Úhory a povodne

27.2.2005 - Roman Kudič

      Dážď a ryby k sebe patria priam neodmysliteľne. Túto zákonitosť pozná každý rybár. Bohužiaľ, platí najmä vtedy, keď sme psychicky a fyzicky pripravení na poriadny rybársky záťah. Navyše dnešné časy nám už neprinášajú len romantické letné dáždiky, ale dlhotrvajúce lejaky a následné povodne. Tieto nielenže vyháňajú rybárov od vody a na určitý čas znemožnia rybačku, ale nezriedka nenávratne menia charakter tokov, mŕtvych ramien a často aj údolných nádrží.
      Existuje však ryba, kvôli ktorej sa oplatí obliecť si nepremokavý oblek a čižmy a riskovať pohyb v blízkosti rozvodneného živlu. Touto rybou je úhor, tajomný had, ktorého pozná hádam každý rybár. Tento známy obyvateľ našich tokov a stojatých vôd je svojou fyziognómiou a spôsobom života priam predurčený na fungovanie v extrémnych podmienkach. Pretože nie je cieľom článku opis úhora ako živočíšneho druhu a jeho spôsobu života, je vhodnejšie tieto záležitosti odkázať na odbornú literatúru, v ktorej je toho o úhorovi popísané viac než dosť. Predsa je tu však jedna charakteristika, od ktorej sa celý článok odvíja, a to skutočnosť, že úhor výrazne zvyšuje svoju potravnú aktivitu v prikalenej až kalnej vode, ktorá je väčšinou dôsledkom intenzívnej zrážkovej činnosti.
      V článku skúsim interpretovať svoje skúsenosti s lovom úhora v extrémnych podmienkach, t. j. v kalnej povodňovej vode. Postupne popíšem čas, miesta, náčinie, techniku lovu a nástrahy, ktoré sa mi pri love tejto zaujímavej ryby v neštandardných podmienkach osvedčili. Pre upresnenie všetky údaje sa týkajú rieky, ktorá má charakter kaprového revíru cca 25 m širokej a sčasti aj jej ústia do priehradnej nádrže.

Čas lovu

      Ako už bolo spomínané, tento lov je určený ozaj len pre tých rybárov, ktorí sú ochotní vzdať sa pohodlia obývačky a ísť k vode vtedy, keď ostatní rybári sedia poctivo doma. Odmenou je vynikajúci zážitok z množstva záberov a nachytaných úhorov. Najčastejším obdobím pre lov počas záplav je leto, keďže väčšina zrážok spôsobujúcich povodne prichádza práve vtedy. Jednoznačne najlepším okamihom je čas tesne po zrážkach, keď začína voda stúpať. Ak je príčinou povodne jednorazová prietrž mračien, voda stúpa prakticky pod očami. Vtedy je potrebné okamžite vyraziť k vode a využiť tento okamih, najmä kvôli tomu, že takáto prívalová vlna rýchle opadáva a s ňou aj apetít úhorov. Opačným prípadom sú dlhotrvajúce dažde, ktoré postupne dvíhajú vodný stĺpec. V tomto prípade k vode vyrážame vtedy, keď voda stúpa, až kulminuje. Takáto voda nám navyše poskytuje možnosť viacdenného lovu, keďže opadáva len veľmi pomaly.
      V obidvoch prípadoch je výhodné, ak sme pri vode už počas dažďa. V prípade letných búrok to väčšinou možné nie je, ale v druhom prípade – keď prší vytrvalo, je na tejto skutočnosti úspech priamo závislý. Akonáhle začínajú dažde ustupovať, úhory svoju aktivitu znižujú, aj keď brať neprestávajú.
      Závislosť na nočnej aktivite u úhora v čase povodní neplatí. Pri okamžitom zdvihnutí rieky a zakalení, úhor hneď opúšťa úkryt a vyhľadáva potravu. Intenzívne, avšak krátko, len počas dažďa a kulminácie hladiny. Keďže však v našich podmienkach sú častejšie popoludňajšie búrky, zachytáme si dobre aj nasledujúcu noc, pretože voda istý čas zakalená zostane. Naopak, počas dlhodobého stúpania, úhory berú výborne počas celého dňa, ak je zatiahnuté a prší. Ak neprší, ale nesvieti slnko, úhor zaberie počas celého dňa, ale s menšou intenzitou. V noci, najmä ak práve vtedy voda stúpa, berú vynikajúco a dá sa nachytať ozaj pozoruhodné množstvo rýb.       Slnko úhorom jednoznačne nepraje. Ak nastane po noci jasný deň, je zväčša po rybačke, bez ohľadu na úroveň hladiny a farbu vody.

Miesta lovu

      Pri určovaní vhodných miest na lov úhora v čase, keď je úroveň vodnej hladiny vysoko nad normálom, je predovšetkým potrebné riadiť sa rybou logikou. V momente, keď rieka vystúpi aj dva metre nad svoju bežnú úroveň, začína sa voda nielen prikaľovať, ale najmä sa výrazne zvyšuje prietok. Aj keď, ako už bolo spomínané, je úhor mimoriadne dobre fyziognomicky vybavený na zdolávanie riečnych prúdov, predsa len inštinktívne vyhľadáva pokojnejšie úseky, kde sa môže intenzívnejšie venovať hľadaniu potravy bez nadbytočného výdaja energie. Súčasne so zakalením začína rieka prinášať rôzne predmety, ktorým sa všetky ryby vyhýbajú. Ak beriem tieto skutočnosti do úvahy, v čase povodní vyhľadávam na lov najmä tieto štyri typy lovných miest: 1, zákruty – meandre toku, 2, príbrežné lavice, 3, plytké príbrežné miesta so zatopenou trávou, 4, ústie rieky do priehradnej nádrže.

Zákruty – meandre toku

      Neregulované časti tokov sú prirodzenými spomaľovačmi riečnych prúdov. V zákrutách je vždy prúd pomalší, čo vytvára ideálne podmienky pre zdržiavanie sa rýb počas povodní. S rôznymi predmetmi, ktoré voda v zákrutách ukladá, sa tu zhromažďuje aj naplavená potrava, ktorú ryby zbierajú. Pri určovaní miesta lovu je vždy potrebné vychádzať z tendencie úhora vyhľadávať potravu v plytkých častiach toku. Netreba sa báť hĺbky aj pod 70 cm a využívať krátkodobo zaplavené miesta v meandroch (pozor na ustanovenia zákona o love na zaplavených územiach). Nech neodradzuje farba vody, čím kalnejšia, tým je lepšia. Tieto miesta sú pomerne ľahko identifikovateľné, navyše ak tok aspoň trochu poznáme. Na obrázku sú vhodné miesta vyznačené červenou. Nejde o žiadne novinku, zákruty rybári často využívajú aj pre lov iných rýb. Pozor! Meandre mávajú často kolmé brehy, pod ktorými je hlboká voda. Túto skutočnosť musíme mať vždy, keď sa pohybujeme v blízkosti brehu na pamäti.

Príbrežné lavice

      Jednoznačne najlepšie miesta na lov úhorov v extrémnych podmienkach. Ak to podmienky umožňujú, iné miesto nehľadám. Pre výber lavice však platia isté kritériá. V prvom rade musí lavica tvoriť výrazný kontrast oproti ostatnému toku a to najmä hĺbkový, v charaktere dna a taktiež v rýchlosti prúdenia. Takmer na všetkých príbrežných laviciach je prúdenie pomalšie, prípadne sa tu tvoria spätné prúdy. To umožňuje usádzanie potravy a preto sa lavice stávajú atraktívnymi pre rôzne druhy rýb, úhora nevynímajúc. Ďalej sledujeme aj celkový charakter toku. Je jasné, že nám veľmi nepomôže lavica v plytkom a rýchlom brode, hoci aj tam úhory za vysokého stavu vody často vytiahnu. Niečo iné je lavica priamo nadväzujúca na hlbšie koryto rieky. Počas povodne sa stredom koryta ženie hlavný prúd, ktorý so sebou nesie rôzne nečistoty a predmety. Preto musia úhory pri hľadaní potravy zákonite vystúpiť na lavicu, kde môžu pokojne hľadať potravu. Lavice sú počas povodne takou dominantou v toku, že buďme pripravení nielen na úlovok úhora, ale pokiaľ voda nemá podobu tečúceho piesku, často aj pekného zubáča, sumca, či jalca.
      Lavice sa často nachádzajú po oboch stranách koryta, z hľadiska lovu to však nie je dôležité. V povodňovej vode úhory uskutočňujú hromadné migrácie proti prúdu, takže ak sú oproti sebe dve rovnocenné lavice, okupujú obidve. Prednostne však využívame lavice, ktoré sú za normálneho stavu vody na suchu a sú zarastené travinami. Lepšie miesto sa nájsť nedá.
      Pre chytanie na laviciach je zväčša rozhodujúca znalosť miestnych podmienok. Kto nepozná tok a brehy pred stúpnutím vody, počas veľkej vody to už nezistí. Skúšať nohami neodporúčam, echolot je využiteľný asi veľmi ťažko. Na druhej strane, asi nik nebude podnikať za úhormi v daždi a nečase výlety do nových revírov, takže tento problém odpadá.

Plytké príbrežné miesta so zatopenou trávou

      Zaujímavé miesta pre lov. Môžu mať charakter lavíc, ale zväčša sú to len teplé plytčiny v blízkosti brehov. Pre úhory sú mimoriadne atraktívne najmä kvôli množstvu potravy, ktoré sa v zatopenej tráve nachádza aj za normálneho stavu, nie to ešte v kalnej vode. Podobne ako v predchádzajúcich prípadoch, netreba sa báť ísť aj na ozajstnú plytčinu. Každý úhor je ochotný kvôli poriadnemu červovi vyliezť pomaly na breh. Navyše kalná voda jeho plachosť výrazne znižuje.
      Tieto miesta však môžu byť problematické z hľadiska samotného lovu. Ak nie je možnosť nahadzovať na plytčinu k brehu, z ktorého chytáme (často je zaplavená celá oblasť okolo toku a prístup je obmedzený), musíme hádzať k brehu druhému. To si však vyžaduje vedenie vlasca cez celý tok, čo zväčša nie je v rýchlom toku možné. Môžeme tak využiť zopár chytateľných momentov, keď začne voda stúpať, neskôr musíme zvoliť iné riešenie.

Ústie rieky do priehradnej nádrže

      Výborné miesta. Využívam ich najmä vtedy, keď sú z dôvodu extrémne vysokého stavu vody všetky miesta v toku nechytateľné. Z obrázku 4 je zrejmé, že využívame miesta, kde sa začína tok rozlievať do plytkých príbrežných častí priehrady. Tieto miesta sú vhodné predovšetkým preto, že sa na nich vyskytuje bohatá vodná aj pobrežná vegetácia. Úhory pravidelne vychádzajú do týchto miest za potravou a to sa snažíme využiť. Šanca na úspech sa zvyšuje najmä vtedy, keď ide o zaplavenie dlhodobo suchých častí priehrady. Takýto stav pôsobí na úhory ako magnet, okamžite podnikajú aj dlhšie migrácie za potravou. Pri stúpajúcej priehrade sa navyše dobre chytá, pretože chytáme stále na tvrdom podklade, ktorý voda postupne zaplavuje. Na takýchto miestach lovím často aj niekoľko desiatok metrov od koryta toku. Úhory jednoducho preferujú plytčiny, bez ohľadu na vzdialenosť, ktorú musia preplávať.

Náčinie

      V podstate používame rovnaké náčinie, ako na lov úhora v bežných podmienkach. Snáď len vtedy keď chytáme v plytčinách na protiľahlej strane toku môžeme použiť dlhšie prúty. Tieto nám pomôžu viesť vlasec čo najviac nad vodnou hladinou. Aj najdlhšie prúty nám však pomôžu len pokiaľ prúd nenaberie poriadnu silu. Potom už musíme hľadať iné miesto.
      Zásadne nesúhlasím s názormi, ktoré odporúčajú používať na lov úhora akékoľvek náčinie, bez ohľadu na vek a kvalitu. Je síce pravda, že tento lov nevyžaduje špeciálnu techniku nahadzovania či zdolávania, ale vhodne zvolené náčinie nám výrazne zvýši kvalitu zážitku. Za optimálne považujem dvojdielne uhlíkové, príp. kompozitové prúty s dĺžkou okolo 3 m a gramážou 40 – 80 g. Osvedčili sa mi dokonca aj dvojdielne prúty na ťažšiu prívlač s rovnakou gramážou. Zdolávanie úhora týmto náčiním je o niečom úplne inom, ako na teleskope 80 – 150 g. Avšak proti gustu žiaden dišputát, všetko je vec zvyku a záleží od každého, ako sa rozhodne.
      Navijak postačí niektorý z bežne používaných typov. Výber značky a počet ložísk si volí rybár sám, takže v tomto smere je potrebné ponechať rozhodnutie na jednotlivcovi. Za vhodnú veľkosť cievky považujem 40 až 50. Vrelo však môžem odporučiť navijak s voľnobehom – baitrunner vhodnej veľkosti. Dá sa ním vynikajúco regulovať odvíjanie vlasca pri zábere a súčasne okamžite zasekávať. O povolenej cievke pri zábere bude v článku ešte reč. Každopádne, ak máte baitrunner vo výbave, vyskúšajte.
      Vlasce používam v rozsahu 0,25 – 0,28 mm bez ohľadu, na ktorom z uvedených miest lovím. Zatiaľ som problémy s trhaním zdolávaných rýb nemal, dokonca ani pri úhoroch okolo 1 m. Odporúčania používať vlasce 0,35 – 0,40 mm považujem za prehnané. Hrúbka 0,28 mm bezpečne postačí. V literatúre sa často uvádza používanie nadväzcov. Osobne ich nepoužívam, je to ale dobré riešenie na úsporu času. Problém skracovania vlasca počas lovu riešim tak, že nechám väčšiu vzdialenosť na vlasci medzi zarážkou a háčikom a postupne pri každom ulovenom úhorovi odrežem háčik, až kým sa dá nadviazať ďalší háčik. Potom systém nanovo naviažem.
      Záťaže používam zásadne ťažšie. Vyplýva to z charakteru toho lovu, keď musíme čeliť rýchlemu toku. Aj keď lovíme prevažne na miestach so slabším prúdením alebo vo „vracákoch“, je lepšie nástrahu spoľahlivo udržať na jednom mieste. Volím preto zaťaže od 50 – 80 g. Nikdy nie ľahšie, skôr naopak. Keďže vždy používam priebežný systém, hmotnosť je možno voliť podľa potreby.       Háčiky používam bežné, ktoré sa používajú pri love úhorov. Veľkosť 1– 3 s dlhým ramienkom. Môžeme využiť aj špeciálne háčiky na lov úhorov s protihrotmi na ramienku. Osobne radšej použijem háčik väčší, ako menší. Všetko závisí predovšetkým od veľkosti nástrahy. Závislosť medzi veľkosťou háčika a intenzitou záberov som nepostrehol.
      Tento lov si vyžaduje aj rôzne iné rybárske pomôcky. Nezabudnime preto na čelovú lampu, najmä ak sme pri vode sami. Aj keď tomu tak nie je, vždy je vhodné mať voľné obe ruky. Na signalizáciu záberov používam diódové svetelné signálky, z ktorých by každá mala mať vlastný zdroj a primerane dlhý kábel, aby sme mohli použiť čo najväčší previs od prúta. Majme vždy poruke handru na uchopenie úhora, nech ho potom nemusíme naháňať v tráve. Predovšetkým sa však primerane oblečme. Najvhodnejší je impregnovaný komplet v spojení s čižmami, ktorý by nás mal chrániť aj pred vytrvalejším dažďom. Všetky tieto veci však majme zbalené v čo najmenšom batohu, aby sme boli primerane mobilní. Pri love počas záplav je možné, že budete od vody utekať častejšie ako inokedy.

Nástrahy

      Za najvhodnejšiu nástrahu do kalnej vody považujem jednoznačne nočné červy. Iné druhy červov ani neskúšam, aj keď pochopiteľne, že úhor sa dá uloviť aj na ne. Červy nastražujem tak, že ich celé pozdĺžne natiahnem na háčik a zvyšok vytiahnem na silon. Môžete použiť aj polovičky červov, ale to zväčša len vtedy, keď už úhory spoľahlivo berú. Nástrahu v pravidelných – polhodinových intervaloch kontrolujem a prehadzujem. Výhodou povodňovej vody, najmä keď hladina kulminuje je fakt, že biele ryby obmedzujú príjem potravy a hľadajú úkryty. Naša nástraha preto zostáva neporušená, kým ju nenájde úhor.
      Keďže zväčša dážď a búrky prichádzajú bez varovania, majme vždy doma zásobu červov prichystanú. Pozor – zásobu myslím tak okolo 100 kusov. Kto nezažil nepoctivé branie úhorov, nedokáže si predstaviť, aké množstvo červov nám dokážu zlikvidovať. Červy je najvhodnejšie uchovávať v chladných miestnostiach vo veľkých drevených debničkách so zeminou. Kto túto možnosť nemá, môže červy so zeminou rozdeliť do viacerých väčších plastových rybárskych nádob na červy a umiestniť ich na najvyššie miesto v chladničke. Pozdravujem manželky, mamy a sestry...
      Rybky ako nástrahu považujem za vhodné používať v čistej vode, v kalnej vode sa mi neosvedčili. Každá voda je však iná, takže je potrebné prispôsobiť sa miestnych podmienkam. Odporúčaný syr u mňa nefungoval ani vtedy, keď na červy úhory spoľahlivo brali.

Technika lovu

      Chytám klasickým spôsobom na dve udice na ťažko. Olovo naviazané priebežne, ako zarážku používam pásku. Udice umiestňujem do dvoch pevne zapichnutých vidličiek. Nikdy nenahadzujem viac ako 5 – 6 m od brehu, samozrejme, ak je lavica užšia nahodím aj bližšie. Vždy sa snažím udržať nástrahu v kľudnejšej vode. Z tohto dôvodu dvíham špičky udíc trochu vyššie, kvôli obmedzeniu kontaktu vlasca a vody. Udice kladiem vyššie aj preto, aby som mohol využiť väčší previs na signálku. Vzdialenosť signálky od prúta volím vždy čo najväčšiu, často aj 70 cm. Úhora nechám jednoducho záber poctivo odtiahnuť až hore. Navyše chytám s úplne povolenou cievkou. Určite mnohí rybári budú považovať povolenú cievku za zbytočnosť, ale k tomu ma priviedli viacročné skúsenosti s lovom práve počas povodní. Pri najväčšej intenzite záberov, keď som už musel loviť len na jeden prút, pretože dva som nestíhal, výrazne klesala efektivita záberov. Úhory brali okamžite po náhode, priamo pod nohami. Po nahodení išla signálka hneď pod prút, bohužiaľ zásek do prázdna. Keďže len približne každý pätnásty zásek bol úhor, začal som povoľovať cievky na maximum. Úhory vyťahovali z navijaka úctyhodné metre vlasca. Po zvolení tohto spôsobu sa počet vytiahnutých úhorov zvýšil. Nie síce rapídne, ale už to bolo lepšie. Odvtedy povoľujem cievky úhorovi pri zábere vždy. Po zábere nechám trochu potiahnuť a sekám. Za príčinu nepoctivých záberov považujem fakt, že úhory si pri intenzívnom zbere potravy nástrahu jednoducho trhajú od papule. Ako vhodný sa javí spôsob lovu na „houpačku“, ktorý je založený na umiestnení prúta vo vidličke voľne v jeho ťažisku. Keďže však o tomto spôsobe už bolo písané, považujem za etické odkázať na iných autorov.
      Počas lovu, ak mi to podmienky dovoľujú, skúšam postupne preloviť celú lavicu. Stalo sa mi už viackrát, že poniže mňa chytali úhora za úhorom a mne zabral sem – tam nejaký zablúdený. Ak sa mi ho navyše nepodarilo zaseknúť, mal som vymaľované... Preto vždy začínam s nahadzovaním ďalej – zhruba na hranu lavice a podľa rýchlosti prúdu sa postupne približujem k brehu. Rovnako je dobre vyskúšať miesta vyššie a nižšie, ak nezaznamenávame zábery. Niekedy stačí ozaj pár metrov a rozdiel je rapídny. Vždy však hľadajme úhormi preferované miesta a to najmä zatopenú trávu, prípadne vodné rastlinstvo. Odtiaľ by sme nikdy nemali vyjsť naprázdno.
      K zdolávaniu nie je veľmi čo písať. Každý vie, že úhora je potrebné dostať čo najskôr na breh a to súvislým ťahom. Nezamieňajme si však zdolávanie za silový pretek a neťahajme rybu šmykom po hladine. So zachytávaním úhorov o prekážky to zase až také katastrofické nie je a na vhodnej udici je dobré si zdolávanie vychutnať. Navyše, ak máme tú česť s bojovníkom prvej triedy. Často mávam pocit, že úhora ťahám nie z troch metrov od brehu, ale snáď z polovice toku. Aj o tom je rybačka na „hady“. Poslednú fázu zdolávania – vyťahovanie na breh realizujem tak, že rukou uchopím vlasec asi 30 cm nad olovkom a súvislým ťahom (nie trhnutím) vytiahnem rybu primerane ďaleko od vody. Teda žiadne podberáky, sieťky a podobne. Môžem s čistým svedomím vyhlásiť, že pri tomto spôsobe mi z udice nespadol ani jeden úhor. Ak sa odopol, tak už skôr, počas zdolávania.
      Ešte snáď pár slov k uchovávaniu úlovku. Ak sa rozhodnem úhora si ponechať, nepoužívam žiadne sieťky, bez ohľadu na to či pletené alebo kovové. Úhora okamžite usmrtím a to uchopením do oboch rúk a prudkým hodením o tvrdé miesto na zemi. Vyzerá to síce kruto, ale verte, je to najrýchlejší a najefektívnejší spôsob. Úhor má mimoriadne tuhý korienok a rôzne pichanie do hlavy, pod žiabre a pod. považujem na neetické, pretože takto poranený úhor sa dokáže zvíjať ešte dobrých pár hodín. Prudkým úderom o zem úhorovi praskne chrbtica a má to rýchlo za sebou.

Na záver

      Cieľom článku nebola snaha o objavenie a napísanie niečoho prevratného. Väčšinu napísaného rybári poznajú z vlastných skúseností z rybačiek za „normálneho“ stavu vody. Skôr išlo o to, aby tí, ktorí ešte tento lov neskúsili, prekonali či už sami seba alebo aj časté názory o tom, že ryby cez povodne neberú a vyrazili prevetrať udice. Verte, že sa to oplatí a je možné, že budete mať po návrate z úspešnej rybačky rovnaký pocit ako ja a to, že som zase raz dokázal pochopiť reč vody a využil to, čo mi ponúkla.