Koncentračné tábory pre ryby

- Branislav Smutný

      Nastal čas aby sme sa okrem lovu začali aktívne vážne zaoberať aj chovom a ochranou rýb. Prečo? Nech sa páči , tu je pár postrehov zo súčasného hospodárenia v revíroch.
      V poslednom čase prevláda dravý a nezdravý trend v zarybňovaní malých revírov s podzemnou vodou ako zdrojom. S predimenzovanými obsádkami sa môžeme najčastejšie stretnúť pri obsádkach s 3ročným kaprom K3 na štrkoviskách menších ako 5 ha. Robíme z revírov aj vedome aj nevedome akési koncentračné tábory pre ryby. Nie je to prehnané tvrdenie. Skutočne sú na viacerých štrkoviskách koncetrované obsádky, až tak, že dochádza permanentne k hromadným úhynom. Ide o obsádky, ktoré veľa krát prevyšujú 10 až 11 -násobok hodnoty pre normálne obsádky. Argumentujeme to slovami ako: "...á veď sa to za 2 mesiace po zarybnení vydriape...". To je veľmi čudný postoj, hlavne je to prejavom bezohľadnosti k rybám. Ryby v takýcho obsádkach hromadne hynú. Ale kritické je to pri prudkých zmenách počasia, najmä po roztopení ľadu. Posledné extrémne výkyvy počasia na konci zimy boli napríklad vo februári 2008, kedy po teplom januári nasledovali 2 februárové týždne s arktickým počasím.
      Hoci si väčšina z nás uvedomuje, že na malých štrkoviskách nemôžeme očakávať veľké kusové prírastky pri veľkej obsádke, nájdu sa aj takí chamtivci, ktorí si revíry mýlia s chladničkami. Najmä tí nenásytní jedinci nezriedka vyvíjajú úporný tlak na hospodára aby doslova sypal neustále viac a viac rýb do vody.
      Popíšem jeden príklad porovnania ohľaduplného a chamtivého zarybnenia. Podľa zaužívaných správnych postupov by na 2,5 hektárovom štrkovisku malo byť nasadených 255 kusov K3 normálnej obsádky, čo by predstavovalo 382,5 kg K3. Na druhej strane, keď si prezeráte zarybnenie ľubovoľného revíru o veľkosti 2,5 ha, môžete sa stretnúť s prehnanými obsádkami až do hmotnosti 4000 – 5000 kg K3.
      Môžete oponovať, že ryby je možné prikrmovať. Pri štrkoviskách, ktoré sú napájané podzemnou vodou, radšej o tom neuvažujme. Tak môžeme srašne organicky zaťažiť vodu tak, že to už „nikdy nemusí rozchodiť“.
      Pre dokreslenie môžme porovnať aj cenu správnej obsádky s cenou 5 tonovej obsádky, ak by sme zaplatli za K3 pripližne 70,- Sk (2,32 €) za kg násady. Za 382,5 kg K3 by sme zaplatili len okolo 26 775,- Sk (888,77 €). Za 5000 kg zaplatíme približne až 350 000,- Sk (11 617,87 €). Je to približne 13-krát viac prostiedkov než je potrebné na optimálne zarybnenie. Teraz už tušíte prečo asi sú tak drahé povolenky?
      Pri výpočte obsádky musíme brať do úvahy aj úlovky z predošlých období. Nesmieme si ale mýliť skutočne vylovené množstvo rýb s túžbou po veľkom počte ulovených rýb. Obsádka by sa mala dorovnať o vylovenú biomasu, nemala by sa navýšiť o túžobne očakávaný veľký počet úlovkov bez ohľadu na prírodné možnosti a vlastnosti revíru.
      V skorom jarnom obdbí, keď ešte nie je tak masívne rozvinutý fytoplanktón, koncentrácia rozpusteného kyslíka siaha do 2 mg.l-1. Pri častých klimatických zmenách na prelome zimy a jari kapry spotrebujú pri strese z meniacich sa podmienok na 1 kg živej hmotnosti za 1 hodinu až 60 mg rozpusteného O2. Napríklad, obsádke 5000 kg K3 potrebujeme zabezpečiť na jar na prežitie, pri obsahu rozpusteného O2 = 2 mg.l-1, aby z podložia presakovalo približne 41,7 l vody za 1 sekundu. V štrkoviskách s hrubou vrstvou bahna na dne ale nemôžeme očakávať „super veľký priesak vody“. Ak je priesak vody nedostatočný, dochádza ku stresu z nedostatku kylíka. Musíme sa spoliehať na čerenie hladiny vetrom. Pri veternom počasí sa môže aj vlnením dostať do vody dostatočné množstvo kyslíka. Horšie je to na malých revíroch, ktoré sú chránené proti vetru vysokými stromoradiami alebo budovami.
      Ako takéto situácie riešiť? Ostáva len jediné. Predchádzať neželaným úhynom a chorobám zarybňovaním ohľaduplným k rybám aj k celej prírode.

chudaci ryby
Obr1. Čakanie na katastrofu. Kapríky a menšie rybky vedľa nich pod hladinou strnulo vyčkávajú a kŕčovito dýchajú.
chudaci ryby
Obr2. Okraj štrkoviska so zvlnenou vodou. Ryby sa zhromažďujú v najviac prekysličenej časti revíru a ukrývajú sa pod hromadou naplaveného tŕstia a dreva.
chudaci ryby
Obr3. Zaplesnenie ako druhotný následok zlých životných podmienok rýb.

      Vytvorené aj podľa autorových osobných pozorovaní, meraní a prepočtov na vybraných štrkoviskách v priebehu rokov 2007, 2008. Fotografie vyhotovil autor.

      Použitá literatúra a odporúčané linky:
      DUBSKÝ,K.-KOUŘIL,J- ŠRÁMEK,V: Obecné rybářství, Informatorium,Praha,2003
      SVOBODOVÁ,Z et all: Nermoci sladkovodnícha a akvarijních ryb, Informatorium,Praha,2007
      shmu.sk
      V Rohlíku uhynuli stovky kaprov
      Zarybnenie revíru Rohlík
      Revír Rohlík

Autor: Branislav Smutný - ®

Diskuse k článku (32 reakcí)

Přečteno: 13 445x
Průměrná známka: 1.39

NSuché jezy na Berounce

Kolik vody teče přes splav a kolik přes elektrárnu?

NTo je vražda, napsal

Kdysi dávno tekla krajem řeka. Prodírala se úzkým údolím mezi zalesněnými kopci a odváděla nazlátlou vodu z horských slatí do úrodné krajiny obývané lidmi.