Nádherný losos jí málem vyrval prut z ruky a vyrazil směr Japonsko!

NMěkoústý pstruh

Je to již asi 12 let, kdy jsem přejel hranici do Chorvatska, nechal za sebou Bosnu a Hercegovinu a dal se slyšet, že tuhle zemi už s prutem nenavštívím.