Je práve polovica júna a ja finišujem v príprave na svoju „one man show“ do Francúzska. Deň pred odjazdom otáčam kľúčom na aute a nestíham sa čudovať, auto klaklo!!! Výprava sa ruší, niet inej volby... Som sklamaný, znechutený, nadšenie strieda totálna beznádej a tak svoj čas sa rozhodujem venovať práci.
Mesiac jún začal odrátavať svoj posledný týždeň a ja potrebujem vypadnúť z kolobehu. Balím veci na päť dňovú výpravu, na zväzovú vodu na Slovensku. Prichádzam na svoje miestečko, pripravujem brolly, montáže, kŕmenie a všetko potrebné pre lov. Všetko je pripravené, len sa zapísať do rybárskeho lístka. Aha! Chybyčka se vloudila, lístok akosi absentuje v mojej výbave, ostal totiž v druhej taške?! Noooo nič, nemám na výber. Všetko vybavenie ponechávam na pospas osudu, zipsujem brolly, sadám do auta a letím domov. Hustá popracovná premávka a silná letná búrka mi umožňuje návrat na miesto činu zhruba o hodinu a štvrť nato. Našťastie je všetko na svojom mieste. Vydýchol som si a idem makať.
Prvá krásna rybka, šupík cez meter o váhe 19,58kg s neskutočným pádlom.
Sadám do lode, na mojich vylepšených montážach sa pohupujú mesiac sušené boilies s floro popupom. To vyzerá krásne, mňňňam. Ten maličký long shang 8 a tie nadupané popky, to bude kaprý bonbónik... Zapínam gps, pokladám vo vetre montáže a som maximálne spokojný. Slnko je už dáku hodinku schované za obzorom. Je čas vytiahnuť prúty, polnoc je za dverami. Nemal som ani ťuk, niečo nie je dobre, vŕta mi hlavou. Spúšťam svoju prvotnú stratégiu. Na dve miesta kŕmim spolu 4 kg čerstvučkých mrazeniek Robin Red Fish MkproCarp s arómou modrá ustrica. Vždy keď počujem výraz modrá ustrica, tak mi napadá jediná vec, policajná akadémia, kto by si to nepametal. Vstávam o štvrtej ráno, popky a sušené boilies mením za 24mm čerstvé, nažhavené Robin Red Fish boilies ktoré mi Miro Kaniak st. dal iba 5 hodín pred lovom. Hodiny ubiehajú, vietor naberá stále na sile ,vlny bičujú breh ako o život.
Nahnevaný lysáčik, ktorého samospúšťou nie a nie odfotiť, nakoniec sa to podarilo
Prichádza 10hodina a s ňou nesmelí prvý záber. Záchranná vesta na tele, prút v ruke, motor na päťke a idem po ňom. Prvá ryba, alebo skôr malinké kaprie rybiatko sa o pár minút pohupuje vo vlnách. Ach jaj, tak toto nezačína ideálne. O zhruba hodinu sa scenár opakuje a ja odopínam druhého kapríka. O pol hodinu na to prichádzajú dve ryby okolo 6kg a 9kg. Verím, že je to signál že sa malí pažravci presunuli inam a ja stále viac a viac verím v úspech. Prichádza záber, nič neponechávam náhode! Už o pár minút mi je jasné, že som trafil do čierneho. Súboj trvá už okolo 25 minut a pod hladinou sa mi ukazuje piata ryba, nádherný šupík. Ešte mi trošku zapózuje na kameru a v tom sa prepadá sitom podberáka. Úúúú to je ono!!! Je mi jasné, že má cez meter a odhadujem ho na 20kg. Na podložke kapra spoznávam, naposledy som ho poťažkal na váhe 21,65kg. Kapra dvíham a váha ukazuje po odčítaní saku 19,58 kg. Tak toto už nemôže dopadnúť dnes zle, preletí mi hlavou. Zopár záberov na fotoaparát a kolotoč môže pokračovať, aspoň v to dúfam!?
Svet naokolo sa náhle zastavil, som šťastný a v rukách poťažkávam monštrum o váhe 29,65kg. O týždeň po ulovení sa dozvedám neuveriteľnú správu, je to Slovenský rekord!
V kľude si dávam obed, v ústach prevaľujem dúšok vína, prezerám si nie moc vydarené fotografie samospúšťou, ale aj tak mám úsmev od ucha k uchu. Vietor sa pohráva s mojim monofilom ako prsty umelca s harfou a ja pozorujem krásneho kapra, ktorý rozráža spenené vlny nad mojím miestom. Len si daj poriadne do tekvice, vravím si sám pre seba. Do minúty sa priestorom nesie monotónne Pííííííííí. Vlny sa valia jedna za druhou, v lodi je stále viac a viac vody, no ja mám v pláne získať všetky skalpy, ktoré mi priehrada ponúkne za každých okolností. Strach absolútne prevyšuje výška adrenalínu, ktorý ma ženie stále vpred. Po veterno-kaprom súboji si poťažkávam šiestu rybku, krásneho lysca s váhou 16,10 kg. Nádherný, nádherný! Aké Francúzsko, aká nevydarená výprava, toto je osud, ja som mal dnes sedieť tu, tu doma!
Dostatok boilies rôznych priemerov, zásoba olova, malý penál, gps a goopro. Bez tohto vybavenia na vodu nikdy nejdem.
Hodinky ukazujú pol piatej a vietor konečne dostal rozum. Prechádzam sa brehom a zbieram odfúknuté veci. Zdá sa mi to alebo počujem hlásič? Je tam číslo sedem! Utekám k udiciam, sadám do lode a idem si poňho. Podľa ťahu a pošklbnutí mi je jasné že to nebude nič obrovské, ale rád sa nechám prekvapiť. Kaprík sa vybral presne smerom ku môjmu druhému miestu, ktoré je vzdialené zhruba 50 metrov. Snáď mi nechytí druhý prút?! Prichádza opäť niekoľko pošklbnutí a ťah ustal, aj keď florocarbon je stále napnutý. Na hladine sa hompáľa moja našponovaná montáž, zachytená háčikom o môj druhý silón. Jááááj, podplával druhý prút a potom sa vyrezal...škoda, vravím si...uchopujem montáž, keď v tom prichádzajú dva údery do prútu! Bol som na omyle!!! Ten kaprík sa nevyrezal, priplával na moje druhé lovné miesto , kde zachytil háčik ležiaci na dne a vytiahol moju montáž na hladinu!!! Neskutočné, aká je pravdepodobnosť že sa niečo také stane??? V každom prípade posledné dve šklbnutia, ktoré som spomenul bol ten posledný kontakt, ktorý som s kaprom mal. V jednej ruke mi ostal prút, na ktorom mi spadol kapor a v druhej montáž ktorá sa vzniesla vďaka nemu na hladinu. No nič, som zhruba na mieste, kde chytám. V ruke zvieram montáž a v hlave mám otázku, čo sa to tu vlastne stalo? Montáž hádžem vedľa lode a vraciam sa s druhým prútom na breh. Sadám do stoličky, našívam čerstvý boilies a chystám sa na vyvážku, kým je bezvetrie. Ešte malá pauza, pri ktorej ma napadá že čo tá zahodená montáž....To nie je dobré, kto vie v akej tráve to leží, musím to previesť idem ten prút stiahnuť!
Úspešná montáž. Šúra Mantis od Krystonu, háčik Fox Arma Point LS v.8, Snagger od Capr r us, plastické olovo Kryston, pieskové olovo 140g, clip Fox, boilies velkost 24mm Robin Red Fish aroma modrá ústrica.
Vždy mám husiu kožu, keď niekto opisuje svoj životný záber a pri tom spomínam na tie moje naj zábery. Poznáte to? Začína to krátkym Pí, pokračuje Píí, potom Pííí , nasleduje Píííí , uzatvára to pomalé neprerušované Píííííííííííííííííí sprevádzané rozsvietenou diódou za splnu mesiaca... No nádhera, ale nie vždy, to takto vyzerá. Zažil som iný scenár a ten vysvetliť nedokážem. Pozerám na svoj jediný nastražený prút a nehybný swinger. Myslím na montáž, ktorú som pravdepodobne pred pár minútami hodil do vodných tráv. To bude márna snaha, tú montáž treba stiahnuť! Je rozhodnuté! Odopínam swinger a prisekávam, ako do pňa. No jasné, je to v tráve, čo som čakal? Dovíjam a prisekávam znova, dovíjam a prisekávam opäť, keď v tom prichádza kontra v podobe dvoch úderov z opačného konca?! Klop, klop, je tam ryba! Asi sumec, veď to ani nepíplo. Sadám do lode s plánom milému sumícovi dať rýchlu lekciu slušného správania.
Rybu dobieham asi 40 metrov od lovného miesta a dostávam sa na florocarbon. No poďme na to! Nebude to mať dlhé trvanie, určite to bude lenivý sumíc do metra, tak mu dám 5 minut, veď som rybár gentleman. Ubehlo 5 minut, potom 10, potom 20, nasledovalo 30, po nich 40 minút a v 50 minúte som zbadal ozrutné zviera s dvoma fúzkami, s ohňom na zadnej plutve a kostýme zlatých šupín, imitujúcich kapriu obludu. Krv v žilách v stuhla, a čerstvo ustálenú hladinu jazera priehrady pretínali miesto vetra len posledné dve očká môjho prútu. Každý vydretý pol meter forocarbonu sprevádzalo rapkanie navijaku, ktorý odrátal ďalší stratený meter v prospech kaprej príšery. Posledných 15 minút zdolávania nemalo konca, po každý raz ako som kapra zazrel prišiel nekompromisný ťah - až ku dnu. Neskutočné, chvíľku ma prepadol pocit , že vylovujem utopenú chladničku rybárskym náčiním. Bolo to krásne a skoro to nemalo koniec. No po prvom nádychu kapríka na hladine som nezaváhal ani na stotinu. Ešte pár centimetrov k lodi prosím, prosím, podberák opatrne podsúvam pod to majestátne telo a je dobojované siedma ryba končí v podberáku!!! Koniec, schlus, finito!!! V lodi padám na zadok a posielam pozdrav svojim strážnym anjelom, ktorí si tu neskonalú radosť so mnou už nevychutnajú. Pomalinkým tempom si razím cestu na súš a iba ťažko stravujem vlnu emócií ktoré ma v lodi prepadli. Venoval som kapríkom za posledných 15 rokov tisíce nocí a dní, tisíce kilometrov a tisíce eur. Vedel som že tento krásny deň sa už doma na Slovensku nemusí nikdy zopakovať. Kapra chytám do náruče a ukladám ho do vážiaceho saku, ktorý spolu s kamarátom Dušanom dvíhame na ramenách. Váha preskakuje v magických hodnotách a ustaľuje sa presne na váhe 31,15 kg z ktorej odčítavam sak. Výsledné číslo 29,65 kg!!! Eufória mi zatieňuje myslel po druhý raz, stalo sa čosi v čo som ani nedúfal! Je to tammmm! Preto aj týmto textom posielam obrovské poďakovanie, priateľom čo mi menším, či väčším dielom dopomohli k tomu, aby sa tento deň naozaj stal.
Zdolať na zväzovej vode 7 kaprov za 7 hodín a z toho sú traja o veľkosti 16,10 kg, 19,58 kg a 29,65 kg nie je bežná záležitosť. Preto púšťajme ryby späť vode, myslime na to akú radosť a šťastie môžeme dať aj iným. Dnešná doba je taká aká je, šťastia je málo a radosti je stále menej, preto nemyslime iba na seba. Týmto želám všetkým skutočným ľuďom a rybárom veľa, veľa šťastia a radosti, minimálne toľko, koľko som ho mal 26 Júna ja.
SAF
