Sedem mačacích životov

- Peter Hofierka

      Sedím doma v obývačke, hľadím do ohňa v krbe a premýšľam, kedy sa už konečne dostanem na ryby. V tom mi zazvoní mobil a kamarát na druhom konci mi zvýšeným hlasom oznamuje: Práve som videl v telke tridsaťkilogramového kapra a navyše chyteného u nás! Keďže som túto rybársku reláciu prešvihol a bol som na to zvedavý, nedeľnú reprízu si rozhodne nemôžem nechať ujsť.
      V skoré nedeľné ráno si privstávam a s ešte ospalými očami zapínam televízor. Tie sa mi však v momente rozlepujú, keď sa na obrazovke na pár sekúnd mihne fotografia s kapitálnym kaprom! Stačil mi aj malý okamih na to, aby som vedel, že sa na 99% jedná o môjho starého známeho. Zostal som ako obarený. Podobne ako sa vraví, že ľuďom, ktorí prežili klinickú smrť, prebehol mysľou celý život, tak aj mne sa v tom okamžiku vynoril v pamäti celý životopis tejto nádhernej ryby.

AKO HŔSTKA BLÁZNOV

      Všetko sa to začalo ešte v minulom storočí. Presnejšie, koncom deväťdesiatich rokov. Lov na boilies a hlavne púšťanie rýb bolo u nás v tej dobe takpovediac v plienkach. S istotou môžem povedať, že sme boli v tej dobe prví, ktorí začali na našej vode svoje úlovky púšťať späť do vody. Veľa ľudí chápalo našu partiu ako hŕstku bláznov, ktorá veľké ryby nielen chytá, ale navyše ich aj púšťa. Nevedeli to jednoducho pochopiť a boli presvedčení, že rýb je vo vode veľa, tak načo ich ešte aj púšťať. Bratia Česi na takéto myslenie väčšiny „rybárov“ veľmi rýchlo doplatili. Správy o masakroch na Novomlýnskych nádržiach a Labe sa šírili ako mor a dorazili aj k nám.
      Spomínam si na rozprávanie kamarátov z Čiech, ako im nájazdy „mäsiarov“ doslova pred očami plienia vody. Samozrejme, že všetci títo „plieniči“ lovili modernou metódou, teda na boilies. Vedeli sme, že pokiaľ nechceme dopadnúť tak ako v Česku a kapitálne ryby chceme loviť aj v budúcnosti, musíme pre to niečo spraviť. Našťastie sa začali na Slovensku objavovať články o love metódou chyť a pusť a rady rybárov preferujúcich tento štýl sa začali pomaly rozrastať. U nás chvála Bohu takéto masívne vybíjanie nezačalo a našej partii sa v tej dobe aj celkom slušne darilo.

kapr

BOSORÁCTVO A PEKNÁ JAZDA

      V jeden septembrový deň kamarát Marian Koleno /fotografia č.1/ vyťahuje po krásnom súboji nádherného kapra s dĺžkou 96cm a váhou 17,8kg. Záber prišiel presne na poludnie, asi z 200 metrovej vzdialenosti a z jamy s hĺbkou osem metrov. Kapor sa nechal nalákať na doma robené boilies s arómou Octopussy. O rok neskôr sme sa dozvedeli, že miestny pytliak strelil harpúnou veľkého kapra s váhou okolo 20kg. Mysleli sme, že sa jedná o „Mariánovho“ kapra...
      To, že išlo o inú rybu, som sa osobne presvedčil 24.6. 2003. /fotografia č.2/ Bolo horúce leto a ja som si opätovne napriek dlhej dobe bez záberu ukladal svoju montáž pod vodou. Lovil som na hrane, ktorá bola ako vystrihnutá z knižky o veľkých kaproch. Jednalo sa o plytčinu, ktorá sa zvažovala až do siedmych metrov. Montáž som ukladal po vodou tak, že olovo som zapichoval ešte na šikmú hranu do štrku, no boilies už ležalo na rovnom dne, v bahne. Natoľko som veril tomuto miestu, že som po vyvezení s absolútnym presvedčením oznámil kamarátovi, že dnes budem mať naisto jazdu. Ten sa samozrejme nezdržal smiechu, pretože sme zvuk našich signalizátorov už pekných pár dní nepočuli. Zrejme to bolo bosoráctvo, lebo v ten večer mi jazda skutočne prišla. Po nekonečne dlhom zdolávaní mi kamarát Gejza vo veľkých vlnách napokon podoberá obrieho kapra. Až doma, pri prezeraní fotografií zisťujem, že je to vlastne Mariánov kapor z pred štyroch rokov. Mal som nesmiernu radosť a bolo evidentné, že sa kaprovi darilo. Navážil som mu rovných 24 kg a to pri dĺžke 105 cm. Úžasný prírastok po štyroch rokoch : 6,2kg a 9 centimetrov.

kapr

KAPRÍK MAL NAMÁLE

      O rok neskôr, presnejšie dvanásteho júna 2004, mal svoj šťastný deň pán Zdeno Šebela /fotografia č.3/ z Bratislavy, ktorý má u nás chatu priamo pri vode. No nechýbalo veľa a svoj šťastný deň nemusel mať jeho kapitálny úlovok, ale o tom až neskôr.
      Pán Šebela lovil neďaleko brehu a svoje nástrahy mal umiestnené za plytčinou, ktorá sa tiahne priamo pred jeho chatou. Asi hodinu pred obedom sa naňho usmialo šťastie a po razantnom zábere zdoláva „nášho“ starého známeho. Ako nástraha bolo použité boilies v príchuti slivka. O tomto úlovku sa vzápätí dozvedám od kamaráta Martina, ktorý prišiel šťastného lovca odfotiť. Moja prvá otázka bola, či kapra pustil späť. Vedel som totiž, že pán Zdeno ryby nepúšťa. Už dávno sme mali s kamarátmi naňho ťažké srdce, kvôli niekoľkým kapitálnym rybám, čo skončili v jeho mraziacom boxe. Podľa Martinových slov mal aj tento kapor namále a s myšlienkou darovať mu život sa pôvodne vôbec nepočítalo. Nakoniec sa však pán Zdeno nechal prehovoriť a kapor vďaka Martinovi Bertalanovi dostal slobodu. „Kaprík“ nám aj v tomto prípade pribral a ručička na váhe sa zastavila na hodnote 25,4 kg.

kapr

ŠTVRTÝKRÁT NA BREHU

      Ďalším rybárom, na ktorého sa usmialo šťastie, bol náš domáci rybár. /fotografia č.4/ Pán Kunocha sa vybral na ryby 2. augusta roku 2005. Vraj sa pôvodne šiel skôr okúpať, než úmyselne loviť ryby. V ten deň bolo veľmi horúco a turistická sezóna už frčala v plnom prúde. Sám som sa neskôr divil tomu, ako vôbec dokázal nahodiť udice medzi toľkými kúpajúcimi a člnkujúcimi sa turistami. Krátko po obede mu prišiel záber a na brehu sa objavil po štvrtý krát „náš macko“. Tentoraz mu, čuduj sa svete, zachutila fúkaná kukurica! Pri dĺžke 109cm mu bolo nateraz navážených 26 kilogramov. Správa o veľkom kaprovi sa opäť šírila veľmi rýchlo. Bol som si temer istý, že už je po kaprovi a že ho už nikto ďalší nechytí. No o dva dni neskôr sa dozvedám, že kapor ešte žije a pláva v záhradnom bazéne. Bola to vtedy veľká atrakcia. Dokonca sa s kapra stala i mediálna hviezda televíznych novín a to nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. V príspevku pán Kunocha potľapkal kapra položeného na stehnách a povedal: Ty budeš žiť! Na ďalší deň som mal informácie, že za kapra bola dokonca ponúknutá „závratná“ suma 2000 Sk majiteľom nejakého súkromného rybníka! Túto správu som preberal s kamarátmi na internete. Bol som milo prekvapený reakciami niektorých kaprárov. Aj napriek tomu, že u nás nikdy nelovili a možno to ani nemali v úmysle, ponúkali mi spomenutú čiastku za vykúpenie tohto kapra! Tomu sa hovorí srdce kaprára! Skontaktoval som sa s pánom Kunochom a prosil ho, aby toho kapra nezabíjal. Vravel som mu, že túto rybu poznám už šesť rokov a on je jej štvrtý premožiteľ. Dokonca som mu za kaprovu slobodu ponúkal i peniaze. Pán Kunocha bol natoľko korektný, že žiadne peniaze neprijal a kapra, tak ako sľúbil, aj pustil na slobodu. Nesmierne si toho dodnes vážim a dvojnásobne od človeka, ktorý mi vtedy povedal: Viete, ja ryby nepúšťam, ale tomuto kaprovi som sľúbil, že bude žiť! A ako sľúbil, tak i našťastie nakoniec urobil. Napriek tomu, že sa štvordňový pobyt v bazéne na kaprovi podpísal v podobe niekoľkých odrenín a vypadaných šupín, našťastie prežil!

kapr

SVATÝ PETER IM TO VYNAHRADIL

      V máji, roku 2006, boli u nás na týždňovej výprave dvaja českí kaprári - Aleš a Michal. Bola to ich druhá návšteva našej lokality a napriek tomu, že pri tej prvej mali riadnu smolu, sa k nám znova vrátili. Pri tej prvej návšteve im totiž niekto ukradol kompletnú rybársku výstroj. Škoda musela byť riadne vysoká, nakoľko ich výbava patrila k tým lepším...
      Svätý Peter im ich utrpenie pri druhej výprave plne vynahradil. Michalovi (fotografia č.5) sa, okrem už spomínaného kapra, podarilo uloviť aj ďalšiu legendárnu rybu s menom Edgar. Týmto rybárom som to doprial z celého srdca, najmä za tie ukradnuté veci. Kaprík sa po predchádzajúcom ulovení opäť dostal do formy a chalani mu navážili poctivých 25 kg. Nástrahou bolo v tomto prípade boilies na rybacom základe bez použitia arómy.

kapr

ZASLÚŹIA SI UZNANIE

      Ešte v tom istom roku mi na jeseň prišla SMS-ka od kamaráta: Ten veľký kapor bol zasa chytený! Táto správa ma zastihla na rybách v Maďarsku. Po príchode na Slovensko, hneď po prekročení hraníc som volal kamarátovi v snahe dopátrať sa ďalších podrobností o tomto úlovku. V prvom rade ma zaujímalo, kto mal tentoraz to šťastie. Keď som sa dozvedel, že to bol niekto z partie rybárov prezývaných "čerpačkári", zostal som znova na pochybách, či je ryba ešte nažive. Metódu „chyť a pusť“ tam totiž práve dvakrát neuznávajú. Kamarát ma však uisťoval, že lovci boli bratia Fero a Alexander Takácsovci a kapra vraj pustili. Po príchode domov som šiel pozrieť na jazerá úspešných lovcov a pánovi Alexandrovi (fotografia č.6) som k jeho kapitálnemu úlovku pogratuloval. Som rád, že si aj domáci rybári konečne začínajú vážiť trofejných rýb a dokážu im darovať slobodu. Aj títo páni si za toto svoje počínanie zaslúžia nielen moje uznanie.
      Svoju vlaňajšiu sezónu môžem s odstupom času radiť skôr medzi tie slabšie. Podarilo sa mi síce uloviť zopár pekných rýb, ale k vode som sa ani zďaleka nedostal tak často, ako by som si želal. Na konci septembra som musel záver sezóny kvôli stavbe domu úplne vypustiť. V októbri mi volal Stano Sládek a pýtal sa ma, či mám nejaké informácie o ulovenom 30 kilogramovom kaprovi z „našej vody“. Nakoľko som nebol pri jazerách už dlhšiu dobu, nemal som takmer žiadne aktuálne informácie. Keďže Stanova informácia mala pôvod na internete, bral som ju preto skôr s rezervou. Takých falošných poplachov už bolo z rôznych strán habadej...

kapr

DO OČÍ SA MI TISLI SLZY...

      Avšak po kamarátovom telefonáte, ktorý videl fotky v televízii, začala táto informácia dostávať reálne rozmery. Zistil som si teda kontakt na posledného lovca, ktorým bol tentoraz pán Gašparovič zo Slovenského Grobu /fotografia č.7 / a hneď som mu zatelefonoval. V prvom rade som mu zagratuloval k úspechu. Bol som ihneď poopravený, že on nie je tým šťastným lovcom, ale jeho desaťročný syn. Zároveň som pána Gašparoviča poprosil o zaslanie nejakej fotografie tohto kapra, aby som mal istotu, či sa skutočne jedná o rybu, ktorú už niekoľko rokov sledujem. Fotky mi prišli mailom aj s krátkym popisom. Dátum 30.8.2007, váha: 30kg, dĺžka 112 cm, nástraha boilies DAM.
      Po zhliadnutí fotografií som hodnú chvíľu hľadel na monitor a pritom sa mi tlačili slzy do očí...
      Okamžite som spoznal „nášho“ kapra. V tom momente mi to pripadalo, akoby som pred domom našiel svojho zrazeného psa. Už na fotkách, ktoré sa mihli v spomínanej televíznej relácii, som bol na pochybách, či ten kapor vôbec žije. Nemusím byť vyškolený detektív z FBI, aby mi nebolo okamžite jasné, že kapor toto fotenie na 100% nemohol prežil! Na prvej fotografii bol spomenutý 10 ročný lovec, ktorý má kapra pred sebou ,,položeného,, na betónovej dlažbe! Krv v okolí žiabier bola rozfrknutá až na niekoľko centimetrov od ryby. To znamená, že kapor chlapcovi padol na dlažbu, alebo bol do tejto polohy „uložený“ dosť nešetrným spôsobom...

kapr

POSLEDNÝ KLINEC DO TRUHLY

kapr

      Druhá fotka /č.8/ bolala ako posledný klinec do truhly. Kapra drží chlapcov otec vo zvislej polohe za žiabre, z ktorých sa valí krv! Po zväčšení fotografie som si všimol ako v pozadí stojí dajaký pán, ktorý sa zrejme taktiež fotil, nakoľko aj on mal ruky a najmä prsty celé od krvi. Bol to fakt nepríjemný pohľad. Napadla mi len jedna známa fráza: NA SLOVENSKU JE TO TAK!
      Napísal som pánovi Gašparovičovi mail, v ktorom som mu vylíčil takmer celý príbeh o tomto kaprovi a v závere položil otázku, prečo takúto rybu zabili a nepustili ju späť do vody? Pán Gašparovič mi ihneď volal a vysvetľoval mi, že oni inak ryby púšťajú, len v tomto prípade sa im stala nehoda. Pán Gašparovič pri prenose kapra z vody na breh zakopol o schodíky na móle a aj s kaprom padol z výšky na zem. Kaprovi sa vraj okamžite začala valiť krv zo žiabier a pri pokuse o pustenie to už kaprík, žiaľ, nerozplával...
      Pokiaľ by bola váha kapra oficiálne uznaná, mohlo sa jednať o slovenský rekord a zároveň by to bol prvý kapor, ktorý oficiálne dosiahol magickú, 30 kilogramovú hranicu! V kútiku duše však verím, že ryby s takouto hmotnosťou v slovenských vodách ešte plávajú a že sa v blízkej budúcnosti takúto rybu aj podarí niekomu uloviť. Zároveň by som si tiež želal, aby to nedopadlo tak tragicky, ako v tomto prípade.

PRIŠLI SME O KRÁĹA...

      Čo k tomu dodať na záver? Poznám zopár ľudí, ktorí snívali o ulovení tejto kapitálnej ryby. A i napriek tomu, že už som raz mal tú česť, jedným zo snívajúcich, som bol i ja. Už to však nie je možné a nielen moje sny sa veľmi rýchlo rozplynuli... Pre niekoho je číslo 7 možno šťastným, no pre NÁŠHO kapra určite nie! Práve siedme ulovenie sa mu stalo osudným a povestných sedem mačacích životov sa mu minulo. S určitosťou viem, že sme prišli o nekorunovaného kráľa našej vody! Na ďalšieho si budeme musieť počkať niekoľko rokov a pokiaľ sa nezmení prístup a myslenie mnohých rybárov, nie je zaručené, že sa ďalšieho kráľ vôbec niekedy dočkáme. V Čechách už na viacerých vodách funguje takzvaná K-70. Názov K-70 vyjadruje v centimetroch hornú povolenú mieru kapra, ktorého si môže lovec privlastniť. Zrejme tam aj starší rybári, ktorí sa najčastejšie zúčastňujú výročných rybárskych schôdzí pochopili, že chytať násadové kapríky počas prvých dvoch týždňov sezóny nie je to pravé orechové a za túto úpravu zahlasovali. Prečo by také niečo nemohlo fungovať aj u nás?
      Myslím, že už som to raz písal: Chráňme si bohatstvo našich riek a jazier, lebo inak sa v budúcnosti môžeme držať hesla: POSLEDNÝ NECH ZHASNE SVETLO!

Autor: Peter Hofierka - ®

Diskuse k článku (551 reakcí)

Přečteno: 30 852x
Průměrná známka: 1.29

NLegenda menom Edgar

Chcel by som vyvrátiť všetky pochybnosti a mylné predstavy mnohých rybárov, ktorí sú presvedčení, že ryba po vylovení, prípadne jej krátkodobom zasakovaní uhynie a nemala by sa preto púšťať späť do vody.