Môj macek amur

- rozbora

Priatelia rybári. Oplatí sa pozorne čítať všetko, čo napíšu naši kolegovia na stránku MRK–u. Mňa zaujal príspevok v časti Nástrahy a návnady, konkrétne o využití plodov slivoně mirabelky. Tu je toho dôkaz.

Predohra

Júlová páľava mi začínala riadne brnkať na už prehriate nervy. Dialektika života sa potvrdila. V stredu večer mi pípla správa: V piatok ideme na ryby. Určite príď, berú ako divé. Dodo.

Piatok ráno. Veci stoja ako vojaci pri dverách v očakávaní písknutia na poplach. Čas „Č“ nastal. Ešte vybrať zmrazené násady, nahodiť rybársku výbavu na chrbát a vysadnúť na bicykel.

Paráda! Ten pocit ľahkosti a spolupatričnosti na dedine, kde sa ľudia poznajú a navzájom sa po pozdrave porozprávajú. Aj v pohostinstve U Majky, kde vzduch vždy vonia človečinou posilnenou sladkým chmeľovým mokom. Neviem čím to je, ale pani Majka má zrejme hodiny nastavené opačne. Jej čas ubúda a nie pribúda. “ Vitajte, ako sa máte. Kde máte príves k bicyklu a chladiace tašky na bohatý úlovok?“ Okuliare, ktoré sa mi stali dennou potrebou zostali vo vrecku. „Ale, ujde. Tuto Dodo ma požiadal, aby som mu pomohol ťahať z vody ryby veľké ako ruka. A pri pohľade na Vás mladnem“, odpovedám. Skromný úsmev podčiarknutý rumencom v tvári a odchod za pult potvrdil som klamal iba máličko.

Náš odchod od Majky bol smutný, ako keď sa rozbije plná fľaša, alebo ujde z háčika trofejná šťuka. „Nič to Majka, vrátime sa a prinesieme úlovok. Chystajte a zohrejte panvičku na tie naše ulovené sumce, jasene, úhory, štuky, ostrieže, belice, červenice, jalce, karasy. A keď neohrdnete aj kaprov“. „A keď sa podarí aj tolstolobika, hrebenačku, boleňa, jesetera, lieňa, podustvu, nosáľa. Možno aj Cyprinusa carpio“, dodáva Dodo, ktorý má švagra na Akadémii. Len aby Majkina panvička zniesla tú záľahu!

Zbaliť veci, najmä tekutú poživeň a s heslom Trpezlivosť ryby prináša, frčíme k rybníku. Bol pravý letný podvečer s búrkou visiacou za nohu. Jej krátke trvanie sme prečkali pod strieškou chatky, postavenej priamo pri rybníku s názvom U Piráta, kde čapujú pravé zarezané pivo. K tomu ako bonus, drzé muchy. Chcel som ich nachytať ako návnadu, ale bol som poučený že pri rybníku sú lepšie.

Cesta k vrcholu

Cesta k rybníku, ktorý je výnimočný tým, že dlhé roky spolu s neďalekým cintorínom patrí do koloritu krajiny bola veselá s vidinou úlovku. Akurát cestičku k vode bolo potrebné splanírovať, čo som nedobrovoľne zabezpečil. Výsledok a dohra tohto bola tá, že moja práčka o týždeň odmietla čistiť taký kaliber ílovitej, lepiacej sa, ale čistej zemi.



„Dobrý deň, prosím vás, tu sa čaká na chlieb?“, pýtam sa čakajúcich. „ Nie. Tu končí rad k prvej lavičke pri rybníku“, odpovedajú čakajúci rybári. Oplatí sa počkať. Násadoví kapry berú iba tam. Ide to celkom rýchlo. Od rána už chytili desiati. „Akurát jeden blbec z mesta sa hral na Chyť a pusť. Ale keby sme tolerovali tých, ktorí iba ryby dopichajú a tie potom neberú, nebolo by čo jesť“., referujú domáci.

Ostávam v nemom úžase. Staré laminátové udice nebolo vidieť. Samé Made in England, Japan, Czech. Pred rybníkom chýbali žiguliaky a staré dobré škodovečky. Samá metalíza.

Na brehu šupiny, v kríkoch neporiadok a vnútornosti nemých tvárí. Vie niekto povedať, prečo ten hlupák strihá kliešťami najtvrdší lúč plutvy? Aha, zabudol som. Aby si nepotrhal sieťku. Prekračujem nedopitú fľašku Vodky a spŕšku vulgárnych nadávok rybára. V diaľke vidím smutných rybárov. Čierne ovce rybárskej obce. Berú domov aj tie pod mieru. Teplota je vysoká. Potvrdí sa pravda, že čím vyššia teplota je žravosť rýb vyššia?

Vyvrcholenie

Boli sme na mieste. Rybník, usadený v dolinke, lemovaný hustým porastom drevín ktoré sa odrážali v jeho sýtomodrej vode ako v zrkadle. Medzi zeleným porastom prebleskovali zrelé, sýtočervené mirabelky. Protiľahlý breh lemoval hustý zástup maskovaných postáv s kratšími a dlhšími palicami v ruke. Prečo boli maskáčovom oblečení? Zrejme preto, aby ich nebolo poznať pri porušovaní zásad lovu slušných rybárov.

Kŕmiace násady boli vhodené ručne. Nie prakom, ktorý by mohol vyrušiť nemé, ale vidiace tváre pod vodou. Po očku som sledoval ostatných. Kamenné tváre bez záujmu o dianie okolo. Ale až do okamihu, keď mi pípol hlásič. Jemný zásek , povoliť a už niečo kľukato pláva k brehu. Po tomto sekundu trvajúcom zoznámení sa začal nevídaný súboj. Väčšie vyhliadky na úspech mala predsa ryba. Jej hlavné tromfy bolo poznanie terénu okolo koreňov vyvrátených stromov. V neposlednom rade trsy vodnej trávy, ktoré odtrhávala zo dna a akoby naschvál ich vešala na násady susedov. Lovcovou výhodou boli bohaté skúsenosti a obrovská túžba zdolať rybu. Nedalo sa inak! Pre úlovok bolo treba vstúpiť do vody. Voda mi už siahala povyše kolien. Toto moje hrôzostrašné divadlo našťastie skončilo za čas, o ktorom som stratil pojem. Z vody sa vynorila krásne do zlato hneda sfarbená ryba. Ešte sa pokúsila uniknúť do naplaveného kríčia, no sústredený rybár ju obratne previedol tesne okolo prekážky. Víťazstvo sa definitívne priklonilo na stranu vykúpaného lovca. Tá ďalšia išla von ľahšie. Pochopili, že majú pred sebou profesionála.



Opona

Po skončení rybačky som až U piráta pochopil, prečo som musel kmásať zo stromu červené mirabelky ako návnadu pre ryby. Aby si ryby mysleli, že ich čas ešte neprišiel. Prerátali sa!

Teplý, neskorý večer so znamením rýb na oblohe doznieval k úsvitu. Rybári a prísediaci U Majky premýšľali nad tým, ktorý šupinatý jedinec bude mať to šťastie a skončí na Majkinej panvici. No predsa ten môj najväčší macek - amur biely o dĺžke 70 cm!

Autor: rozbora - ®

Diskuse k článku (39 reakcí)

Přečteno: 7 789x
Průměrná známka: 2.94